Kontinuity V.: František Livora.

Bratislava

Piate ,,Kontinuity“ Jaroslava Blahu pripomenuli v nedeľu 27. novembra 2011 v sále opery novej budovy Slovenského národného divadla v Bratislave popredného slovenského operného speváka, Františka Livoru. Pán Livora pôsobil nielen na scéne Opery SND, ale aj na javiskách západoeurópskych divadiel.

František Livora

Foto: Ľudovít Vongrej

Tým, ktorí nemohli byť na tomto stretnutí, ponúkam krátky prierez.

Autor a moderátor matiné pán Jaroslav Blaho si pozval túto významnú osobnosť opery na Slovensku z príležitosti nedávneho životného jubilea umelca.

Spolu si zaspomínali na jeho začiatky, na jeho školu a prvé stretnutia s hudbou a operou. Napriek tomu, že malý Livora pozeral na svojej prvej návšteve v opere (mal vtedy okolo desať rokov), viac do orchestrálnej jamy, keďže chcel byť hudobníkom, predsa skončil na javisku a stal sa z neho vynikajúci operný spevák.

Pán Livora hovoril o svojom vokálnom pedagógovi pánovi Jankovi Blahovi, ktorý ho pripravil na jeho opernú dráhu. Hovoril nielen o jeho profesionálnom pedagogickom prístupe, ale vyzdvihol aj ľudský rozmer ich vzťahu: žiak a pedagóg.

Pri spomienkach na svoje prvé role zazneli aj mená javiskových kolegov a kolegýň Františka Livoru, medzi ktorými nechýbalo ani zvučné meno Lucie Poppovej, jeho spolužičky, ktorá v tom čase odišla do Viedne.

Po skončení VŠMU a následnej vojenskej služby nebolo v SND pre úspešného študenta najvyššej hudobnej školy na Slovensku voľné miesto. Po krátkom čase sa mu naskytlo uplatnenie v košickej opere, kde to vyzeralo dosť nádejne, ale okolnosti sa nakoniec vyvinuli tak, že pokiaľ sa vedenie košickej opery ,,rozhýbalo“ a poslalo dotazník, on sa už dostal po úspešnom predspievaní na javisko nemeckého operného divadla. Tu skritizoval operné divadlá na Slovensku, že im chýbala profesionalita a promtnosť v konaní.

František Livora: Rodolfo: Bohéma / SND

František Livora neskôr na Slovensku hosťoval a ako vtipne poznamenal, na plagátoch sa objavilo u rodeného Žilinčana: František Livora, NDR, neskôr zasa NSR:-), aj keď nejaké nemecké korene má po starej mame. Jeho stará mama pochádzala z okolia Stuttgartu a neskôr sa ich rodina presťahovala do Rumunska, kde hospodárili. Pán Livora ale dodnes nevie, ako sa jeho stará mama, pôvodom Nemka žijúca v Rumunsku, zrazu ocitla na pošte na Kysuciach, kde ju objavil jeho starý otec, ktorý si ju potom zobral za manželku:-)

Vďaka rodičom vedel aj po nemecky, čo mu potom veľmi uľahčilo prácu v nemeckých divadlách. V týchto divadlách zažil vysoko profesionálnu prácu, ktorá mu po príchode na Slovensko (1969) chýbala a mnohé systémové veci v divadle mu prekážali. Hoci práca v nemeckých divadlách bola založená na precíznosti, pán Livora mal pre prácu vytvorené veľmi dobré podmienky. Okolnosti toho obdobia sa vyvinuli tak, že sa po svojom príchode na Slovensko stal tenorovým,,ťahúňom“ repertoáru opery SND.

Jeho repertoár bol rozmanitý, počnúc klasickou operetou, až po náročné party dramatickej svetovej opernej literatúry. O klasickej operete si myslí, že je porovnateľne náročná ako opera, niekedy aj náročnejšia. Veľké a cenné skúsenosti nadobudol u vtedy veľmi silnej dirigentskej a speváckej generácie. Aj po príchode na Slovensko spolupracoval so zvučnými osobnosťami. Spomenul dirigenta Tibora Freša, Zdenka Košlera, Ondreja Lenárda a iných. Spoluprácu so Zdenkom Košlerom považuje za najkrajšie umelecko - tvorivé obdobie na Slovensku. O jeho skúškach sa vyjadril takto: ,, Ja som s ním skúšal aj v nedeľu, lebo tá skúška mi mala čo dať, ako aj tie ansámblovky, on tam muzicíroval, to bola radosť robiť. Tam musel byť každý do nohy. U nás bol vtedy najlepší dirigent Tibor Frešo, ale aj on Košlera veľmi uznával“.

V rokoch 1979-1982 spieval tiež v opere Bremen (Nemecko). Po návrate na Slovensko ešte v Brémach hosťoval v naštudovaných predstaveniach ako čestný hosť. V tom období sa pustil aj do dramatického repertoáru.

Nahral mnohé platne, z ktorých spomenul nahrávku Janáčkovej Glagolskej omše z roku 1984 s Charlesom Mackerrasom. Táto bola v tom istom roku vyhlásená za platňu roka v USA, o čom sa na Slovensku vtedy samozrejme nepísalo.

František Livora ostal verný Slovensku a jeho posledným operným predstavením bola Verdiho dráma Otello na javisku Opery SND.

František Livora. Otello / SND / 1993

O hudobné predely sa postarali:

Michal Hýrošš, sólista Štátnej opery v Banskej Bystrici a žiak pána Livoru

Jana Kohútová, študentka, Konzervatória v Bratislave, ktorá študuje spev u dcéry pána Livoru, pani Dagmar Livorovej

Richard Šveda, žiak pána Livoru, v súčasnosti sólista opery v Düsseldorfe (Nemecko)

Robert Pechanec, klavírny sprievod

Atmosféra stretnutia bola uvoľnená, živá a veselá. Osobne si myslím, že každý kto sa na stretnutí s týmto vynikajúcim umelcom a človekom so zdravým a optimistickým pohľadom na svet zúčastnil, sa cítil vynikajúco.