Tenor Peter Berger sa v závere minulého roka zúčastnil Glyndebourne on Tour, kde naštudoval postavu Princa v opere Rusalka. Spolu s ním na festivale zažiarili ešte dve české osobnosti opery a to dirigent Jakub Hrůša a mezzosopranistka Michaela Kapustová. O festivale nám viac prezradí v rozhovore Peter Berger.
Peter Berger
Peter Berger začal svoju kariéru v Košiciach, kde po ukončení gymnázia, nastúpil na konzervatórium. Ešte počas štúdia sa stal sólistom opery Štátneho divadla Košice. Je nositeľom 1. Ceny v súťaži Anglo-Czechoslovak Trust v Londýne a ceny Literárneho fondu za postavu Princa v Rusalke. Absolvoval Majstrovské spevácke kurzy u Petra Dvorského, Evy Bláhovej, či R. Karczykowského. K jeho najvýznamnejším postavám patrí už spomínaný Princ v opere Rusalka, Nemorino v opere Nápoj lásky, Faust v Gounodovom Fuastovi a Margeréte, Alfredo v La Traviate, Lenskij v Oneginovi, Števo a Laco v Janáčkovej opere Jenůfa a mnoho iných. V sezóne 2008/2009 sa stal sólistom Opery Národného divadla Brno. V súčasnosti hosťuje na českých a zahraničných operných scénach a aktívne sa venuje koncertnej činnosti. Na konte má významné spolupráce so zahraničnými opernými domami, ako napr. spolupráca s Teatrom Wielki, je stálym hosťom nemeckej opery v Brémach, či v opere v Tokiu.
Glyndebourne: Rusalka, Peter Berger a Natasha Jouhl
Aké dojmy ste si priniesli z Glyndebourne?
V prvom rade sa musím úprimne priznať, že som nesmierne vďačný za možnosť participovať na tomto prestížnom festivale, ktorého počiatky siahajú do roku 1934. Bolo, a je pre mňa obrovskou cťou a zážitkom stáť na doskách divadla, ktoré každoročne produkuje zaujímavé a pozoruhodné inscenácie s množstvom skvelých sólistov a inscenátorov. Samotný Glyndebourne On Tour, („sesterský“ festival hlavného letného festivalu) zahŕňa, ako to už samotný názov prezrádza, cestovanie a presuny do rôznych anglických miest, kde sú inscenácie prezentované širšiemu publiku. Dve tretiny trojmesačného pôsobenia v Anglicku sme ale strávili v Glyndebourne, kde sme inscenáciu pripravili a úspešne premiérovali. Atmosféra v Glyndebourne bola neopísateľná! Keďže sa operný dom nachádza priamo uprostred nádhernej prírody, boli každodenné skúšky a príprava inscenácie obrovskou radosťou. Všetky voľné chvíle a pauzy sme využívali na spoločný relax v záhradách plných kvetov, prechádzkach okolo romantického jazera s rôznofarebnými leknami a to všetko v bezprostrednej blízkosti ovčích stád.
Aká bola spolupráca s režisérkou Melly Still?
Rusalka bola vďaka obrovskému úspechu a nevšednému záujmu o nádhernú Dvořákovu hudbu a obľúbenú réžiu Melly Still inscenovaná v Glyndebourne už tretíkrát. Tentokrát po roku 2009 a 2011 bola režijne mierne upravená upravená práve kvôli technickým možnostiam a dispozíciám jednotlivých divadiel vrámci tour.
Melly, útla a štíhla, napriek tomu nesmierne dynamická režisérka nás každodenne úžasne motivovala. Jej zdravý životný štýl a energia sa očividne odzrkadľovali v inscenácii. Jej Rusalka bola prezentovaná skôr ako realistická rozprávka, postavená na výtvarnej a hlavne pohybovej zložke. Najmä pre postavy Rusalky a Vodníka boli fyzické nároky kladené ozaj vysoko. Celým dejom, už od inscenovanej predohry, nás „sprevádzala“ skupina vynikajúcich tanečníkov, ktorým sme museli plne dôverovať. Tvorili akúsi živú súčasť scény - jazero, do ktorého sme skákali, v ktorom sme sa pohybovali, z ktorého sme vyskakovali. Jazero, v ktorej som sa ja ako Princ stretával s Rusalkou… Napriek častej doslovnej popisnosti to bola pre mňa znovu iná Rusalka, ktorá mi priniesla po režijnej stránke nový postoj k Princovi a ktorá ma naučila hlavne viac vnímať kolegov na javisku. Naučila ma počúvať ich slová a prinútila ma konať na javisku tak, aby akcia, ktorú práve konám vyvolala u kolegov žiadanú reakciu.
Ak by ste mali porovnať skúšanie na slovenských a českých javiskách s naštudovaním Rusalky v Glyndebourne, v čom bolo iné?
Ťažko povedať, v čom sa skúšanie opery v zahraničí odlišuje, je to vždy individuálne, každopádne rôzne vnímanie je ovplyvnené viacerými faktormi. Predovšetkým je to skutočnosť, že zainteresovaní sa produkcii venujú naplno. V zmysle nielen časovom, ale hlavne repertoárovom. Všetci sú sústredení len na danú produkciu, čo je bohužiaľ v repertoárových divadlách, kde sú speváci členmi sólistického ansámblu, nereálne. Samozrejme, či už u nás, alebo v zahraničí všetkým záleží na maximálnom úspechu inscenácie, tam som ale pociťoval tú spoločnú obrovskú snahu, kde bolo naozaj všetko podriadené novej inscenácii. Vznikla akási rodina, ktorá túžobne očakávala narodenie „dieťaťa“. Od prvej skúšky bolo jasné smerovanie a zámery inscenátorov, ako režisérky, tak i dirigenta. Jakub Hrůša, bol poctivo účastný celého skúšobného procesu, venoval sa nám celé dni a hneď od začiatku nám rozširoval obzory Dvořákovho veľdiela. Keďže ako som spomínal, inscenácia Rusalky už bola v Glyndebourne premiérovaná v minulých sezónach a išlo o jej revival, je samozrejmé, že režijná koncepcia bola jasná. No “ušiť“ charaktery na mieru jednotlivých osobností nie je nikdy jednoduché. Každý sólista je individuálny, ináč kreuje dané situácie a momenty. Myslím si, že Melly sa to úspešne podarilo a opäť vytvorila zaujímavú inscenáciu, ktorú publikum prijímalo s nadšením.
Aké sú Vaše momentálne plány?
Človek, ktorý má ambície, by mal mať veľa plánov, stačí ale veľmi málo a skutočnosť je iná. Čo sa týka mojej najbližšej budúcnosti, čaká ma množstvo zaujímavých predstavení v Prahe a Brne. Teším sa na moju obľúbenú operu Jenůfa v Slovenskom národnom divadle a taktiež sa pripravujem na Rossiniho Stabat Mater v Prahe a Dvořákovo Requiem v Budapešti. V budúcej sezóne ma okrem iného čaká účinkovanie v Dánskej kráľovskej opere.
Ďakujem za rozhovor
Pripravila: Daniela Petrovská
článok zaradený do: Rozhovory
