110 rokov od premiéry Madame Butterfly

17.02.2014 16:25

 

Vladimír Blaho

 

Namiesto vlastných úvah dovoľujem si čitateľom Opera Slovakia ponúknuť mierne upravený preklad štúdie Alfreda Mandelliho, ktorú napísal pri storočnici tejto druhej najobľúbenejšej Pucciniho opery.

 

 

 

 

Alfredo Mandeli: Premeny Motýlika od 1904 dodnes

 

Od 1945 sa v archíve Accademia Filarmonica bolognese nachádzajú Pucciniho rukopisy získané za dramatických okolností (v Torre del Lago ich našiel ustupujúci nemecký vojak). Ich súčasťou sú náčrty zmien v partiture Madame Butterfly realizované po neúspešnej premiére v roku 1904.

 

Pri storočnici Butterfly je si treba postaviť otázku, ktorú Butterfly vlastne máme na mysli. Tá, ktorá sa všade hráva, je totiž z roku 1907. Podobné sa udialo pri storočnici Bohémy, ktorá sa oslavovala v roku 1996, hoci verzia, ktorá sa dnes všade hrá, je z roku 1898 (významné zmeny v druhom  obraze).

 

Japonské prístavy sa otvorili zahraničným lodiam až v roku 1868 (už v roku 1854 americký admirál Perry si chcel vynútiť vplávanie do prístavov vojensky). V 80.- tých rokoch sa Japonsko stalo obľúbenou literárnou a divadelnou témou. V 1887 vyšiel román Pierre Lotiho Madame Chrysanthéme, v 1890 pojaponštený Američan Lafcadio Hearn  (prijal  meno Koizumi Yakumo) vydal niekoľko kníh o Japonsku, v 1890 Juditha Gautierová, dcéra slávneho spisovateľa Théophila, manželka parnasistu a Massenetovho libretistu Catule Mendésa, tiež jedna z „múz“ Richarda Wagnera i Victora Huga uviedla (so 100 reprízami) v parížskom divadle Odeón „japonskú drámu“ La marchande de sourires (?Obchodníčka s úsmevmi). Úspech dosiahla anglická opereta Mikado od Gilberta a Suullivana (1885) a Saint Saens zložil Princesse jaune, v roku 1898 Mascagni operu Iris. Už v Lotiho románe je zaznamenaný zvyk, podľa ktorého dôstojníci „západniarskych“ lodí kotviacich v japonských prístavoch  sa ženili dočasne a za peniaze s Japonkami v súlade s vtedejšími japonskými zákonmi. Táto téma však chýba v zhudobnenej verzii Lotiho románu Chrysanthéme, no objavuje sa v 1898 novele Johna Luthera Longa, amerického advokáta, ktorý Lotiho malú Japonku zmenil v tragickú postavu končiacu samovraždou. Na jej úspech nadviazala divadelná verzia Davida Belasca Madame Butterfly.

 

 

Madama Butterfly, Štátna opera Banská Bystrica

ilustračné foto

 

Po premiére Madame Butterfly 17. februára 1904 v Teatro alla Scala Toscanini povedal, že je príliš dlhá a zle vymodelovaná. Ale Puccini mu povedal: „Moja Butterfly. zostane taká , aká je, je to najsugestívnejšia opera, akú som kedy napísal“. Možno aj toto Pucciniho vyhlásenie spôsobilo, že až donedávna sa myslelo, že Madame Butterfly, ktorá 28. mája 1904 triumfovala v Bresci, je tým dielom, ktoré dnes poznáme z operných javísk. Panoval názor, že okrem vypískanej verzie zo Scaly, je tu len opravená verzia z Bresce, v ktorej autor vypustil reminiscernciu na Bohému a mierne zjednodušil dianie v prvom, rozdelil druhé dejstvo na dve časti, pridal áriu Addio fiorito asil a pozmenil výstup americkej manželky. Takto sa píše o dielo všade až do roku 1976. V skutočnosti existujú štyri verzie, tretia je z roku 1905 pre londýnsku premiéru a v 1907 štvrtá tzv. definitívna pre premiéru v Paríži. Druhá verzia obsahuje ešte viacero „kolonialistických“ výpadov Pinkertona voči Japoncom (sluhom), ďalej popevok opitého strýka Yakusideho a bitku detí o sladkosti ale tiež odbočku v rámci veľkého duetu (Pensavo, se qualcuno mi volesse), v ktorej Čo-čo-san vysvetľuje, prečo sa rozhodla vydať. Ani part Kate Pinkertonovej tu nie je ešte skrátený, takže táto nezostáva takou záhadnou a tajomnou ako v definitívnej verzii. Naproti tomu finálna ária „Tu, piccolo Iddio“ je už skrátená Antijaponské výpady miznú až medzi treťou a štvrtou verziou aj po intervencii riaditeľa parížskej Komickej opery Alberta Carrého. Inak už v 1968 v Bibliography of the works of Puccini, od Cecila Hopkinsona  sa po prvý raz uvádza existencia štyroch verzií, čo však odborná verejnosť vtedy nezobrala na vedomie.

 

 

 

 

V roku 1978 Berlínska Komische Oper vraj uviedla pôvodnú verziu Butterfly. Fedele D´Amico ale zistil, že sa jedná o autentickú verziu z Bresce, pričom vyčíta inscenácii Gotza. Friedricha, že sa pokúša urobiť z Pucciniho kritika kolonializmu a potom kvôli úspechu zradil svoj antikolonializmus a prerobil dielo na kulinárnu operu. Kladom tejto inscenácie však bolo, že vyvolala v 80. rokoch záujem o dielo (esej Maria Bortolotta Pani Pinketonová, jedna a dve, štúdia Juliana Smitha A metamorphic tragedy) a 21. marca 1982 umelecký šéf Teatro La Fenice – Italo Gomez uviedol po prvý raz od 17. 2. 1904 pôvodnú verziu a následne 6. apríla štvrtú. Predstavenia tvorili súčasť vedeckej konferencie ktorú zorganizoval Inštitut pucciniovských štúdií pod názvom Štyri verzie Madame Butterfly.

 

Uvedenie pôvodnej verzie zapadlo do prúdu objavov pôvodných partitúr, o ktorých sa začalo tvrdiť, že sú originálnejšie a lepšie. V tomto prípade ale treba povedať, že Puccini nerobil zásahy do diela pod nátlakom. Viaceré vypustené úryvky sú samo o sebe pekné, ale je typické pre veľkých skladateľov, že dokážu obetovať pekný detail kvôli celku.

 

 

Madama Butterfly, Opera Slovenkého národného divadla

ilustračné foto

 

V roku 1920 pre milánske divadlo Carcano urobil Puccini ďalšie zásahy (5. verzia), ktoré sa nachádzajú len v odpise dirigenta Raffaeleho Tenagliu, ktorý v tom čase redigoval vydania Riccordiho vydavateľstva V tejto verzii (nevieme, či sa vôbec hrala) sa Puccini sa vrátil k niektorým škrtnutým miestam (výstup Yakusidého) V ďalšom divadelnom živote sa začalo napr. spájanie oboch častí druhého dejstva pri ktorom brumendo zbor nie je ukončený a prechádza do intermezza  (aj v inscenácii Teatro  Comunale di Bologna 2003).

 

 

Madama Butterfly, Opera Štátneho divadla Košice

ilustračné foto

 

Busoni označil Madame Butterfly za unanstandig, Guliu Ricordi „un peso piuma“ , pre niektorých iných je to strojená tragédia pomiešaná s operetou. No pre takmer všetkých je to dnes capolavoro (vrcholné dielo).

 

 

 

 

 

Pripravil: Vladimír Blaho

Článok zaradený do: Operné korzo

 

 

Tip na kliknutie

 

 

Diskusná téma: 110 rokov od premiéry Madame Butterfly

Neboli nájdené žiadne príspevky.

Pridať nový príspevok

                 

 

 

Kontakt

Ľudovít Vongrej - šéfredaktor redakcia@operaslovakia.sk