Kráľovská flámska opera v Antverpách pripravuje premiéru inscenácie Šostakovičovej opery Lady Macbeth. Postavu Zinovija stvárni slovenský tenorista Ľudovít Ludha, ktorý sa s týmto dielom stretol viackrát v spolupráci so špičkovými umelcami. Premiéra je naplánovaná v druhej polovici marca 2014.
Vizuál k predstaveniu Lady Macbeth
Kráľovská flámska opera v Antverpách
Zinovij je utláčaný, impotentný, ale bohatý manžel a má autoritatívneho násilníckeho otca. Jeho manželka Katarína v bezvýchodiskovej životnej situácii hľadá vyslobodenie v náruči atraktívneho, novonajatého paholka Sergeja. Manžel ich pristihne a začína sa špirála násilia. Po vražde manžela nasleduje svokor. Odsúdená Katarína na Sibíri zistí, že Sergej je zároveň krutý aj bezcharakterný, a zavŕši svoj život samovraždou vezmúc so sebou aj novú Sergejovu milenku. To je v skratke príbeh pôvodnej verzie Šostakovičovej veristickej opery, ktorú pripravuje Kráľovská flámska opera v Antverpách.
Ľudovít Ludha ako Zinovij
v amsterdamskej produkcii Martina Kušeja
Postavu Zinovija v Antverpách stvárni v alternáciách s inými kolegami slovenský tenorista Ľudovít Ludha, ktorý mal možnosť stretnúť sa s týmto dielom po prvýkrát v roku 1999, kedy predspieval túto rolu slávnemu ruskému dirigentovi Mstislavi Rostropovičovi, žiakovi samotného Dmitrija Šostakoviča. Po tomto predspievaní nasledovalo v roku 2000 naštudovanie Zinovija v Teatro Real v Madride s následnými reprízami v Teatro San Carlo v Neapole, Teatro Colón v Buenos Aires , v Mníchove a Dijone. Spomínanú inscenáciu dirigoval maestro Rostropovič a na jazykovej príprave bola osobne prítomná jeho manželka, významná svetová spevácka osobnosť Galina Višnevskaja. Po tejto inšpiratívnej spolupráci nasledovali pre slovenského tenoristu ďalšie ponuky.
Ľudovít Ludha
Pre mňa bolo veľmi vzrušujúce spolupracovať s ľuďmi, ktorí osobne poznali skladateľa toho geniálneho diela. Po naštudovaní postavy s maestrom Rostropovičom som v roku 2006 dostal ponuku na nové naštudovanie opery v Amsterdamskej opere, ktorú inscenoval rakúsky režisér Martin Kušej a dirigoval maestro Mariss Jansons. Úžasná kombinácia kolegov Anny Marie Westbroek, Christophera Ventrisa a ďalších zarezonovala u publika tak, že sa spomínaná inscenácia nahrala na DVD s neskorším prepisom na Blue Ray a následným uvedením opery v opere Bastille v Paríži v roku 2009 a v Teatro Real v Madride v roku 2011. Teraz spolupracujem s Kráľovskou flámskou operou v Antverpách na novej inscenácii. Inscenačný tím je opäť hviezdny. Režisér Calixto Bieito a dirigent Dmitri Jurowski sú zárukou mimoriadnej spolupráce. S režisérom Calixtom Bieitom som spolupracoval v Baseli na inscenácii Janáčkovej opery Z mŕtveho domu, ktorú dodnes považujem za najinšpiratívnejšie a najdetailnejšie spracovanie témy bez zbytočných posunov a s vyhrotene vypracovanými vzťahmi. Režisér Bieito je skutočný mág a dokáže zo spevákov vytiahnuť schopnosti, o ktorých ani sami netušia.
Ľudovít Ludha ako Zinovij
v amsterdamskej produkcii Martina Kušeja
Postava Zinovija je pre mňa vždy osviežením. Popri rolách ako Faust, Rudolf, Alfréd, Jeník, kde stvárňujem romantických, zamilovaných hrdinov je Zinovij charakterová rola. Nešťastný manžel, žijúci v despotickom prostredí násilného otca, neschopný manželskej role, nájde svoju ženu v objatí milenca a táto dvojica ho vzápätí zabije. Vývoj postavy zo zakríknutého človiečika udupaného despotickým otcom až po žiarlivosťou besniace zviera je veľkou výzvou. Mam túto rolu veľmi rád a zakaždým je pre mňa iná, pretože každý režisér do nej vložil kus svojho ja. Po speváckej stránke je scéna vraždy jednou z najťažších v mojom repertoári. Zinovija spievam 15 rokov a zažil som s ním fantastické príbehy v profesionálnej ale aj osobnej rovine.
Premiéra v Antverpách je naplánovaná na 21. marca 2014. Šostakovičova opera Lady Macbeth Mcenskeho okresu (29. opus skladateľa) je v našich končinách dnes už neznámym dielom. Libreto napísal Alexander Preis spolu so Šostakovičom podľa rovnomennej novely Nikolaja Semionoviča Leskova.
Dmitrij Šostakovič: Lady Macbeth Mcenského okresu
Kráľovská flámska opera v Antverpách
Premiéra 21. marca 2014
Inscenačný tím a obsadenie nájdete TU...
Kráľovská flámska opera v Antverpách
Zakázané úspešné dielo
Svetovú premiéru malo toto dielo klasika ruskej hudby 20. storočia 24. januára 1934 v Sankt-Peterburgu a dirigoval ju ruský dirigent Samuil Samosud. Premiéra zaznamenala veľký úspech. V Moskve sa táto opera v priebehu takmer polroka uviedla vyše deväťdesiatkrát. Umelecky hodnotné dielo neuniklo pozornosti zahraničia, kde sa často uvádzalo. Doma sa však silný príbeh a veristický charakter opery nevyhol politickým obštrukciám. V roku 1936 videl predstavenie Stalin a dielo bolo okamžite odsúdené na neúspech. Dva dni nato vyšiel v straníckom denníku Pravda článok s názvom "Zmätok namiesto hudby". ,,Stranícka pečiatka“ davovo zmenila pohľad na toto dielo. Nasledovalo stiahnutie opery z repertoáru a zákaz hrania. Pre tak citlivého autora, akým bol Šostakovič, to znamenalo veľkú ranu, z ktorej sa ťažko spamätával. Dielo neskôr prepracoval a 26. decembra 1962 sa uskutočnila premiéra v Moskve s názvom Katarína Izmajlovová. Dnes sa dielo všade hráva opäť v pôvodnej podobe z roku 1934.
Pôvodná verzia opery sa na Slovensku hrala necelé dva roky po svetovej premiére dňa 23. novembra 1935 v opere Slovenského národného divadla. Premiéru dirigoval Karel Nedbal a režijne inscenáciu pripravil Viktor Šulc. Dielo bolo uvedené dokopy šesťkrát. Pravdepodobne z politických dôvodov sa opera nemohla hrávať ani u nás. Až neskôr, dňa 23. novembra 1984, sa na Slovensku uviedla zrevidovaná verzia Katarína Izmajlovová. V nasledujúcich dvoch rokoch sa v SND hrala sedemnásťkrát. Hudobne dielo naštudoval Tibor Frešo a réžiu mal Miroslav Fischer.
Uvidíme, čo prinesie ďalší vývoj a či sa niektoré z nepoznaných veľkých diel ruských klasikov dostanú aj na javiská slovenských operných divadiel.
Pripravil: Ľudovít Vongrej
Článok zaradený do: Operné korzo
