Dirigent Ondrej Olos, ktorý v košickej opere hudobne naštudoval dve Pucciniho operné jednoaktovky Gianni Schicchi a Plášť, odpovedal na otázky dramaturgičky Lindy Keprtovej. Tieto jednoaktovky uvádza Opera Štátneho divadla Košice od 12. októbra 2012.
Ondrej Olos, dirigent
Dobrý den pane dirigente.S košickým souborem spolupracujete poprvé. Jak náročné bylo " seznamování se" ?
Zoznamovanie bolo veľmi príjemné. Pár dní trvalo, než som si všetky nové tváre a mená lepšie zapamätal, ale inak sa od prvého dňa tvoril výborný kolektív zložený z domácich účinkujúcich a mnoho hosťujúcich umelcov.
Jaká největší úskalí spatřujete v Pucciniho partituře?
Pucciniho hudba sa môže zdať ľahko interpretovateľnou, ale treba brať ohľad na zápis diela, na tempový plán , frázovanie, dynamiku, inak sa môže stať, že partitúra bude znieť masívne avšak nekonkrétne. Puccini rád využíva širokú paletu farieb, jeden motív dokáže v priebehu diela zveriť každému jednotlivému nástroju, ktorý je vždy doprevádzaný inou nástrojovou skupinou. Môže sa stať, že väčšina týchto detailov zanikne, pokiaľ nie je partitúra na skúškach podrobne zanalyzovaná. Ďalšou dôležitou doménou Pucciniho partitúry je podrobná správa o agogike frázy, zvoľnenia taktu, urýchlenia motívu, zastavenia pohybu, ktorá sa u Pucciniho nesmie ponechávať náhode ale musí zohľadňovať autorom určený zápis. Veľakrát sa stáva, že dirigenti volia vlastný tempový a agogický plán, ktorý však narúša a rozbíja jednotu celku.
Kromě dirigentské profese jste také velmi vyhledávaným klavíristou.Vnímáte rozdíl mezi těmito dvěma rozličnými světy?
Obidva tieto svety sa navzájom doplňujú. Klavír je sám o sobe orchestrom, snáď je k tomuto tvrdeniu z nástrojov bližšie ešte organ-svojou širokou škálou registrov. Myslím, že väčšine dirigentov je klavír častým partnerom na ceste poznávania partitúry, potom však prichádza moment, kedy sa musíte zamerať na konkrétny zvuk orchestra, ku ktorému už treba využiť poznanie nástrojov orchestra a jasnú predstava farby a zvukového celku.
Gianni Schicchi jest operou velmi svižnou, v případě košického nastudování, operou velmi rozehranou. Do jaké míry můžete od dirigentského pultu sledovat dění na jevišti?
Do tej miery, v akej mi to umožňuje momentálne rozloženie pozornosti v daných okamihoch partitúry. Niekedy sa človek musí sústrediť najmä na vedenie orchestra, inokedy musí viac dohliadať na súznenie sólistického ansámblu na javisku, ale najkrajšie je to v okamihu, kedy si sám môže vychutnávať vtip a energiu hercov na javisku. Dôležité však je, aby dirigent túto energiu a náladu dokázal vdýchnúť aj orchestru, ktorý nemá možnosť sledovať dianie a dej.
Protože jste velmi mlád, nabízí se mi otázka, jak vidíte budoucnost opery samotné. Zda-li i podle Vás může opera i mladému divákovi nabídnout pocit vzrušení ,či touhu navštívit divadlo i zítra?
Opera je tvar, ktorý nesmie nikdy nadobudnúť tvar nemenný a statický. Ak sa to občas stane, tak sa stáva nezrozumiteľnou formou hudobnej drámy pre mladého diváka, ktorý nebude rozumieť významu a posolstvu diela. Preto je dôležité, aby sa v príbehoch postáv vykryštalizoval mikrosvet jednoduchých aj zložitých ľudských vlastností a vzťahov, ktoré budú mladého diváka konfrontovať s ním samotným a s jeho okolím. Ak opera prehovorí archaickým jazykom, nikto z nás jej nebude môcť porozumieť, preto sa musí sama stávať ešte viac aktuálnejšou, než je.
Pripravila: Linda Keprtová, dramaturgička Opery ŠD Košice
článok zaradený do Rozhovory
Tip na kliknutie
J. A. Pitinský o premiére Pucciniho Il Tabarro a Gianni Schicchi v Košiciach
Premiéra: Pucciniho jednoaktovky na javisku košickej opery
