Mgr.art. Marian Vach: Opery Fedora a Beatrice di Tenda patria na všetky operné javiská

20.06.2012 14:01

V rámci Zámockých hier zvolenských 2012 budú na zvolenskom zámku v slovenských premiérach uvedené dve operné diela. Tým prvým dielom je opera Umberta Giordana: Fedora a tým druhým je opera Vincenza Belliniho: Beatrice di Tenda. Obidve premiéry hudobne naštudoval šéfdirigent Štátnej opery v Banskej Bystrici Mgr.art. Marian Vach a my vám ponúkame jeho pohľad na tieto dva operné tituly.

Mgr.art. Marian Vach

Vincenzo Bellinih: Beatrice di Tenda

Predposledná opera Vincenza Belliniho Beatrice di Tenda patrí medzi tie diela, ktoré neoprávnene nemajú priestor na všetkých javiskách. Táto kompozícia má všetky atribúty vrcholného umeleckého výtvoru. Častokrát tvrdíme, že operné libretá nemajú logiku, sú ťažkopádne a sú naivné a nezrozumiteľné. To isté by sa dalo povedať aj o Beatrice di Tenda. Lenže podrobné štúdium textu v spojitosti s hudbou Belliniho a jeho zásahov do libreta, dávajú iný pohľad na uvedenú problematiku. Belllini vo svojej hudobnej predstave používa prvky, ktoré implementuje z katolíckej Eucharistie: Obrad prijímania Baránku... – II. dejstvo č.7 zbor, Prosba o prijatie duše nevinnej nebesami a odpustenie vrahovi – záver opery a z filozofie: „innocentistov a colpevolistov“ (vinný – nevinný).

Zaujímavosťou je, že i Giordano vo Fedore rieši podobnú problematiku.

Veľký zástoj má v opere zbor. Z dvanástich čísiel účinkuje vo ôsmych. V každom čísle má inú polohu:

1.Navádza Filipa aby sa zbavil Beatrice

2.Komorné ako utešiteľky a dávajú nádej že cnosť zvíťazí

3.Muži ako špehovia Orombella / tenor otázky, bas odpovede/

4.Komentátor

5.Muži opis mučenia Orombella, ženy lamentovanie

6.Sudcovia

7.Modlitba za utrpenie Beatrice

8.Prosba o prijatie duše nevinnej nebesami a odpustenie vrahovi

Bellini v tejto opere využíva viac ariózo, ako samotné recitatívy, pri zachovaní formy číslovanej opery. Novým prvkom je posúvanie deja. Už to nie sú len recitatívy, ale celé árie a ansámble. Zvláštnosťou je harmonická plocha. Celé dielo je písané v dur (samozrejme s využitím všetkých harmonických výdobytkov doby). Jednotlivé čísla na seba nadväzujú terciovou postupnosťou – G, Es, C, E,G, B, záver I. dejstva v kvartovom postupe As, Es a ukončenie pri slovách „Iba Ty vieš kto je vinný“ vo vykupiteľskej A. Druhé dejstvo B, D, F, As.

Bellini používa bel canto nielen na stavbu vokálnej línii, ale zároveň z neho vytvára prostredie a gradačné plochy.

Umberto Giordano: Fedora

Tématická a motivická práca Umberta Giordana v opere Fedora sa vyznačuje neobyčajnou invenčnosťou spracovania. Skĺbili sa v ňom Beethovenovské a Wagnerovské kompozičné techniky s typicky veristickou štruktúrou témy a jej spracovania.

Hlavné témy – vyznanie Fedory (predohra k opere) a tenorová ária Amor ti vieta, tvoria os celého diela. Zároveň z nich sú odvodené príbuzné témy v duetách Fedory a Lorisa (2. a 3. dejstvo).

Rád by som však upozornil na niektoré motivické spracovania v partitúre (motív – najjednoduchší tematický prvok umeleckého diela, obyčajne niekoľko tónový).

Pri prvom vstupe Fedory na scénu zaznie sekvencovitý motív (7 tónov), ktorý v prvom prípade navodzuje atmosféru prostredia (kvety, drobné predmety, salón, portrét), vzápätí ten istý motív používa na popis osoby s charakteristikou (veľké oči vyžarujúce vernosť, široké čelo ktoré na mňa myslí, pery čo nepoznajú klamstvo). Celá plocha je introvertná v pomalom tempe s pôsobivou inštrumentáciou sólových nástrojov. Pri vstupe policajtov zaznieva uvedený motív v rýchlom tempe s hutnou inštrumentáciou – prosba Fedory o záchranu Vladimíra. Tretí krát sa ozýva motív v pôvodnej verzii – čakanie na správu od lekára. V závere I. dejstva má motív charakter smútočného pochodu. V druhom dejstve sa motív objavuje pri stretnutí Fedory s Lorisom, ale v agresívnej triolovej podobe, kontrastne k nasledujúcej Lorisovej árii Amor ti vieta. V závere opery sa objavuje dva krát v rámci rozsiahleho duetu F+L. V prvom prípade Fedora obhajuje konanie fiktívnej ženy (teda samotnej Fedory) a o niekoľko taktov ďalej pri charakteristike Lorisa.

Zjednocovateľom procesu je aj motív „ svätého kríža“ – Fedorina prísaha pri kríži na pomstu (I.dejstvo – Fedorina ária v závere a dohra sláčikov na konci dejstva). V druhom dejstve zaznie motív pri rozhovore Fedory, relikvia má v sebe naliaty „ liek na každú chorobu“ (jed), ktorý na konci príbehu vypije. Motív sa objavuje v ďalšom procese niekoľko krát v rôznych modifikáciách (dur – mol, inštrumentačne v plechových nástrojoch, spodných sláčikoch, dynamicky pp – fff, rozdielne tempá).

Ďalším motívom, ktorý tvorí základný stavebný prvok, je motív úteku, ktorý sa neskôr stáva motívom prehľadávania, v úseku vypočúvania policajným komisárom. Motív sa stáva majoritný pre fugáto. Veľmi zaujímavá je kombinácia motívov prehľadávania a „ kríža“ v závere opery, kde na tremolo sláčikoch strieda jednotlivé motívy. Celá gradačná plocha má tak jednotný charakter a úžasné napätie.

Mimoriadne účinná je stavba Intermezza. Začína časťou vytvorenou z fugáta I. dejstva (smerom hore f-mol harmonická stupnica, dole prirodzená, sólo sláčiky po skupinách ,pravidelný 16-tinový tok v pomalom tempe, dynamika pppppp, sordinky, come un mormorio – šepot). Prirodzene prechádza do druhej časti, kde spodné sláčiky veľmi širokými tónmi rozvíjajú motív smrti utopením brata Lorisa a intermezzo vyúsťuje do árie Amor ti vieta, s citáciou motívu kríža.

To je len niekoľko ukážok práce skladateľa. Motívov je tu ďaleko viac, ale keďže nejde o odbornú publikáciu, niet priestoru na obšírnejšie spracovanie.

V Bratislave 20.6.2012 Mgr.art. Marian Vach