Umelecký riaditeľ festivalu Viva Musica! v rozhovore pre Opera Slovakia hovorí o tomto jedinečnom a originálnom hudobnom podujatí, ktoré v lete tradične oživuje ulice Bratislavy, ale aj o sebe, o svojom vzťahu k hudbe a o atmosférach letných festivalov.
Matej Drlička
Poviete nám niečo o sebe? Odkiaľ pochádzate a ako ste sa dostali ku klasickej hudbe a čomu sa okrem festivalu Viva Musica! venujete?
Narodil som sa v Bratislave a dalo by sa povedať, že som zapálený Bratislavčan aj napriek tomu, že polovicu môjho života som prežil v zahraničí, ako hudobník. Asi pred piatimi rokmi som sa vrátil a rozhodol som sa, že zostanem na Slovensku. Okrem festivalu mám 2 agentúry - hudobnú a reklamnú.
Som synom klarinetistu - môj otec Peter Drlička pôsobil na Novej scéne, bol riaditeľom základnej umeleckej školy v Stupave a v súčasnosti je vedúci katedry dychových nástrojov na bratislavskom konzervatóriu. Vďaka nemu som sa dostal k hudbe a ku klarinetu, ktorý som najskôr študoval na Konzervatóriu v Bratislave a po maturite som odišiel študovať na univerzitu do Ameriky.
Ako dlho ste boli v Amerike?
Tam som zostal iba dva roky, lebo Amerika mi akosi kultúrne nesadla. Zbalil som kufre a vrátil som sa na Slovensko. Po tomto návrate som sa ako klarinetista zamestnal v opere SND, kde som vydržal necelý rok a sklamaný z vnútorného nastavenia niektorých ľudí som odišiel do Orchestra slovenského rozhlasu. Tam sa žiaľ stalo to isté, akoby cez kopirák. Nikdy som sa nevedel stotožniť s rečami o tom, že ak nemám dobre zaplatené, odvediem aj zlú prácu. Ako k tomu príde divák? Samozrejme uvedomujem si aká je situácia na Slovensku, ale tieto problémy by sa mali riešiť prostredníctvom oficiálnych a legálnych pák. Samozrejme, nie všetci v orchestri boli pesimisticky naladení. Sedia tam aj skutočne zapálení muzikanti, ktorí hrajú fantasticky, ale celková atmosféra v týchto orchestroch nebola v tom čase práve inšpirujúca...
Kam smerovali vaše ďalšie kroky?
Po týchto dvoch rokoch som z orchestrov odišiel, pretože som si uvedomil, že som neobetoval desať rokov klarinetu, aby som toto okolo seba počúval. Potom som odišiel študovať klarinet do Francúzska a čakal som, ako sa to vyvinie. Plánoval som ostať iba pár mesiacov, no nakoniec som tam zostal deväť rokov. Tam som si urobil aj ďalšiu vysokú školu a zamestnal som sa v Orchestra Regional de Cannes. Oženil som sa tam a splodil dve krásne deti. Vo Francúzsku som sa dostal do dobrej konštelácie a chodil som pravidelne vypomáhať do najlepších francúzskych orchestrov ako napríklad Opera de Nice, Orchestre de Toulouse, Parížska opera, Orchestra National de France, a neskôr aj do renomovaných zahraničných orchestrov v Monte Carle, v Ženeve a v posledom roku svojej klarinetovej kariéry som strávil mesiac v skúšobnej dobe v Mníchovskej štátnej opere. Práve v tomto období som ale utrpel úraz prednej časti chrupu, ktorý mi výrazne a natrvalo komplikoval hranie na klarinete. Vedel som, že ak budem pokračovať v hraní tak sa zo mňa stane frustrovaný frfloš, ktorý bude zvyšok života hovoriť ako mu to kedysi pred úrazom hralo. To ale nie je moja nátura, nerobím veci na 50%. Rozhodol som sa preto s kariérou klarinetistu skončiť.
V tomto období vznikol nápad s usporiadaním letného festivalu na Slovensku?
Áno. Ešte počas mojej fungujúcej kariéry muzikanta som zorganizoval prvý ročník festivalu. Inšpiráciou mi bolo prostredie v ktorom som žil. Juh Francúzska je priam posiaty malými aj veľkými letnými festivalmi. Sú doslova v každom meste a dedine. Ako člen Orchestre Regional de Cannes a komorný hráč som absolvoval nesmierne množstvo koncertov na takýchto letných, väčšinou open-air festivaloch.
Čím boli pre vás zaujímavé?
Tieto festivaly ma bavili kvôli tomu, že tam bol úplne iný svet, videl som tak nie len typických divákov klasickej hudby, ale aj teenagerov sediacich počas koncertov na dekách, decká na bicykloch a mladé páry s kočíkmi.... Toto sa mi zapáčilo a tam vznikol aj nápad s festivalom na Slovensku. Vo Francúzsku má každé mestečko festival, patrí to k ich koloritu. Človek ide z mesta do mesta, z dediny do dediny a všade vidí plagáty, ktoré vás pozývajú na koncerty klasickej hudby. Tie koncerty nemusia byť veľkolepé, sú komorné, vystupujú na nich inštrumentálne duetá, triá, alebo speváci z konzervatória. Ale to je jedno, je to tam, sedí to tam, na koncerte je štyridsať ľudí, tlieskajú, popíjajú „rosé“ a je to proste paráda. Zároveň to odzrkadľuje celkové kultúrne nastavenie národa. Ak funguje kultúrny život na regionálnej a mestskej úrovni, tak to samozrejme funguje aj na štátnej celonárodnej úrovni. Je to rozumne a vyvážene nastavený systém.
Po týchto skúsenostiach bol prvý ročník festivalu. Aký bol?
Prvý ročník v roku 2005 bol veľmi klasický, volal sa ,,Hudobné záhrady Bratislavy“ a pozostával zo štyroch koncertov, ktoré boli všetky vypredané v podstate bez nejakého veľkého proma. Pozval som si kamarátov, hral tam hornista zo ženevského Suisse Romande orchestra, flautista z Orchestre de Paris, sólo hobojista zo Stuttgartskej opery... Koncerty mali úžasnú atmosféru a boli novou skúsenosťou nie len pre divákov ale aj pre všetkých slovenských hudobníkov, ktorí tam vtedy účinkovali. Uvedomil som si, že ľudia na Slovensku chcú počúvať klasickú hudbu aj v takomto letnom a uvoľnenom kontexte..
Ako sa rozbehli ďalšie ročníky festivalov?
Druhý ročník bol veľmi náročný a nedopadol práve podľa mojich predstáv. Motivovaný úspechom prvého ročníka, som naplánoval v rámci jedného týždňa pätnásť koncertov... Bol to zlý odhad mojich možností. Návštevnosť bola rozpačitá a nevyrovnaná, k tomu prispelo aj veľmi zlé počasie. Bol to ťažký ročník a prerobil som na ňom dosť veľkú sumu peňazí. Ale zvládli sme to a už je to za nami. Od tretieho ročníka už rástla Viva Musica! plynule a úmerne k našej slovenskej realite. Pochopil som, aké dôležité je v tomto prostredí odhadnúť svoje sily a nečakať na zázrak. Nikdy som nemal žiadneho mentora, ktorý by ma naučil ako sa taký festival robí. Preto sa učím najmä na svojich chybách:). Hlavná idea Viva Musica! Festivalu je jasná - približovať klasickú hudbu masám. Mojim cieľom sú plné sály a námestia spokojných a inšpirovaných ľudí, ktorí vďaka Vive objavujú nové svety. Niektorí kritici mi vytýkajú ,,populizmus“. Moja odpoveď: Áno, priznávam. No a čo?! Na laického diváka treba ísť pomaly. Riadim sa heslom, že k Bachovi sa treba dostať od Offenbacha. Zároveň som presvedčený o tom, že aj ten najnáročnejší divák si na Vive príde na svoje. Stačí spomenúť mená ako Hvorostovsky, Berezovsky, Vargas...
Matej Drlička, Ramón Vargas
Čiže plánujete do programov vyšších ročníkov zaradiť aj náročnejšie diela?
Rád by som dostal festival do bodu, kedy bude uvádzať aj náročné diela. Tento rok ideme uviesť Svätenie jari, čo je zatiaľ asi najodvážnejší počin v tomto zmysle. Pre nás muzikantov je to krásna hudba, uvidíme, ako na to zareagujú laici, ale možno že ich podceňujeme, uvidíme. Dirigentom tohto koncertu bude famózny slovenský dirigent Juraj Valčuha, ktorý je u nás takmer neznámy. Pritom je to prvý slovenský dirigent, ktorý opakovane dirigoval Berlínsku filharmóniu. Zároveň by som rád udržal tradíciu koncertov takzvaného hudobného humoru. V minulosti to bolo napríklad francúzske saxofónové kvarteto Les Desaxees a tento rok predstavíme svetoznámu komickú dvojicu Igudesman and Joo (klavirista a huslista). Mojim snom je uviesť na preplnenom námestí Mahlera a Straussa. Budem šťastný, ak na Viva Musica! zaznie Alpská symfónia alebo 6. Mahlerova.
Veľké projekty vyžadujú aj vyššie náklady. Ako je to so sponzorovaním?
So sponzormi je to u nás veľmi ťažké. Najmä kvôli absencii sponzorského zákona. Ďalším úskalím je celosvetový trend veľkých korporácií sústrediť sa na podporu projektov pre teenagerov, pretože práve táto veková vrstva obyvateľstva sa v posledných rokoch stala výrazne kúpyschopná. Ak chce výrobca telefónov minúť peniaze na reklamu, tak ich na 99% investuje do reklamy zameranej na mladých. Preto, ak si veľká firma vyberá medzi podporou hudobného projektu Rytmusa alebo Beethovena, tak si vyberie práve Rytmusa... Nájdu sa ale samozrejme aj „osvietenci“ ktorí chápu dôležitosť projektu akým je Viva Musica! a vyčlenia financie aj na Beethovena... V situácii kedy učitelia a lekári bojujú o prežitie, je nereálne očakávať od politikov, že sa budú venovať aj takým otázkam akými sú napríklad sponzorský zákon, alebo daňové úľavy pre kultúrne organizácie. Príkladom totálneho nezáujmu a nepochopenia politikov problematiky kultúry je celá situácia okolo SND.
Ako vzniká program festivalu?
Program festivalu vzniká priebežne počas roka. Môj tím pracuje so zoznamom umelcov, ktorých chceme pozvať. Komunikujeme s desiatkami agentúr a snažíme sa zladiť dátumy a finančné požiadavky s našimi možnosťami. Spokojnosť umelcov z minulých ročníkov je najlepším kľúčom k získaniu hviezd do budúcich ročníkov. Hudobný svet je malý a nie je lepšej reklamy ako spokojnosť umelca. Čo sa týka výberu umelcov, tak sa riadim hlavne vlastným vkusom a inštinktom, ale zároveň som obklopený skupinou veľmi zapálených a hudobne rozhľadených ľudí, ktorí mi často dávajú cenné typy a rady. Posledné tri roky mi tiež prichádza veľa ponúk priamo od agentúr s ktorými sme v minulosti spolupracovali. Napríklad agent Dmitri Hvorostovského nám priebežne posiela rôzne zaujímavé ponuky v oblasti operného spevu. Fakt, že Hvorostovsky sa na Vive cítil dobre, nám otvorilo dvere k ďalším hviezdam jeho veľkosti.
Matej Drlička, Dmitri Hvorostovsky
Čo je spojené s organizáciou festivalu?
Organizovanie festivalu delím do troch fáz:
V prvej fáze je treba zohnať peniaze. To je najťažšie. Zháňanie peňazí je celoročná dennodenná záležitosť. Ako som už spomínal, firmám chýba legislatívna a daňová motivácia podporovať takéto projekty. V ťažkých chvíľach mi vždy pomôže moje heslo: Keby to bolo ľahké, tak by to robil každý. O pár týždňov začne už 8. ročník festivalu Viva Musica!, čo znamená, že firmy, ktoré podporujú kvalitné umenie existujú aj u nás.
Druhou fázou je zostavenie programu. Hlavné kritéria programu pre mňa od začiatku boli kvalita, pestrosť a originalita. Snažím sa aby sa žiadny deň nepodobal tomu nasledujúcemu a aby ľudia vedeli, že to čo uvidia na Viva Musica! neuvidia nikde inde. Festival má aj jasné dramaturgické okruhy, ktoré sa snažím každý rok dodržiavať – slovenská premiéra zahraničného projektu, uvádzanie slovenských diel, koncerty hudobného humoru, alebo záverečné operné gala.
Treťou fázou je samotný festival. Za predpokladu, že zmluvy so sponzormi a umelcami sú podpísané, tak sa začína mesačný maratón, počas ktorého vytvoríme v strede mesta unikátne auditóriá, ktoré poskytujú komfort divákom aj umelcom. Viva Musica! nemá stálu scénu a s tým je spojená komplikovaná logistika príprav – od zabratia priestranstva, cez povolenia magistrátu, vybavenie prípojky na elektrinu, prístupov do mesta, až po pódiá, svetlá, zvuk, hotely, letenky, hostesky, SBS, ladenie a prevoz klavírov, príprava a tlač programových bulletinov... Prvé tri ročníky som to robil úplne sám od zháňania peňazí, až po ukladanie stoličiek na pódiu. Neskôr sa môj tím začal rozrastal a dnes ho tvorí 15 ľudí.
Kde budú koncerty tento rok?
Dva bezplatné koncerty budú už tradične na bratislavskom Hlavnom námestí, päť koncertov bude Starej tržnici, jeden na nádvorí Starej radnice a záverečné operné gala bude v priestoroch Západnej terasy Bratislavského hradu.
Čo pre vás znamená festival Viva Musica!?
Napriek tomu, že je to všetko náročné, festival ma baví a nepovažujem ho za prácu. Viva Musica! je moje tretie dieťa, radosť.
Na čo sa najviac tešíte z toho ročníka?
Teším na všetkých deväť koncertov rovnako. Sú to veci, s ktorými žijem počas celého roka. Niektoré koncerty budú pre mňa prekvapením, pretože napríklad Sonyu Yoncheva alebo Stefana Poppa budem počuť naživo spievať po prvýkrát. Mám rád extravagantnosť, preto sa veľmi teším aj na Nigela Kennedyho, je skutočne unikátny! S veľkou nedočkavosťou očakávam aj duo Igudesman & Joo. A keďže ja som totálny ,,filipovec“, veľmi sa teším aj na otvárací koncert Tribute to Jaro Filip.
Čo po skončení festivalu?
Máme takú tradíciu, že celý Viva tím ideme hneď po skončení festivalu na týždeň do Chorvátska. To je vždy taká naša tímová festivalová dovolenka a máme ju všetci veľmi radi.
Ďakujem za rozhovor.
Pripravil: Ľudovít Vongrej / 11. apríla 2012 / Bratislava 
súvisiace články
Tento rok Viva Musica! s víťazmi prestížnej súťaže Placída Dominga Operalia
Osem letných večerov klasickej hudby, jazzu a world music na Viva Musica! 2012
