100 rokov narodenia Anny HRUŠOVSKEJ

05.01.2012 16:25

 

Anna Hrušovská je meno niekomu veľmi známe, niekomu menej známe a niekomu úplne neznáme. Na slovenskej opernej scéne je toto meno, dalo by sa povedať základom vokálnej pedagogiky. Mnohí špičkoví operní umelci dobyli operné javiská práve kvalitnou opernou školou, ktorú formovala Slovenka Anna Hrušovská. Okrem špičkových umelcov ako je napríklad Lucia Poppová vychovala radu kvalitných pedagógov, ktorým odovzdala svoje vedomosti, skúsenosti a spevácke majstrovstvo.

 

Mladí žiaci hudobných škôl, konzervatórií, alebo vysokých škôl, hoci si to možno ani neuvedomujú, dostávajú cez svojich pedagógov tradované spevácke majstrovstvo či už Viedne, Grazu, alebo iných svetových operných javísk, prostredníctvom tejto jedinečnej dámy slovenskej opery a slovenskej vokálnej pedagogiky. Anna Hrušovská sa narodila 7. januára 1912 v Budapešti a my si v tomto roku pripomíname sté výročie jej narodenia.

 

Anna Hrušovská ako Musetta

(Puccini Bohéma), Volkstheater Viedeň, sezóna 1939-1940

 

 

Najväčšiu zásluhu na pripomenutí si Anny Hrušovskej má riaditeľka Cirkevného konzervatória v Bratislave pani Mgr. art. Eva Malatincová, PhD, ktorá pri tejto príležitosti vypracovala peknú prácu. Túto prácu ochotne poskytla nášmu portálu Opera Slovakia ako podklad a zdroj informácií na napísanie článku k príležitosti storočnice Anny Hrušovskej. Táto práca je veľmi pekná, preto sme sa v redakcii rozhodli, že prácu zverejníme úplne celú.

 

Pri príležitosti storočnice Anny Hrušovskej a z iniciatívy pani Malatincovej, riaditeľky Cirkevného konzervatória v Bratislave, sa bude 7. januára 2012 o 14:00 hodine, konať pietna spomienka pri hrobe pani Anny Hrušovskej, ktorý sa nachádza na cintoríne v Slávičom údolí v Bratislave. Tí, ktorí si chcú úctiť pamiatku Anny Hrušovskej, môžu prísť na toto pietne stretnutie.

 

Anna Hrušovská

 

Pani Malatincová nám v odpovediach na naše otázky priblížila Osobnosť pani Hrušovskej.

 

Aká bola Anna Hrušovská ako človek a ako pedagóg?

 

Tým, že ja som posledná žiačka pani prof. Hrušovskej, tak ja ju už vnímam trochu inak ako napríklad moji spolužiaci, ktorí boli jej prví absolventi. Spomeniem napríklad pani Vlastu Hudecovú spolu aj s Milicou Zvarovou, ktoré patrili medzi jej prvých absolventov. Tiež ju vnímali s obdivom, s úžasom a rešpektom, keďže ju videli aj na javisku. Ten vekový rozdiel nebol až taký, ako je povedzme vo vzťahu ku mne. Oni si s ňou aj tykali a na škole zažili neuveriteľné obdobie, kedy ich mala len tri alebo štyri žiačky a venovala si im tak, že hodiny mali každý deň a v škole strávili v podstate celý deň.

 

 

Bol to človek takého slovanského srdca, čiže sa vedela obrovsky rozdávať. Zo zahraničia mala nazbieraných nesmierne veľa javiskových skúseností, hlavne z Rakúska. Na Slovensko prišla z veľkého sveta, z veľkého muzicírovania. Slovensko nevedelo až tak oceniť to, čo ona všetko vedela a čím bola pre zahraničie a zahraničných kritikov. Všetko to, čo ona získala odovzdávala ďalej svojim žiakom. Vedela sa úžasne rozdať a to nielen po odbornej stránke, ale aj po tej ľudskej. Bola takou partnerkou pre všetky životné situácie a schopná poslúžiť čímkoľvek, aj materiálne. Takto ju vnímala moja predchádzajúca generácia. Ja som už tá ďalšia generácia, lebo som v pokračovaní žiačka pani Hudecovej a k pani Hrušovskej som mala neuveriteľnú úctu a rešpekt.

 

Anna Hrušovská so svojimi žiakmi na chalupe v Lamači

zľava: Vlasta Hudecová, Marián Vojtko, Eva Blahová

 

Ako učiteľ bola nesmierne prezieravá a to tým, že bola vysoko inteligentná, muzikálna a tým čo všetko o speve a hudbe vedela. Spievať znamenalo reprodukovať nejakú hudbu, čiže hudba musela mať nejakú logiku, musela byť vypracovaná, vyšperkovaná, proste to bola predovšetkým hudobná myšlienka spojená s textom. Spev pre ňu nebol len krásny hlas. To všetko majstrovstvo, ktoré sme my prostredníctvom nej zdedili po generáciách stáročia pred nami sa snažíme zachovávať a odovzdávať ďalej. Ona zachovala spevácke tradície. Každý hlas vedela doviesť k nejakému slušnému výsledku, k nejakému rozvoju a každý jej žiak sa vedel uplatniť vo svojej profesii.

 

Kto bol jej učiteľom spevu?

 

Jej prvý učiteľ spevu bol Josef Egem. On je na Slovensku takým zakladateľom a vychoval celú našu prvú slovenskú spevácku generáciu. Pani Hrušovská k nemu chodila súkromne, lebo jej otec si neprial aby spievala, keďže až tak neveril jej talentu a na hudbu mal vysoké nároky. Začalo sa jej dariť, veľa koncertovala, mala výborné kritiky a hneď upútala.

 

 

Aká bola cesta Anny Hrušovskej si prečítate v práci pani Malatincovej: 100 rokov narodenia Anny Hrušovskej.

 

 

100 rokov narodenia

Anny HRUŠOVSKEJ

speváčky, pedagogičky, zakladateľky

Speváckeho odboru Cirkevného konzervatória

7. január 1912 – 7. január 2012


 

Anna Hrušovská bola prvou slovenskou koloratúrnou speváčkou, obdarenou mimoriadnou hudobnou inteligenciou rozvinutou v spolupráci s významnými dirigentmi v zahraničí.

Narodila sa 7. januára 1912 v Budapešti, do roku 1922 vyrastala v Martine v rodine významných slovenských evanjelických intelektuálov.

V Bratislave vychodila meštianku a v štúdiu pokračovala na obchodnej akadémii. Súčasne navštevovala hodiny hry na klavíri na Konzervatóriu v Bratislave u prof. KAFENDOVEJ.

Prvým učiteľom spevu Anny Hrušovskej bol Josef Egem. Je považovaný za zakladateľa slovenskej speváckej školy, keďže vychoval prvú generáciu slovenských operných spevákov. Anna Hrušovská k nemu chodila na hodiny spevu tri roky (1932 –1935) popri práci v Tatra Banke z veľkého rešpektu voči otcovi. O tom, že sa jej darilo na hodinách svedčí rad úspešných koncertov absolvovaných po celom Slovensku s partnermi ako Dr. J. BLAHO, ZAVŘEL, A. FLŐGL. Tieto koncerty dirigoval prof. M. RUPPELDT. Odborná kritika si všímala úspechy talentovanej speváčky a upozorňovala na vychádzajúcu hviezdu – Anču Hrušovskú, ako ju všetci volali. Po jednom z úspešných recitálov získala ročné štátne štipendium na Neues Wiener Konservatórium (1935-1936), kde študovala spev u Kammersängerin Augustiny GALL. Počas študia vo Viedni si s ňou naštudovala Offenbachovu Olympiu a Antóniu, Mozartovu Kráľovnú noci a Delibovu Lakmè. Na záver štúdia v roku 1936 vykonala štátnu skúšku a obdržala diplom.

Slovenská tlač v roku 1936 napísala: „Operný súbor SND zahrá Offenbachovu operu Hoffmannove poviedky, v ktorej ako hosť vystúpi v úlohe Olympie a Antonie nadaná slovenská umelkyňa Anča Hrušovská, známa už našej verejnosti z koncertov a rádia. Toho času je jednou z najlepších žiačok viedenskej opernej školy a možno očakávať, že v krátkom čase budeme mať v nej speváčku dobrých kvalít.”

V úlohách Olympie a Antónie vystúpila A. Hrušovská, dobre nám známa už z vystúpení v rozhlase i na koncertnom pódiu. Operný debut nádejnej adeptky milo prekvapil istotou a ľahkosťou, s ktorými jej jasný, lahodný, do výšok hravo stúpajúci a pekne nosný soprán zmohol technicky vysoko náročný part Olympie; muzikálna pružnosť v úlohe Antónie, k tomu i oduševnelý výraz v oboch postavách, nerozpačitosť hereckého prejavu – to všetko oprávňuje ku krásnym nádejám v ďalší vývoj nadanej debutantky.”


 

Prvé angažmán

Prvé angažmán získala Anna Hrušovská do Ústí nad Labem, ktoré bolo v tom čase nemeckým divadlom. V sezónach 1936/1937 a 1937/1938 tu spievala Konstanzu z Mozartovej opery Únos zo Serailu, Rosinu z Rossiniho Barbiera zo Sevilly, Violettu z Verdiho opery La Traviata a Cudziu kňažnú z opery Rusalka a iné. Počas ústeckého angažmán cestovala na hodiny spevu za Ruženou Herlingerovou do Prahy. Ružena Herlingerová pokračovala v belcantovom vedení jej hlasu a pracovala na zdokonalení koloratúrnej techniky.

 

Anna Hrušovská ako Gilda

(Verdi Rigoletto), prvé angažmán v Ústí nad Labem v sezéne 1936-1937

 

Táto graciózna, pekná mladá Slovenka je od prírody obdarená skvelými darmi. Má nesporne herecký talent a krásny ohybný, mladý a jasavý hlas. Anča Hrušovská zaspievala a zahrala hudobne a herecky ťažkú úlohy Traviaty priamo majstrovsky. Hrušovská nebude dlho účinkovať v Ústí nad Labem, lebo talenty jej rozmerov nie sú ani na svetových javiskách časté. V Karlových Varoch spievala mladá speváčka, ktorej meno bude mať v krátkom čase svetový chýr”. Pri hosťovaní v Karlových Varoch v úlohe Violetty ju kritika prirovnávala k Jarmile Novotnej.

Koloratúra Anny Hrušovskej čistotou a technikou vyhovuje každému nároku, škály sú plynulé, staccata precízne a výška skvelá. Popri tom má pekný a temperamentný zjav, čo sa k hravosti koloratúrneho spevu výborne hodí.”

Hrušovská zaspievala ju (Rosinu) bravúrne a s brilantnou muzikálnosťou. Svojou roztomilou koketnosťou, šarmantným zjavom, skvelým hlasom zriedkavo vyrovnaným vo všetkých polohách, poskytuje Hrušovská podobný zážitok, ako Erna Sacková.”

 

Volksoper - Viedeň

V sezóne 1938-1939 Anna Hrušovská ako sólistka Volksoper vo Viedni (v tom čase Viedenská mestská opera) spolu s novovytvoreným sólistickým ansámblom otvárala sezónu operou Gaetana Donizettiho Dcéra pluku. Viedenská kritika zareagovala na premiéru predstavenia takto:

 

„S radosťou konštatujeme, že sa podarilo v krátkom čase vytvoriť vo Viedni druhý operný ansambel zložený z mladých nádejných talentov, ktorý nielenže uspokojí rozmaznaný hudobný vkus Viedne, ale strháva svojím úprimným nadšením slúžiť veci. Medzi jednotlivými umelcami treba spomenúť hlavne Annu Hrušovskú, ktorá spievala skutočne ťažký part Dcéry pluku zo začiatku snáď trochu nesmelo, ale neskôr stále voľnejšie. Jej pekný, teplý a dobre vystavaný hlas sa zaskvel predovšetkým vo vysokých polohách a zaujala jej pôvabná hra.“

Anna Hrušovská ako predstaviteľka titulnej roly ukázala krištáľovo jasný, pohyblivý soprán, ktorý naplnil koloratúrne kaskády svojou svetlou žiarou bez toho, že by pri tom stratili výrazovú silu teplého citu.“

 

Počas pôsobenia vo Viedni navštevovala hodiny spevu u Kammersängerin Rosy Merker a svoje hlasovo-technické schopnosti doplnila ušľachtilým frázovaním a muzicírovaním získaným spoluprácou s vynikajúcimi dirigentmi a korepetítormi.

 

Vo Viedni spievala Anna Hrušovská Gildu (Verdiho Rigoletto), Violettu (Verdiho Traviata), Máriu (Donizettiho Dcéra pluku), Kráľovnú noci (Mozart Čarovná flauta).

 

Anna Hrušovská ako Mária

(Donizetti Dcéra pluku), Volkstheater Viedeň, sezóna 1938-1939

 

 

Graz – 1940-1945

 

Po dvojročnom angažmá vo Viedni sa AH po krátkej nezhode so šéfdirigentom rozhodla prijať ponuku do Grazu, kde pôsobila až do skončenia druhej svetovej vojny. Ako sólistka dostala veľa lákavých ponúk do mnohých operných domov Európy. Hosťovala často vo Viedni, Prahe, Berlíne, Hamburgu, Lipsku, Bratislave, nielen ako operná, ale aj koncertná speváčka:

Ak nejaká scéna (operná) príde s hosťom, už to hovorí o jeho kvalitách. Týmto hosťom bola Anna Hrušovská. Mladá umelkyňa sa osvedčila vynikajúco. Jej soprán zodpovedá vysokým nárokom partu, ktorý obsahuje tak ľahkú ozdobnosť ako aj podmanivú silu kantilény“.

 

 

Pod vplyvom vojnových udalostí a na naliehanie matky sa AH rozhodla podpísať zmluvu s bratislavskou operou.

 

Bratislava - SND

Sólistkou opery SND bola od roku 1945 – 1962. Predsa prerušila všetky kontakty s agentami zahraničných divadiel a  zostala s manželom žiť v Bratislave. S jej príchodom prišlo na javisko opery SND európske muzicírovanie, precízna artikulácia hudobného textu a prirodzené, vrúcne herectvo. V  repertoári Anny Hrušovskej zvlášť vynikali postavy Verdiho Gildy a Violetty, ktoré spievala dlhé roky vo viacerých naštudovaniach.


 


 

Mozartovská speváčka

Mimoriadny význam v umeleckej praxi Anny Hrušovskej mal jej vzťah k interpretácii hudby W.A. Mozarta. V jeho hudbe nachádzala všetky výrazové možnosti pre plnokrvné muzicírovanie. Vďaka hlasovej technike, ktorá jej umožnila zvládnuť aj najnáročnejšie party bola vynikajúcou mozartovskou interprétkou:

 

Jediná A. Hrušovská vedela po všetkých stránkach vyhovieť vysokým nárokom mozartovskej interpretácie, lebo má ľahký, technicky výborne zvládnutý orgán, ako aj schopnosť vcítiť sa do ducha Mozartovej hudby. Na výkone Hrušovskej najlepšie bolo badať, že Mozart je veľkou školou speváckeho umenia, techniky i štýlu.”

Najčistejší spevácky výkon mozartovského razenia podala A. Hrušovská v úlohe Zerliny. Ľahučké akoby nadýchnuté recitatívy, široký melodický oblúk akoby pod jedným dychom vyspievaných árií, krehký zvuk jej hlasu – to všetko spolu so sympatickým stvárnením roly prispelo k celkovej úrovni tohto predstavenia.”


 

PEDAGOGICKÁ ČINNOSŤ ANNY HRUŠOVSKEJ

 

Pedagogická kvalita Anny Hrušovskej spočívala v jej vytríbenom vkuse, estetický ideál hlasového prejavu nepodriaďovala vkusu okolia. Ako pedagóg mohla uplatniť celý arzenál vedomostí získaných počas 25 rokov na javisku a odovzdať ich ďalej svojim žiakom.

 

 

Anna Hrušovská v kruhu svojich žiakov

na oslave jej 85. narodenín

dole zľava Marta Kováčová, Ľudmila Machatsová

hore zľava: Gabriela Chorvátová, Vlasta Hudecová, Zlatica Livorová, Eva Blahová, Ljuba Baricová

vzadu: Eva Malatincová, Alžbeta Bukoveczká, Darina Markovičová, Dušan Jarjabek


 

VŠMU – Katedra spevu

(1956-1979)

 

Pedagogická práca Anny Hrušovskej bola pokračovaním vlastnej umeleckej praxe a s  láskou sa venovala učeniu. Za takmer 23 ročnú pedagogická činnosť na pôde VŠMU, zo začiatku ešte popri sólistickej praxi vychovala 24 absolventov. Žiakom sa odovzdávala celá, nielen v škole, ale aj mimo školského priestoru. Na hodinách vytvárala pohodu svojou trpezlivosťou a vľúdnosťou. Žiaci chodili na hodiny spevu aj ku nej domov, na „Lermontku“, takže mali hodiny takmer každý deň. Často a veľa sa o speve rozprávali. Žiaci sedávali a počúvali na hodinách spolužiakov, pýtali sa, diskutovali. Tým AH budovala základný pilier ich budúcej pedagogickej práce. Obľúbeným priestorom na stretnutia bola malá chatka Prosencových v Lamači, kde sa grilovalo, debatovalo a kde bolo vždy veselo.

V sedemdesiatych rokoch sa zmäkčil štátny režim, čo umožnilo občanom ČSSR voľnejší pohyb do západnej Európy. Študentom, umelcom a športovcom bolo dovolené pôsobiť na „západe“. AH využívala túto možnosť častejšie cestovať do Viedne za Luciou Poppovou a dcérou Oľgou. Úspechy Lucie Poppovej spôsobili, že o jej hodiny spevu bol v zahraničí veľký záujem. Dvakrát do týždňa dochádzala do Viedne, kde mala svoj byt a kde súkromne učila. Jej žiakmi boli sólisti s opernou praxou: Julia MIGENES-JOHNSON, Graziella SCIUTTI, Peter O´BRIEN ai. Okrem Viedne dostala ponuku učiť v Ankare v Turecku, ktorú odmietla, opäť kvôli rodine.

Za dobu pôsobenia na hudobnej fakulte VŠMU si ako pedagóg spevu získala absolútny rešpekt v širokom okruhu odbornej verejnosti.

 

 

Anna Hrušovská v kruhu svojich prvých žiakov

zľava dole: prvé absolventky – Soňa Smutná, Vlasta Hudecová

zľava hore: Lucia Poppová, Milica Zvarová, Darina Markovičová

 

Vychovala 24 absolventov, z nich mnohí sa uplatnili ako operní sólisti, alebo ako vynikajúci pokračovatelia jej metodiky:

Milica ZVAROVÁ, Vlasta HUDECOVÁ, Soňa SMUTNÁ, Zlatica LIVOROVÁ, Margita SKYVOVÁ, Lucia POPPOVÁ, Eva BLAHOVÁ, Darina MARKOVIČOVÁ, Magdaléna HAJÓSSIOVÁ, Ľudmila MACHATSOVÁ, Alžbeta BUKOVECZKÁ, Ján ZEMKO, Peter OSWALD, Alžbeta MRÁZOVÁ, Mária TURŇOVÁ, Sidónia HALJAKOVÁ, Ján TÓTH, Dušan JARIABEK, Miroslava KRŠÁKOVÁ, Gabriela CHORVÁTOVÁ, Magdaléna AUEROVÁ, Dagmar BÍLKOVÁ, Marta KOVÁČOVÁ, Eva MALATINCOVÁ.

Zmena politického režimu priniesla trochu radosti do jej života, umožnila jej stretávať sa s Luciou verejne a nielen potajomky. Odrazu aj slovenská verejnosť zistila, že má v nej hviezdu veľkého formátu, ktorá sa hlási k svojim koreňom. Hneď v roku 1990 natočila Slovenská televízia pekný medailón Lucie Poppovej s jej profesorkou.

Nová vláda chcela odčiniť nespravodlivosti tej minulej, takže aj Anna Hrušovská sa dožila uznania svojej práce. V roku 1991 jej rektor VŠMU udelil docentúru.

Rok 1992 bol pre Annu Hrušovskú veľmi hektický. Hneď v januári Profka oslavovala svoje 80. narodeniny. V septembri 1992 sa otváral prvý školský rok na Cirkevnom konzervatóriu v Bratislave.

 

Anna Hrušovská v kruhu žiakov speváckeho odboru CK

 

 

Spevácky odbor Cirkevného konzervatória si pri svojom vzniku okrem iného predsavzalo zachovať jedinečnosť metodiky spevu doc. Hrušovskej ako kultúrne dedičstvo pre ďalšie generácie spevákov a z úcty k Anne Hrušovskej pomenovalo po nej odbor.

Prvý klavír sme dostali od manžela Anny Hrušovskej – Thomasa Mayera, okrem klavíra nám venoval klavírne partitúry Wagnerových opier, všetky piesňové cykly Franza Schuberta a Johannesa Brahmsa a zopár klavírnych výťahov.

Pedagogický zbor speváckeho odboru Anny Hrušovskej na Cirkevnom konzervatóriu v Bratislave tvorili absolventi Anny Hrušovskej – Zlatica Livorová, Vlasta Hudecová a Eva Malatincová. Celý spevácky odbor sa viedol v duchu jej metodiky. Anna Hrušovská chodila na všetky naše podujatia v rámci svojich fyzických možností, na záverečné ročníkové skúšky, rovnako aj na koncerty. Okrem toho sa zúčastňovala aj na prijímacie skúšky a na vyučovacích hodinách spevu a interpretačných seminároch.

 

                                                         

                                                                      Mgr. art. Eva Malatincová, PhD          

                                                                 riaditeľka Cirkevného konzervatória v Bratislave

 

 

 

 

Lucia Popp: O mio babbino caro,

žiačka Anny Hrušovskej.

 

 

 

Anna Hrušovská zomrela 4. februára 2006 v Bratislave, pochovaná je na citroríne v Slávičom údolí v Bratislave.

 

 

súvisiace články

Žiačky si pripomenuli Osobnosť Anny Hrušovskej

 

 

Pripravil a publikoval: Ľudovít Vongrej / 5. januára 2012 / Bratislava                        

 

 

 

Diskusná téma: 100 rokov narodenia Anny HRUŠOVSKEJ

Re:100ka

Lucia Cernanska 10.01.2012
Som šťastná, že som mala aj ja možnosť ako študent v triede u p. prof. Evy Malatincovej sa s pani Annou Hrušovskou osobne stretnúť počas štúdia na Cirkevnom Konzervatóriu. Vždy sme boli vedení v úcte k nej a bolo pre nás vždy sviatkom kéď zavítala na Konzervatórium. :)

bohaté info

Júlia 07.01.2012
Vďaka za perfektný článok, o pani Hrušovskej som počula ako o pedagogičke ale netušila som aká bola úspešná sólistka.

100ka

mlady 05.01.2012
pekny clanok nepoznal som Annu Hrusovsku, nikdy sa o tom nepisalo, skvela praca pan Vongrej

Re:100ka

OS 05.01.2012
mlady :-) ďakujem vďaka patrí predovšetkým na Cirkevné konzervatórium v BA, pani Malatincovej a musím spomenúť aj Mira Pavloviča z CK, ktorý sprostredkovával tvorbu tohto článku.

Pridať nový príspevok

Opera Slovakia

Vážení čitatelia, v týchto dňoch prebieha vopred avizovaná výstavba nového webu www.operaslovakia.sk. Z tohto dôvodu môže byť obmedzený prístup k obsahu na našom webe a preto prosíme o zhovievavosť až do úspešnej finalizácie. Práce spojené s prechodom na nový web a tým pádom aj možné obmedzenie prístupu k obsahu webu potrvajú cca 1-2 týždne. V prípade, že budete potrebovať konkrétny článok, poskytneme Vám ho vo formáte pdf., stačí nás kontaktovať na adrese redakcia@operaslovakia.sk. Dúfame, že vám nespôsobíme žiadne komplikácie a zároveň sa za toto krátke obmedzenie ospravedlňujeme. Ďakujeme za porozumenie a veríme, že aj na novom webe Opera Slovakia strávite príjemný čas čítaním zaujímavých informácii z domáceho aj zahraničného operného života.

S pozdravom tím redakcie

Opera Slovakia.

 

Zasielanie noviniek emailom

 

Noc hudby a koncert mladých operných talentov

 

Kalendárium: August



21. augusta 1896 sa narodila americká sopranistka

Queena MARIO.
---------------------------------------------

21. augusta 1836 sa v Teatro Nuovo v Neapole konala premiéra opery

Betly

talianskeho skladateľa

Gaetana Donizettiho

 

Slávnostný koncert k otvoreniu

95. sezóny Opery SND 2014/2015

Kinoprenos opery

 Počet návštev stránky: 680 769

 

Google Pagerank                  

priamy link na sledovanie prenosu:

Bayerische Staatsoper LIVE

Ankety

 

Hlasujte v niektorej z ankiet na

Opera Slovakia

a vyjadrite svoj názor.

 

Anna Hrušovská ako Musetta

(Puccini Bohéma), Volkstheater Viedeň, sezóna 1939-1940

Duet Lucie Poppovej, žiačky Anny Hrušovskej a Petra Dvorského.

V 1 minúte a 53 sekunde je krátky rozhovor Lucie Poppovej s pani Annou Hrušovskou.

Kontakt

Ľudovít Vongrej - šéfredaktor redakcia@operaslovakia.sk