Bratislava sa postupne zoznamuje so svetovými speváckymi hviezdami aj zásluhou špecializovanej slovenskej agentúry Kapos. Opera SND síce tiež pozýva zahraničných hostí do svojich inscenácií, ale len v rámci svojich financií a ambícií.
Kapos s rozhľadeným dr. Jánom Koreckým v cykle Svetové operné hviezdy pripravil od r. 2011 už štvrtý veľký koncert. Zaplnil ním Veľkú sálu Opery SND. Okrem toho pripravuje aj ďalší cyklus programovo komornejšie ladených, no rovnako atraktívnych koncertov so slovenskými opernými spevákmi, ktorí pôsobia v zahraničí. Oba cykly sú vítanou dobrou propagáciou nášho hudobného diania, ba kultúrneho života na Slovensku. Na podobných akciách sa totiž stretávajú nielen milovníci krásneho spevu, ale aj hudbu milujúci verejní činitelia, zahraniční hostia a diplomati zo zastupiteľských úradov, pôsobiacich v hlavnom meste Slovenska.
Hosťom ostatného koncertu v Opere SND bola ruská koloratúrna sopranistka Oľga Pereťatková, rodáčka z Petrohradu, ktorá od r. 2006 robí veľkú spevácku kariéru v Európe. Pritom má pozvania do milánskej La Scaly i Metropolitnej opery New Yorku - vytúžených operných domov každého speváka, nehovoriac o európskych operných festivaloch a divadlách. Do Bratislavy prišla 33-ročná sopranistka z Prahy, kde mala úspešný koncert s tým istým programom ako v SND. V Prahe spievala vo vypredanej Smetanovej sieni - u nás v rovnako plne Veľkej sále Opery SND... Jej koncerty pokračujú v rámci turné po Európe do Salzburgu, Moskvy, Sankt Peterburgu, Viedne, Lipska, Amsterdamu, Grazu, Hamburgu - opäť do Salzburgu, potom na operné vystúpenie v Arene di Verona, do Mníchova a Aix-en-Provence. V Bratislave rodom petrohradskú sopranistku sprevádzala – podobne ako v Prahe - Filharmónia Bohuslava Martinů zo Zlína s talianskym dirigentom Giuseppe La Malfom. Dvaja príslušníci strednej generácie, krásni mladí ľudia pripravili hudobný zážitok mimoriadnej úrovne. Škoda, že zlínska filharmónia im nebola rovnocenným partnerom – v nepresnom nasadzovaní sekcie sláčikov, nehovoriac o dychoch, (napr. o horne v predohre k Rossiniho opere Turek v Taliansku). Temperamentný dirigent, laureát medzinárodných súťaží a skúsený operný dirigent prispôsobil zvuk orchestra výrazu i hlasu speváčky, no nemohol do dôsledkov zaručiť kvalitu celého telesa.
Invázia ruských spevákov do Európy je všeobecne známa: veľká krajina s mimoriadnou tradíciou opernej kultúry sa po roku 1989 otvorila svetu, čo prospelo školeniu mladej generácie v bel cantovej kultúre spevu. Oľga Pereťatková je výsledkom novej ruskej speváckej vlny. Hoci ju nazývajú "nová Netrebková", nie je to celkom pravda. Je rovnako krásna ako jej o niečo staršia kolegyňa - ale má iný hlas, farbu i hlasový odbor.
Zakiaľ Netrebková prešla od koloratúrno-lyrického odboru k ťažším, výrazovo širším, ba až dramatickým rolám, Oľga Pereťatko je verná najmä špecializovanému koloratúrnemu, ozdobnému spievaniu v štýle bel canto, ktorého hlavnými zdrojmi sú opery Belliniho, Rossiniho, Donizettiho, resp. G. Verdiho, J. Masseneta, J. Offenbacha, R. Straussa a niekoľkých ďalších autorov. Z nich zostavila aj svoje nedávne profilové CD, ktoré sa dostalo do rúk bratislavským záujemcom. Z jeho podstaty vystavala operný recitál v Bratislave. A tak sme okrem operných predohier, predeľujúcich jej sólové čísla, počuli v úvode koncertu kavatinu Fiorilly z 1. dejstva z Rossiniho opery Turek v Taliansku - veľkolepú ukážku možností hlasu technicky ničím neobmedzenej primadony, ktorá vo výškach hravo zdolá trojčiarkované "es". Túto hranicu vysokých sopránov demonštrovala aj v ďalšom čísle koncertu: recitatíve a kavatine Lindy z 1. dejstva Donizettiho opery Linda di Chamounix. Dramatická ária Lucie zo svetoznámej Donizettiho opery Lucia di Lammermoor bola drásavá nie expresíne podanými tónmi, ale hĺbkou citu, ktorý Pereťatková dokáže dať frázam, nadväzujúcim na seba v plynulých legatach. Jediná menšia pripomienka k jej technicky vypracovanému, farebne bohatému, výrazovo bohatému sopránu je preexponované vyrážanie vysokých tónov, kde oveľa účinnejšie pôsobia v pianissime nasadené a následne dynamicky rozvinuté vysoké tóny. A v prípade exponovaných finálnych tónov dobré „ucho“ zachytí aj štvrťtónovú odchyľku od absolútnej výšky... Pravda, to je už hudobno-kritcký detail, ktorý určite zostal nepovšimnutý u väčšiny poslucháčov.
Nosný, veľký, mimoriadne pohyblivý a technicky dôkladne školený hlas ruskej sopranistky pripomína v kariére mladú Editu Gruberovú. Podľa Pereťatkovej slov má ruská sopranistka ambíciu dozrieť do tzv. dramatickej koloratúry, v ktorej zatiaľ kraľuje bez konkurencie slovenská spevácka hviezda, pred pár dňami oslavujúca 45-ročný vstup na operné javisko! No možno, že Oľga Pereťatko dospeje aj k lyrickému vokálnemu odboru, čo naznačila nádhernou áriou Gildy z 1. dejstva opery Rigoletto od G. Verdiho. Napokon, oba odbory sa vzájomne prelínajú. Pereťatková postupuje vo svojich plánoch veľmi premyslene a inteligentne, bez ambície, predčasne narušiť svoj hlas na dramatických rolách.
Je to umelkyňa s veľkým a vnímavým srdcom, ktoré vkladá do každej noty a frázy, pričom v koloratúrnych ozdobách pripomína jej hlas trilkovanie vtáčieho sveta, alebo trblietanie krištáľu, jeho lesk a zvuk. Podobné zážitky dokážu milovníci spevu odmeniť hlasným aplauzom. Bratislavské čiastočne snobské, rôznorodo zostavené publikum prišlo do "varu" až v druhej polovici koncertu, kedy ho strhli Pereťatkovej spevácko-herecké kreácie, spojené s vokálnym umením. Po gavote Manon z Massenetovej opery Manon to bola ária bábky Olympie z 1. dejstva Offenbachovej opery Hoffmannove poviedky. Speváčka si na javisko priniesla dvojníčku - bábku, s ktorou spoluhrala vokálne ekviliristickú áriu strojom ovládanej Olympie, pričom dokázala túto scénku milo rozohrať. Napokon nasledoval operetný Johann Strauss, kedy už obecenstvo celkom podľahlo čaru speváčky, zásluhou rozohratého kupletu Adély z 3. dejstva operety Netopier. V ňom Pereťatková potvrdila nadanie pre javiskový pohyb a operetný šarm – a tak niet divu, že musela pridávať ešte jeden kuplet Adély, ale aj áriu Rusalky o mesiačiku z Dvořákovej opery v slušnej češtine a napokon valčík z Gounodovej opery Romeo a Julia. Štedrosť, s akou aj v prídavkoch rozdala svoje umenie, bola rovnako vrúcna, ako celý pôvabný a elegantný zjav umelkyne.
V Rusku dozrela generácia krásnych operných dám a pánov, ktorí veľmi rýchlo vstúpili do svetovej vokálnej elity a svojím šarmom aj do sveta módnych ikon. Oľga Pereťatková je jednou z takýchto hviezd. Poslucháč vnímavý voči hudbe predovšetkým podľahne veľkému speváckemu talentu a zrelému umeniu mladej koloratúrky, ktoré prezentovala na javisku Opery SND v programe, nazvanom La bellezza del canto, t. j. Krása spevu.
Autor: Terézia Ursínyová
Tip na klinkutie
Oľga Pereťaťko - ruská princezná bel canta
Oľga Pereťatko pricestovala do Bratislavy
Oľga Pereťaťko: Všetko má svoj čas
