Bratislava
Foyer Novej budovy SND patril v nedeľu 11. septembra 2011 tentoraz slovenskej opernej dive a primadone 70.-90. tých rokov, pani Elene Kittnarovej, dlhoročnej členke Opery SND v Bratislave. Matiné sa nieslo v duchu príjemnej atmosféry s ľuďmi, ktorí majú silný vzťah k opere. Pani Kittnarová 2. júna 2011 oslávila svoje okrúhle narodeniny.
Stretnutie ako zvyčajne viedol PhDr. Jaroslav Blaho. Do rozhovoru sa okrem Eleny Kittnarovej a Jaroslava Blahu zapájala aj muzikologička Terézia Ursínyová, autorka knihy o poprednej dramatickej sopranistke Opery SND Elene Kittnarovej: Život na dvoch scénach. Pútavé a veľmi hodnotné slovo bolo poprepájané hudobnými ukážkami z platne Eleny Kittnarovej a naživo umelkyni zaspieval Pavol Mauréry (baryton), bývalý sólista Opery SND. Klavírny sprievod: Jozef Malík.
Pani Kittnarová sa v spomienkach vrátila do svojho rodného mesta Trnavy, ku svojim začiatkom, k svojej pani profesorke spevu pani Korinskej. Spomínala na svojich kolegov zo silnej speváckej generácie ako napr. pani Kišoňovú, Hanákovú, Kresákovú, Nitranovú..., na pánov Livoru, Martvoňa, Pappa, Ludhu st....
Spevácka kariéra pani Kittnarovej bola poprepletaná rôznymi zložitými okolnosťami, spievala operu, operetu, muzikál, spievala ja v zbore na Novej scéne, no nakoniec sa jej domovskou scénou od 2. októbra 1966 stala Opera SND. Ako aj mnohí sólisti Opery SND aj ona začínala v divadle Nová scéna. Keďže pani Kittnarová spievala v repertoárovych divadlách, jej repertoár bol nielen rôznych žánrov, ale aj rôznych hudobných a interpretačných štýlov. Napriek tomuto rôznorodému repertoáru, bola pani Kittnarová vyhľadávaná predstaviteľka postáv: Elina v Janáčkovej opere Věc Makropulos a Elektra v opere Richarda Straussa, Elektra.
Foto: VEC MAKROPULOS (Elina) SND pani Elena Kittnarová
Jej prvá operná postava v 66. roku bola náročná postava Abigail vo Verdiho opere Nabucco. Touto postavou aj ukončila svoju spevácku kariéru v 64. roku svojho života, za ktorú zúčastneným poďakovala so slovami ,, A tým som skončila svoju kariéru, za ktorú ďakujem aj vám všetkým, bolo to nádherné, bolo to krásne a my sme mali výbornú partiu, takže my sme sa tak dopľňali. Keď kolega Livora vyšiel na Toscu, hovoril: no vysoko som nasadil latku a ja mu hovorím, počkaj, ešte som tam nebola ja, (smiech)”.
Muzikologička a priateľka Eleny Kittnarovej pani Terézia Ursínyová hovorila nielen o svojej knihe Život na dvoch scénach, ktorá je zrkadlom života pani Kittnarovej, ale aj o okolnostiach vzniku tejto knihy. Vznik knihy usmerňovalo poznanie sa autorky knihy s umelkyňou, ich paralelne spomienky a zážitky. Pani Ursínyová opísala pani Kittnarovú ako skutočnú umelkyňu, ako cieľavedomú, pracovitú, inteligentnú dámu plnú pozitívneho pohľadu na veci, ktorú si veľmi váži. Vo svojich spomienkach sa vrátila k niektorým postavám a predstaveniam, ktoré mala možnosť zažiť.
Pohľad muzikologičky na interpretáciu pani Kittnarovej bol prezentovaný v pozitívnom svetle. Vyzdvihla jej interpretačné schopnosti, jej plasticitu, sebareflexiu, zmysel pre frázu a dokonalé poznanie opernej postavy a spievaného textu. Povedala o pani Kittnarovej, že speváckym partnerom na javisku vedela dať podnety a oni zároveň dali podnety jej a tak vznikali nádherné chvíle na javisku.
Elena Kittnarová a Peter Dvorský pri príležitosti 80-tych narodenín umelkyne
hudobná ukážka: Leoš Janáček: Vec Makropulos, záver opery, spieva Elena Kittnarová
Ako bodku za spomienkou na Elinu v opere Vec Makropulos, ako životnú rolu pani Kittnarovej zakončil pán Jaroslav Blaho improvizovane. Citujem: ,, Veľkú úctu a chválu na jej kreáciu vyslovil v súkromnom rozhovore pred týmto našim stretnutím operný kritik pan Unger, ktorý sa vrátil zo Salzburgu, kde videl Vec Makropulos a povedal čosi, čo by som bol rád, keby nám tu povedal”koniec citátu a odovzdal mikrofón pánovi Ungerovi, ktorý povedal: ,,Ja som bol asi pred dvomi týždňami v Salzburgu na festivale, kde popri Macbeth som mal možnosť vidieť aj novú inscenáciu Janáčkovej opery Vec Makropulos, ktorá vo vyše 90. ročnej histórii festivalu sa tam hrala prvý krát. Bolo to vo veľmi dobrom podaní špičkových umelcov, dirigenta Salonena a režiséra Marthalera, no a bola to verzia, ktorá mala spojené všetky tri dejstvá do jedného, boli tam také nemohry ako intermezzá a ja som vlastne celý čas spomínal,(popri tom, že som teda musel reflektovať tú salzburgskú inscenáciu), na našu produkciu, na skvelú Kriškovu réžiu na dirigenta Košlera a ja som stále videl pred očami našu Elinu v opere Vec Makropulos pani Elenu Kittnarovú, ktorá jej dala popri tom samotnom hlasovom vklade neobyčajné množstvo výrazových nuáns a takej tej expresivity až takého sprechgenangu, pretože v Salzburgu to spievala skutočne jedna z najlepších súčastných interpretiek 20. storočia Angela Denoke, ktorá aj tým, že spieva veľa českého repertoáru, tak má relatívne dobrú výslovnosť, ale tie nuansy, tie akcenty, ktoré vlastne Janáček v spätosti hudby a textu využíval, to mi tam trošku chýbalo a ja som spomínal na našu Elinu v podaní Eleny Kittnarovej”.
Veľmi príjemná atmosféra tohoto spomínania sa ukončila poďakovaním pani Elene Kittnarovej za jej prínos do slovenskej opernej kultúry, za prezentáciu doma aj v zahraničí.
Pripravil: Ľudovít Vongrej / 11. septembra 2011 / Bratislava 
