Béla Kéler, (ne)zabudnutý skladateľ z Bardejova

27.08.2012 20:37

 

Slovensko je malou krajinou v strede Európy, ale svetovej klasickej hudbe prispelo viacerými vynikajúcimi skladateľmi. Jedným z nich je aj rodák z Bardejova Béla Kéler, ktorý si získal uznanie v mnohých krajinách. Peter Bubák, učiteľ Gymnázia Leonarda Stöckela v Bardejove sa zaoberá životom a dielom B. Kélera a vo svojom texte predstaví tohto pozoruhodného hudobníka a skladateľa.

 

 

*Bardejov 13. február 1820 - † Wiesbaden 20. november 1882

Portrét Bélu Kélera z roku 1850.

 

 

Život a dielo v skratke

 

Béla Kéler, vlastným menom Albert Paul von Kéler, pochádzal zo šľachtickej hornouhorskej protestantskej rodiny. Šľachtické výsady obdržali Kélerovci od kráľa Leopolda v 17.storočí, s právom používať vlastný erb. Otec Štefan Kéler pôsobil v Bardejove ako senátor magistrátu a ako školský i cirkevný predstavený evanjelickej cirkvi. Matka Anna, rodená Bothová sa starala o početnú rodinu a vychovávala spolu 14 detí. Po ukončení štúdií v Levoči, Debrecíne a Prešove sa mladý Albert Paul mal stať poľnohospodárom. Silná láska k hudbe ho nakoniec priviedla do Viedne, kde vyhral konkurz na miesto prvého huslistu v orchestri slávneho Theater an der Wien. Zostal tam 9 rokov, usilovne študoval harmóniu a kontrapunkt a v neposlednej miere začal aj komponovať. Pod taktovkou slávneho autora operiet, Franza von Suppé, zaznela v tomto divadle na verejnom koncerte po prvýkrát jeho Romantická predohra. (Neskôr vyšla tlačou ako op. 75)

 

 

 

 

Roku 1854 prichádza významná ponuka, už na miesto dirigenta v orchestri J. Sommera v Berlíne. Nové publikum si získal svojim temperamentným Sturmgalopom. Začal používať meno Béla Kéler. Dirigentskú paličku už viac neodložil. Svoje koncerty často dirigoval s husľami v rukách, v zhode s dobovou zvyklosťou. Nasledovali Hamburg, Viedeň a Budapešť. Neskôr prijíma miesto vojenského kapelníka u 10. pešieho pluku grófa Mazuchelliho. Potom sa natrvalo usadil vo Wiesbadene, kde pôsobil ako hudobný riaditeľ vojvodu z Nassau a viedol tiež kúpeľný orchester. Z Wiesbadenu odchádzal na dlhé koncertné cesty po Nemecku, Švajčiarsku, Francúzsku a Anglicku. Z ľahkosťou komponoval svetlom a optimizmom prežiarenú hudbu, plnú omamne krásnych melódií a temných harmónií.

 

Bol nesmierne pracovitý a celý svoj plodný život zasvätil hudbe. Z každého koncertu, ktorý dirigoval, si odložil tlačený program. V jeho pozostalosti sa zachovalo 11 zväzkov viazaných programov. Z nich si vieme urobiť podrobný obraz o množstve a repertoári jeho koncertov. Napríklad roku 1871 dirigoval neuveriteľných 366 koncertov.

 

Kélerove skladby vydalo už počas jeho života dvanásť nakladateľstiev v celej Európe. Počtom 48 skladieb je na prvom mieste Bote & Bock v Berlíne. Samotná rozsiahla edičná činnosť svedčí o veľkom skladateľskom úspechu, o kvalitách a obľúbenosti jeho diel. Na tomto mieste uveďme aspoň krátku štatistiku jeho tvorby. Na prvých miestach dominuje 27 rozsiahlych valčíkov a 27 pochodov, nasleduje 20 čardášov, 18 poliek, 15 piesní, 13 galopov, 10 ouvertúr atď. Množstvo skladieb sa nezachovalo alebo sú nezvestné. Celý skladateľský odkaz, ktorý Kéler odkázal mestu Bardejovu je zachovaný v zbierkach Šarišského múzea a tvorí ho 263 titulov.

 

Kéler nadovšetko miloval svoje rodné mesto a často sa sem vracal. Na ceste z Bardejova do Debrecína dokončil roku 1858 svoj čardáš op.31, Spomienka na Bardejov. O jedenásť rokov neskôr vyšla tlačou prvá séria Brahmsových Uhorských tancov. Nie je všeobecne známe, že veľký Brahms, prevzal do svojho 5. uhorského tanca 32 taktov Kélerovho Bardejovského čardáša, bez akejkoľvek zmeny. Kým Brahmsov 5.uhorský tanec je všeobecne známy, Kélerov Bardejovský čardáš je temer zabudnutý. Pre úplnosť dodajme však, ako tvrdí muzikológ František Matúš z Prešova, že Brahms vo svojom prvom vydaní uhorských tancov vyslovene uvádza, že ide o úpravu a nie vlastné skladby („gesetzt“ a nie „komponiert“). Kéler venoval rodnému mestu aj valčík Na krásnom Rýne spomínam na Teba op.83, ale i niekoľko ďalších skladieb. O jeho láske k rodisku svedčí i skutočnosť, že v rozsiahlom testamente poručil celú svoju hudobnú pozostalosť Bardejovu a Prešovu. Veril, že jeho krajania nedopustia, aby sa na jeho hudbu zabudlo.

 


 

 

Osud pozostalosti

 

Kélerova pozostalosť prišla do Bardejova roku 1883. Po vzniku Šarišského múzea prešla do jeho zbierok. Rok 1906 priniesol odhalenie pamätnej tabule na jeho rodnom dome na námestí (dnes č.41) a pomenovali po ňom jednu z ulíc. Autorom veľkej mramorovej tabule so zlatým nápisom bol maďarský sochár Béla Markup. V deň odhalenia sa pri rodnom dome konal orchestrálny koncert z Kélerových skladieb.

 

Podobná udalosť sa zopakovala roku 1944, keď na rodnom dome odhalili Vojtechovi Kélerovi novú pamätnú tabuľu. Starú samozrejme odstránili, no zachovala sa v depozite múzea. Dnes je opäť na svojom pôvodnom mieste. V expozícii múzea otvorili pamätnú izbu, kde boli vystavené jeho 2 portréty, niekoľko dokumentov a vybrané autografy Kélerových skladieb.

 

Ani jedna z udalostí neviedla k vzniku dôstojnej vedeckej štúdie odkazu. Dôležitú výnimku tvorí práca muzikológa Doc. PhDr. Františka Matúša CSc. z Prešova, z roku 1970. Ako mi sám hovoril, vzácne rukopisy našiel v nevyhovujúcom stave v depozite južnej bašty, bez ladu a skladu nahádzané v debne, ktorú obývali aj myši. Rozsiahly materiál potom dôkladne preštudoval, spracoval a vytvoril prvý úplný a podrobný súpis skladieb a dokumentov, ktorý dovtedy neexistoval. Celá pozostalosť potom už v dôstojnom stave dostala miesto v archíve Šarišského múzea a zostala tam temer nepovšimnutá. Pritom stačilo tak málo, zobrať noty a hrať.

 

 

 

 

Koncom leta 2009, vďaka záujmu prvej huslistky Prešovského salónneho orchestra, Svetlany Beriša a dirigenta Gregora Regešsa, ožili Kélerove valčíky, polky, galopy a čardáše opäť na promenádnych koncertoch na kolonáde v Bardejovských kúpeľoch. 20. novembra uplynie 130 rokov ad smrti slávneho Bardejovčana vo Wiesbadene. Pri tejto príležitosti sa v Bardejove a v Bardejovských kúpeľoch uskutočnil rad koncertov pod názvom 3. Kultúrne leto Bélu Kélera a pripravuje sa vedecká konferencia, ktorá je plánovaná 19. novembra 2012.

 

 

Autor textu Peter Bubák, učiteľ Gymnázia Leonarda Stöckela v Bardejove.

 

CD Bélu Kélera

CD novinka: Béla Kéler - Spomienka na Bardejov

 

 

 

 

 

 

 

 

Všetky fotokópie a reprodukcie sú majetkom Šarišského múzea v Bardejove a sú publikované so súhlasom pána riaditeľa PhDr. Františka Guteka.

 

Viac o Bélovi Kélerovi nájdete TU...

 

 

článok zaradený do Operné korzo

 

 

 

 

Diskusná téma: Béla Kéler, (ne)zabudnutý skladateľ z Bardejova

Neboli nájdené žiadne príspevky.

Pridať nový príspevok

Opera Slovakia

Vážení čitatelia, v týchto dňoch prebieha vopred avizovaná výstavba nového webu www.operaslovakia.sk. Z tohto dôvodu môže byť obmedzený prístup k obsahu na našom webe a preto prosíme o zhovievavosť až do úspešnej finalizácie. Práce spojené s prechodom na nový web a tým pádom aj možné obmedzenie prístupu k obsahu webu potrvajú cca 1-2 týždne. V prípade, že budete potrebovať konkrétny článok, poskytneme Vám ho vo formáte pdf., stačí nás kontaktovať na adrese redakcia@operaslovakia.sk. Dúfame, že vám nespôsobíme žiadne komplikácie a zároveň sa za toto krátke obmedzenie ospravedlňujeme. Ďakujeme za porozumenie a veríme, že aj na novom webe Opera Slovakia strávite príjemný čas čítaním zaujímavých informácii z domáceho aj zahraničného operného života.

S pozdravom tím redakcie

Opera Slovakia.

 

Zasielanie noviniek emailom

 

Noc hudby a koncert mladých operných talentov

 

Kalendárium: August



21. augusta 1896 sa narodila americká sopranistka

Queena MARIO.
---------------------------------------------

21. augusta 1836 sa v Teatro Nuovo v Neapole konala premiéra opery

Betly

talianskeho skladateľa

Gaetana Donizettiho

 

Slávnostný koncert k otvoreniu

95. sezóny Opery SND 2014/2015

Kinoprenos opery

 Počet návštev stránky: 680 769

 

Google Pagerank                  

priamy link na sledovanie prenosu:

Bayerische Staatsoper LIVE

Ankety

 

Hlasujte v niektorej z ankiet na

Opera Slovakia

a vyjadrite svoj názor.

 

Kontakt

Ľudovít Vongrej - šéfredaktor redakcia@operaslovakia.sk