Významným dňom v dejinách slovenského operného umenia je 25. marec 1924 kedy vystúpil na javisku Slovenského národného divadla prvý slovenský profesionálny operný spevák Dr. Janko Blaho (1901 – 198l), žiak známej bulharskej speváčky a pedagogičky pôsobiacej v Prahe Christiny Morfovej.
Spieval úlohu Vojtecha v Blodkovej opere V studni a o tejto udalosti obšírne informovala aj dobová tlač:
(uvádzame v autentickej podobe)
„Pohostinské vystúpenie Janka Blahu znamená pre slovenskú hudbu a slovenské spevácke umenie významný fakt historický, lebo tu vstupuje na pódium umeleckej pôsobnosti jeden z najmladších, už odchovanec škôl československých, a dúfajme, že ho budú nasledovať iní. Blaho, žiak Morfovej, má už pravý nábeh k dobrej spevnej technike a hoci jeho hlas má teraz čistý nádych lyrický, dá sa dúfať vzhľadom k jeho mladému veku, že sa z neho vyvinie mocný hrdinný tenor. Mladý slovenský pevec robí veľkú oprávnenú nádej, lebo má k tomu všetky podmienky: hlas dobrý o sile i barve, muzikálnosť, smelosť a ešte ani chuť do práce mu nechybí. Z podania úlohy Vojtecha dá sa usúdiť nielen o svedomitej práci, ale i o značnom nadaní. Bolo by si želať, aby na tejto dráhe vytrval a položil základ k lepšej ére v slovenskom hudobnom umení.“ (–ah. –. Slovenský denník, roč. 7.27.03.1924, č. 75, s. 6).
„Má príjemný orgán, dobré mezza-voce, je muzikálny a má dobrú vôľu. Častejším vystúpením rástla by jeho poddajná schopnosť hlasová i herecká, a to bude mu, dúfajme, ako prvému ohlásivšiemu sa slovenskému tenoristovi umožnené, veď je si vedľa schopností čiste muzikálnych a dotácie hlasovej vážiť i pevcovho fondu všeobecnej inteligencie. Dobrá škola a čas rozhodnú o ďalšom, tešíme na ., Blahove pokroky.“ (Kubát, Norbert. Národný denník, roč. 3, 29.03.1924, č. 74, s. 3).
„Má mäkký, elastický tenor ušľachtilého timbru, prezradzujúci dobrú školu; úloha nie je dosť význačná, aby sme mohli posúdiť, či je vysloveným „uomo amoroso“. Veľkou jeho prednosťou je ľahké vybavovanie tónu a jasná, úplne zreteľná výslovnosť; aby však mu dal plne vyniknúť, spieva mladý umelec príliš otvorene, čo ovšem pre ďalší vývin hlasu je nebezpečné. Herecky prirodzene potrebuje zdokonaliť dlhšou rutinou. Ján Blaho ukázal sa byť veľmi sľubným talentom, ktorý okrem toho je tiež pekným zjavom na javisku.“ (–lm–. Slovenská politika, roč. 5, 30.03.1924, č. 75, s. 5).
V septembri 1924 spieval Dr. Janko Blaho svojho prvého Jeníka v Smetanovej Predanej neveste a opäť s úspechom, takže dostal príležitosť pohostinsky spievať v opere aj počas vojenskej prezenčnej služby, po jej ukončení nastúpil do advokátskej kancelárie s úmyslom venovať sa svojmu pôvodnému povolaniu, pri ktorom však dlho neostal. Na odporúčanie Oskara Nedbala sa rozhodol zdokonaliť spevácku techniku v talianskom Miláne a ešte pred odchodom naštudoval Vítka v Daliborovi. Po návrate prijal ponuku na angažmán v opere SND a vošiel do dejín ako prvý slovenský profesionálny operný spevák. Počas štyridsiatich troch sezón odspieval na javisku SND a na pohostinských vystúpeniach na domácich i zahraničných scénach celkom 2 648 predstavení, naštudoval 151 operných a operetných postáv. Svoju najmilšiu úlohu, Jeníka, spieval 218 razy vo viacerých inscenáciách nielen v Bratislave a v Košiciach, ale aj v Brne, Prahe a neďalekej Viedni. Bolo by vhodné, keby priestory novej budovy skrášľovala popri bustách významných osobností našej činohry aj busta Dr. Janka Blaha, ktorá by pripomínala jeho zásluhy na rozvoji interpretačného umenia na Slovensku.
Pripravila: Elena Martišová
článok zaradedený do: Operné korzo
