21. mája 1935 sa v Solivare (dnes časť Prešova) narodil barytonista Pavol Mauréry.
Vysokú školu múzických umení absolvoval v roku 1961 (prof. Janko Blaho). Pôsobil vo Vojenskom umeleckom súbore a v zbore bratislavskej Novej scény, kde zaujal pozoruhodnou kreáciou Zarembu v Nedbalovej Poľskej krvi. V rokoch 1971 – 1977 bol sólistom opery Štátneho divadla v Košiciach, 1977 – 1978 v divadle v nemeckom Erfurte a v rokoch 1978 – 1999 sólistom Opery Slovenského národného divadla. Na košickej scéne vytvoril štýlovo rozmanité operné postavy: Montano (Otello), Lescaut (Manon), Igor Sviatoslavič a Knieža Galickij (Knieža Igor), Georg Germont (Traviata), Marcel (Bohéma), Kráľ (Múdra žena), Gróf Tomskij (Piková dáma), Figaro (Figarova svadba), Figaro (Barbier zo Sevilly), Rangoni (Boris Godunov), Friedrich z Telramundu (Lohengrin), Hríň (Krútňava), Simone Boccanegra, Gérard (André Chénier), Uhorčík (Juro Jánošík). Vďaka skúsenostiam z Novej scény robil pohotovo záskoky za indisponovaných kolegov vo viacerých inscenáciách, dokonca aj tenorový part Freddyho v My Fair Lady. V Erfurte spieval Marcela, Renata a i. Ešte počas pôsobenia v košickom divadle spieval na bratislavskom javisku v roku 1973 pohostinsky Escamilla v Carmen, Rigoletta (1974), Georga Germonta v Traviate (1976), Friedricha von Telramunda v Lohengrinovi (1978) a úlohu Nabucca (1978), ktorú naštudoval pre bratislavskú inscenáciu. Po príchode na scénu Opery SND sa čoraz častejšie uplatňoval v talianskom opernom repertoári. Schopnosť dosiahnuť technicky dokonalý a muzikálne tvárny prejav uplatnil v úlohách ako Schaunard (Bohéma), Sebastiano (Nížina), Lord Enrico Ashton (Lucia di Lammermoor), Vladislav (Dalibor), Belcore (Nápoj lásky), Giovanni (Don Giovanni), Alfio (Sedliacka česť), Holanďan (Blúdiaci Holanďan), Escamillo (Carmen), Scarpia (Tosca), Michonnet (Adriana Lecouvreur), Sharpless (Madame Butterfly). Najviac mu však sedeli verdiovské kreácie, v ktorých zaujal výrazným, nosným a osobito zafarbeným barytónom, umocneným emocionálnym výrazom: Nabucco (inscenácia z roku 1966), Rodrigo (Don Carlos, 1981), Simon Boccanegra (1985), Renato (Maškarný bál (1986), Rigoletto (1987), Macbeth (1989), Don Carlos di Vargas (Sila osudu, 1990), Giorgio Germont (1992), Jago (Otello, 1993), Gróf Luna (Trubadúr, 1995), Amonasro (Aida, 1999) a Miller (Luisa Miller, 2001).
So súborom Opery SND hosťoval na mnohých domácich a zahraničných scénach, ako sólista spieval pohostinsky v rumunskej Kluži (Rigoletto), Budapešti (Simone Boccanegra), Brne i v pražskom Národnom divadle (Scarpia v Tosce a Don Giovanni).
Spolupracoval aj s Československou televíziou, na gramofónovú platňu nahral cyklus neapolských piesní Parla mi d´amore (Opus 1984).
V roku 2002 dostal cenu Literárneho fondu cenu za celoživotné dielo.
21. 5.1978 zomrel Ladislav Neshyba st., sólista opery (bas). Narodil sa 18. novembra 1927.
21. mája 1980 sa narodila ruská sopranistka Oľga Pereťaťko.
Pochádza zo Sankt Peterburgu, kde v pätnástich rokoch začala hudobnú kariéru ako členka detského zboru Mariinského divadla. Neskôr tam pôsobila ako zbormajsterka. V speváckom vzdelaní pokračovala na Vysokej hudobnej škole Hannsa Eislera v Berlíne.
Na konte má mnohé úspechy a ceny na medzinárodných súťažiach vrátane prestížnej súťaže Operalia v Paríži, kde v roku 2007 získala druhé miesto. V rokoch 2005-2007 bola členkou operného štúdia Hamburskej štátnej opery. Odtiaľ už viedla jej cesta na pódia Nemeckej opery v Berlíne, Berlínskej štátnej opery, Bavorskej štátnej opery v Mníchove, Théâtre des Champs-Elysées v Paríži, Teatro La Fenice v Benátkach, na Rossiniho operný festival v Pesare a na festival La Folle Journée de Nantes. Veľký úspech zožala o.i. v roku 2010 na festivale v Aix-en-Provence v titulnej role Stravinského opery Slávik, v ktorej sa predstavila aj v Amsterdame, New Yorku a v Kanade.
V roku 2012 zažiarila na Rossiniho opernom festivale v Pesare (G. Rossini: Matilde di Shabran) po boku fenomenálneho Juana Diega Flóreza. Po skončení festivalu sa v Pesare vydala za talianskeho dirigenta Michele Mariottiho, hosťovala v Opéra de Lausanne (G. Donizetti: L´elisir d´amore), v Opéra de Lyon a Théâtre des Champs-Elysées v Paríži (V. Bellini: I Puritani).
V januári 2013 účinkovala na festivale Mozartwoche (Mozartov týždeň) v Salzburgu v opere W. A. Mozart: Lucio Silla, v mimoriadne náročnej role Giunie, dcéry Sillovho úhlavného nepriateľa, po boku Rolanda Villazóna (Silla), čo si zopakuje v júli 2013 na prestížnom Salzburskom festivale. V apríli sa predstaví vo Viedenskej štátnej opere v role Gildy (G. Verdi: Rigoletto) a následne v Hamburskej štátnej opere (G. Donizetti: L´elisir d´amore).
Oľga Pereťaťko spolupracuje s dirigentmi zvučných mien, akými sú Daniel Barenboim, Lorin Maazel, Zubin Mehta, Renato Palumbo, Marc Minkowski a Alberto Zedda. Nahráva exkluzívne pre Sony Classical, ktorý jej v roku 2011 vydal CD La bellezza del canto (s Mníchovským rozhlasovým orchestrom pod taktovkou Miguela Ángel Gómez-Martíneza).
