Daleko, široko do těch Nových Zámků…, alebo Jenůfa medzi jachtami

05.11.2013 16:58

 

Postrehy z jednej inscenácie

 

Jozef Katrák pôsobí ako korepetítor a asistent dirigenta v Národnom divadle Moravskosliezskom v Ostrave. V auguste a septembri 2013 sa podieľal na naštudovaní opery L. Janáčka Jenůfa v Theater Kiel (Nemecko). Tento slovenský dirigent sa vo svojom texte veľmi rád podeli s čitateľmi Opera Slovakia o veľmi zaujímavú a inšpirujúcu skúsenosť z tohto skúšobného procesu.

 

 

Jozef Katrák

foto: súkromný archív

 

S veľkou radosťou som si začiatkom júna tohto roku prečítal SMS - správu od môjho dobrého známeho a kolegu z Detmoldu, kde som absolvoval postgraduálne štúdium. O to viac ma potešilo, že to bola ponuka na spoluprácu s Theater Kiel pri inscenácii opery Jenůfa od L. Janáčka. Oslovil ma hudobný riaditeľ Leo Siberski a angažoval ma ako jazykového poradcu, korepetítora a asistenta dirigenta.

 

Vyzbrojený klavírnym výťahom a partitúrou brnenskej verzie ,,Jenůfy“ som sa teda vydal na dobrodružnú cestu za novým poznaním a skúsenosťou. Hneď po príchode ma pozitívne prekvapila príjemná klíma v divadle, bohatý repertoár a pestré medzinárodné zloženie operného ansámblu.

 

Jenůfu, u nás hrajúcu sa pod názvom ,,Její pastorkyně" som mal možnosť po prvý krát spoznať hneď po mojom nástupe do NDM v Ostrave v roku 2006, kde sa už zhruba 2 roky hrala veľmi úspešná inscenácia Michaela Taranta, po krátkej pauze znovu v roku 2011 ako obnovené naštudovanie terajšieho hudobného riaditeľa Roberta Jindru. Nesmierne kvality tohto diela, ako i hudobné a najmä režijné uchopenie vyššie menovaných vo mne zanechalo nezmazateľnú stopu. O to viac obohatený a inšpirovaný som sa ponoril do opätovného detailného štúdia tohto klenotu českej, ba svetovej opernej literatúry. Práca to nebola najpríjemnejšia: v neznesiteľne horúcom júli 2013 som si takt po takte opakoval a utvrdzoval dielo po hudobnej, jazykovej i interpretačnej stránke. Keď si na tie časy spomeniem, vybaví sa mi onen horúčkovitý chvat, ktorý tak charakterizuje samú podstatu opery Jenůfa.

 

 

Jozef Katrák

foto: súkromný archív

 

S ťažkým kufrom a potom nasiaknutým klavírnym výťahom Pastorkyne som sa teda vybral do vzdialených končín chladného nemeckého severu... Ako som neskôr na moju radosť zistil, po nejakom klimatickom a tobôž ľudskom chlade tam nebolo ani stopy! Práve naopak! Od prvých korepetícií som mal možnosť sledovať a na vlastnej koži zažiť vysokú profesionalitu, nenútený prístup a entuziazmus všetkých sólistov. S úskaliami výslovnosti českého jazyka sa veľmi obetavo a usilovne vysporiadali, práca bola od samého začiatku dosť intenzívna: po prvý krát v živote som mal možnosť dielo akoby znovu spoznať priam v mikroskopickom meradle : Áno, slovo “mikroskopicky“, je viac ako charakteristické pre túto inscenáciu či už zo sólistického pohľadu, koncepcie dirigenta ale obzvlášť vďaka réžie pani Arily Siegert. Sama vyštudovaná choreografka dokáže geniálne tlmočiť rečou tela, a čo viac - v dokonalej symbióze s hudbou, neopakovateľným spôsobom i tie najhlbšie poryvy ľudskej duše.

 

Ešte dnes mám zimomriavky, keď si spomeniem na úžasné stvárnenie Kostelničky mezzosopranistkou gréckeho pôvodu: Marinou Fideli, ako nekompromisne a tvrdo na sebe pracovala, nešetrila silami, skutočne žila tou postavou.

 

 

záver 2. dejstva Marina Fideli - Kostelnička, Theater Kiel

foto: Olaf Struck

 

 

Nesmierna neha poľskej sopranistky Agnieszky Hauzer, predstaviteľky Jenůfy, ktorá odpustí i neodpustiteľné, každého ochromila.....

 

 

1. dejstvo Agnieszka Hauzer - Jenůfa, Yoonki Baek- Stewa, Theater Kiel

foto: Olaf Struck

 

Na tieto vzácne okamihy sa nedá len tak zabudnúť, robia ten náš uponáhľaný hektický život hodným žitia .... George Oniani, medzinárodne uznávaný gruzínsky tenor, bol ako stvorený pre stvárnenie zemitého, neohrabaného, vo vnútri srdca predsa úprimne milujúceho Laca. Nonšalantná povaha a ono známe „Carpe Diem“ charakterizujúce Števu v podaní Yoonkiho Baeka, kórejského tenoristu všetkých uchvátila. Ten posun od jeho prvej korepetície ( kde sme doslova po písmenku lúštili text : napr.: „zrovna za čtrnáct dní“, „kámen by se ustrnul“ a pod... a každý zvládnutý takt bol veľkým víťazstvom), až k úžasnej premiére bol skrátka neuveriteľný. Každá, i menšia rola, pardon, o malých rolách sa v opere tohto formátu nedá a nesmie hovoriť, - každá je neoddeliteľnou súčasťou, ohnivkom v reťazi (či lepšie povedané ozubeným kolieskom) v mlyne osudu, kolobehu života. Zaujímavé bolo pozorovať schopnosť osvojovania si deklamácie operného textu v závislosti od špecifík rodného jazyka každého zo spevákov. Všetci tvrdili unisono to isté: „ S ťažším operným textom sme sa ešte nestretli “. O pár týždňov neskôr už táto veta nemala chvalabohu opodstatnenie.

 

Theater Kiel, ako veľký operný dom s bohatou tradíciou a priaznivým zázemím si môže dovoliť mať v sezóne i sedem či osem operných premiér. To naráža samozrejme i na mnohé prevádzkové obmedzenia : kvôli nedostatku priestorov sme dochádzali denne do tzv. Salzhalle, skvele vybavenej skúšobni na opačnom brehu zálivu.

 

Len sa zamyslite nad bizarnou povahou skúšobného procesu : Její pastorkyně, dielo ako máloktoré, je svojou prapodstatou spojené s malebnou scenériou Južnej Moravy, prevoňanými širokými lúkami a lesmi, slnkom zaliatymi poľami a najmä neodmysliteľným folklórom, – je tu v príkrom kontraste konfrontované s atmosférou prístavného mesta s jachtami, čajkami a veterným, drsným a nestálym počasím. A keď sa vám na aranžovanej skúške po Števovom krátkom recitatíve: „Daleko široko, do těch Nových Zámků“......... namiesto zborového výstupu nabitého temperamentným folklórom, ozve pár desiatok metrov za vami mohutné zatrúbenie sirény práve odchádzajúceho zaoceánskeho parníka Costa Pacifica, až sa steny otriasajú, - ten kontrast snáď ani väčší byť nemôže! Ešte dlho mi bude znieť v ušiach vo farbe kontrabastuby, tá hlboká tercia cis – e (ako som sa mal možnosť niekoľkokrát promptne presvedčiť na klavíri).

 

Áno, pretože skutočne iba pár metrov od skúšobne sa nachádza prístav so stovkami lodí a živého ruchu všedného dňa, na míle vzdialený od nejakých strastiplných osudov juhomoravského vidieka v polovici 19. storočia.

 

A asi ešte veľmi, veľmi dlho nezažijem to, ako som na každodenné aranžovacie skúšky ráno i večer cestoval........ loďou!

 

 

Arila Siegert, režisérka a Leo Siberski, dirigent Theater Kiel Ehrhardt

 

K nemenej zaujímavým a nevšedným zážitkom bol prístup k dielu samotného dirigenta Lea Siberského a režisérky Arily Siegert. Dirigent Leo Siberski bol Janáčkovou genialitou priam uchvátený. Podľa jeho slov sa s originálnejším skladateľom ešte nestretol. Fascinovala ho novátorská inštrumentácia, harmonické zvláštnosti, rytmická nekompromisnosť s akou skladateľ psychologicky podfarbuje dramatický dej. Pani režisérka ma požiadala o doslovný preklad Jenůfy z češtiny do nemčiny : dych vyrážajúci príklad dokonalého zapredania sa umeniu a poznaniu : príklad hodný nasledovania ! Spolu sme touto „mravčou prácou“ objavovali filozoficky – ľudské bohatstvo literárnej predlohy Gabriely Preissovej. Režisérka i dirigent pristupovali od samého začiatku veľmi pokorne a profesionálne k mentalitou a slohom im zjavne cudziemu dielu. Emócie a silné ľudské osudy však nepoznajú hranice, len spoločenské konvencie a tradície sú odlišné. A to vedeli inscenátori hneď citlivo rozoznať a aplikovať v umeleckej rovine. Ale „mirabile dictu“ : len zriedka sa nájde tak myšlienkovo jednoliata koncepcia, kde všetky zložky sú akoby čriepky z jedinej mozaiky. Tá vzájomná prepojenosť, keď režisérka vychádza z hudby a dirigent plne rešpektuje a cíti režisérsky zámer je obdivuhodná ! Treba povedať, a tu sa vraciam znovu k tomu mikroskopu, - práca to nebola jednoduchá. Bolo sa treba obrniť obrovskou priam božskou trpezlivosťou. Niekedy sa pracovalo dokonca s pár taktami, a to dlhé hodiny! Pre mňa dovtedy niečo neslýchaného ! Priznám sa, už som prepadal zúfalstvu, od prírody som totiž človek skôr impulzívny a netrpezlivý.

 

Podobné pocity sme mali všetci zúčastnení, čo, ako sa neskôr ukázalo, bolo nevyhnutným „zlom“ potrebným k dosiahnutiu konečného obrazu diela, ktoré, ako sa ukázalo na posledných skúškach, dostalo punc interpretačnej dokonalosti, bolo to Theater - Ereignis par excellence ! Das Leben auf der Bühne!

 

 

na prvej orchestrálnej skúške

 

Leo Siberski, dirigent Theater Kiel Ehrhardt a Jozef Katrák po premiére

foto: súkromný archív

 

Večne zahľadený do partitúry či klavírneho výťahu, alebo za dirigentským pultom, sledujúc text, hudobné fráze, balans orchestra a zboru som ani nemal možnosť plne vnímať ten jedinečný postupný zrod umeleckého diela. Úplne „voľný“ som bol až na generálke a premiére... Po 53 dňoch „ galejí “ ako by som to humorne nazval  Speváci, ktorých som spoznával ako interpretov zverených rolí, boli úplne oslobodení od svojej podstaty, svoje role žili ! So zatajeným dychom som bol svedkom úchvatnej metamorfózy charakterov postáv prebiehajúcu celým dielom až po nadpozemský záver !

 

Na moju veľkú radosť, v dobe kedy píšem tieto riadky, získala táto inscenácia mnoho vynikajúcich kritík a dokonca cenu OPERNFREUND - STERN. A to ani nie mesiac po premiére ! Som vďačný milému osudu, že mi doprial túto jedinečnú i náročnú životnú skúsenosť. Kto vie, možno raz zažijem opäť niečo podobné, ale už to určite nebude táto neopakovateľná Jenůfa, zrodená z potu, fanaticky poctivej umeleckej práce, morských vĺn a vetra chladného, daždivého severu...

 

 

                                                                                                             O to viac ľudské teplo vyžaruje........

                                                                                           „Každý z vás má něco pěkného na sobě.....“

 

 

Moje poďakovanie patrí:

Miroslav Kroupa, Leo Siberski, Arila Siegert, Agnieszka Hauzer, Marina Fideli

 

 

2. dejstvo Marina Fideli - Kostelnička, Theater Kiel

foto: Olaf Struck

 

2. dejstvo Agnieszka Hauzer - Jenůfa, Theater Kiel

foto: Olaf Struck

 

datail predstavenia TU...

 

 

Autor textu: Mgr. Art. Jozef KATRÁK

 

článok zaradený do: Operné korzo

 

 

Fotogaléria: Daleko, široko do těch Nových Zámků…, alebo Jenůfa medzi jachtami

Táto fotogaléria je prázdna.

Diskusná téma: Daleko, široko do těch Nových Zámků…, alebo Jenůfa medzi jachtami

Neboli nájdené žiadne príspevky.

Pridať nový príspevok

                 

 

 

Kontakt

Ľudovít Vongrej - šéfredaktor redakcia@operaslovakia.sk