Vladimír Blaho: Kráľ vysokej polohy

15.06.2012 12:11

 

Recenzia

 

Po zážitku z bratislavského koncertu amerického tenoristu Lawrence Brownleea (14.6.) sa mi vybavila v pamäti anekdota, ktorú mi pred tridsiatimi rokmi rozprával istý znalec viedenských operných pomerov prvej polovice minulého storočia. Syn tamojšieho významného wagnerovského tenoristu oslovil slávneho (na Morave narodeného) tenoristu Lea Slezaka týmito slovami: „Ujo, môj otec vraví, že on je umelec a vy ste len spevák“. Slezákova odpoveď znela: „Povedz ocinkovi, že keby aj on mal tak ako ja vysoké „c“, tak aj on by bol spevákom.“

 

 

Lawrence Brownlee

Foto: Jozef Jakubčo

 

Nebudem opakovať údaje o tom, kde dnes 40-ročný Američan už triumfoval a prejdem hneď k hodnoteniu spomínaného koncertu, podobne ako Bršlíkov recitál zorganizovanému dvoma umeleckým agentúrami (Kopas a House of Music) a zaštítenému veľvyslanectvom USA i primátorom Bratislavy. Fakt, že sláva Brownleea zatiaľ príliš neprenikla na naše Slovensko vari súvisí s tým, že spevák je rossiniovským špecialistom, a tomuto typu opery u nás okrem kritika Paľa Ungera „drukuje“ už len zopár jednotlivcov.

 

Priznám sa, že ani ja nechodím na rossiniovský festival do Pesara, ale mám jasnú predstavu, čo si interpretácia skladateľových tenorových partov vyžaduje. Američan má len málo spoločné s rossiniovskými tenoristami mojej mladosti, kedy sa na skladateľove opery špecializovali speváci s málo farebnými, ľahučkými, až bezváhovými, hoci značne pohyblivými hlasmi (Alva, Monti, Botazzo atď.), ktoré sa niekedy zvyknú označovať aj farbou bianco (biely). Označenie Brownleea za „tenore leggero“ obstojí len vtedy, keď pod tým pojmom chápeme vysokú pohyblivosť hlasu s enormným rozsahom smerom hore a schopnosť vyspievať virtuózne hlasové ozdoby. Pretože farbou, ale aj spôsobom interpretácie pôsobí viac ako tenor lyrický, ba jeho vysoká poloha je taká zvučná, že sa dokáže presadiť aj oproti hutnej orchestrálnej partitúre, čo by mu mohol závidieť aj nejeden spinto tenorista. Ďalšou zaujímavosťou je, že u väčšiny lyrických tenorov sa tón vyššie od b2 začína skôr zužovať (výnimkou bol kedysi Peter Dvorský), kým u tohto speváka naopak naberá na šírke a prieraznosti, pričom príjemne vibruje a farebne priam svieti. V zásade je jeho hlasový materiál mäkký, spôsob interpretácie rešpektuje interpretačnú tradíciu (preto bol aj istý, hoci nie výrazný rozdiel medzi interpretáciou Rossiniho na jednej a Belliniho a Donizettiho na druhej strane).

 

Koncert sa netradične začal áriou Almavivu Se il mio nome saper voi bramate spievanou z prvej lóže. Ária nemá príliš vysokú tessitúru (veď prvým Almavivom bol barytonálny tenor), ale je nesmierne náročná na plynulé vedenie vokálnej línie. Spevák to dokázal znamenite., Nasledujúce tri rossiniovské árie (z Cenerentoly, Zelmiry a Barbiera zo Sevilly) sú založené na virtuozite, hlasových ozdobách a super vysokej polohe. Aj tu bol výkon vysoko profesionálny, hoci (možno aj v závislosti na inom type árií než bola tá úvodná) hlas znel síce efektne, ale v nižšej polohe trocha menej farebne. Po prestávke prišla Nemorinova Una furtiva lagrima (po skončení programu ju spevák ešte raz zopakoval), v ktorej sa k predchádzajúcim kvalitám pridalo aj jemné nasadzovanie, pekné mezzavoce a umná práca s dynamikou. Škoda len, že v prvej polovici druhej slohy árie tenorista nerešpektoval notový zápis v snahe priblížiť sa viac k rossiniovskému štýlu a spievaniu vo vyššej polohe. Vynikajúco vyznela aj z pôvodného ansamblu urobená ária z Belliniho Puritánov A te o cara. Vo výborne odspievanej árii Ernesta z 2. dejstva Donizettiho Dona Pasquala po skvelom recitatíve Povero Ernesto a árii Cercheró lontana terra, trochu menej prierazne (azda ani nie jeho vlastnou vinou) znel spevákov tenor v následnej cabalette. Čo iné mohlo byť zlatým klincom programu ako ária Tonia z Dcéry pluku s deviatimi trojčiarkovými „céčkami“ Najmä to záverečné spevák dokázal podržať až neuveriteľne dlho, pričom to rovnako úspešne zopakoval aj ako prídavok (ďalším bola ešte Nemorinova Quanto é bella).. Spevákov prejav bol akoby potvrdením úvahy P. Ungera v bulletine, v ktorom tento zaznamenáva posun v chápaní rossiniovského vokálneho ideálu v posledných desaťročiach. A je to smerovanie, voči ktorému nemožno nič namietať. Zaujímavé by bolo aj porovnanie hlasu a interpretácie takmer rovnako starého oficiálneho rossiniovského kráľa Juana Diega Flóreza s týmto Američanom. V prospech Peruánca hovorí azda väčšia elegancia a hravosť prejavu, k čomu patrí aj jeho útlejší tón. Prejav Američana sa mi zdá čosi menej akademický a spontánnejší, hoci pri virtuóznych speváckych partoch je takéto rozlišovanie zradné. Imponuje aj radosť s akou prezentuje publiku svoje unikátne predpoklady pre vysoko položený belcantový, predovšetkým rossiniovský (R. Celletti pokladá Rossiniho za posledného majstra autentického belcanta, hoci jeho názor je v tomto smere skôr menšinový) spev.

 

Brownleea sprevádzal orchester Janáčkovej opery s rakúskym dirigentom Thomasom Rősnerom. Kvalitné teleso výborne zvládlo symfonické čísla programu, takže aj také ošúchané hudobné čísla, ako sú overtúry k Barbierovi alebo Guglielmovi Tellovi zneli impozantne, vypracovane a novo. Ako sprevádzač sólistu však dirigent s orchestrom uspeli horšie, predovšetkým v dôsledku častého naddimenzovaného zvuku (zvlášť v dychovej sekcii). Keby takto sprevádzali speváka s menším volúmenom či prieraznosťou tónu, skončilo by sa to katastrofou. Našťastie tenorista sa hrdinsky „bránil“ a dokázal sa aj tak hlasovo presadiť. Dočkáme sa čoskoro nejakého podobného zážitku?

 

Autor: Vladimír Blaho                                                          

 

 

 

 

Lawrence Brownlee

Belcanto

 

Koncert

Koncertná sieň Slovenskej filharmónie v Bratislave

14. júna 2012 o 19:30 hod.

 

 

Program koncertu

 

Gioacchino Rossini

-Se il mio nome saper voi bramate

ária grófa Almavivu z 1. dejstva opery Barbier zo Sevilly

 

Gioacchino Rossini

-Predohra k opere Barbier zo Sevilly

 

Gioacchino Rossini

-Si, ritrovarla io giuro

ária Dona Ramira z 2. dejstva opery Popoluška

 

Gioacchino Rossini

-Terra amica

kavatína Ila z 1. dejstva opery Zelmira

 

Gioacchino Rossini

-Predohra k opere William Tell

 

Gioacchino Rossini

-Cessa di piu resistere

ária grófa Almavivu z 2. dejstva opery Barbier zo Sevilly

 

Prestávka

 

Franz Schubert

-Predohra D dur V talianskom štýle, D590

 

Gaetano Donizetti

-Una furtiva lagrima

ária Nemorina z 2. dejstva opery Nápoj lásky

 

Vincenzo Bellini

-Predohra k opere Pirát

 

Vincenzo Bellini

- A te, o cara, amor talora

ária Artura Talbota z 1. dejstva opery Puritáni

 

 

Gaetano Donizetti

-Predohra k opere Don Pasquale

 

Gaetano Donizetti

-Povero Ernesto... Cercherò lontana terra

recitatív a ária Ernesta z 2. dejstva opery Don Pasquale

 

Gaetano Donizetti

-Ah! mes amis, quel jour fête!... Pour mon âme

kavatína a kabaleta Tonia z 1. dejstva opery Dcéra pluku

 

Prídavky

 

Gaetano Donizetti

-Ah! mes amis, quel jour fête!... Pour mon âme

kavatína a kabaleta Tonia z 1. dejstva opery Dcéra pluku

 

Gaetano Donizetti

-Quanto é bella

ária Nemorina z 1. dejstva opery Nápoj lásky

 

Gaetano Donizetti

-Una furtiva lagrima

ária Nemorina z 2. dejstva opery Nápoj lásky

 

 

 

 

 

súvisiace články

Operný Barack Obama príde na Slovensko

Lawrence Brownlee, zázračný tenor z Ameriky

Svetový tenor Brownlee: ,,Opera? Kričiaci ľudia s rohami na hlavách,,

 

 

Diskusná téma: Vladimír Blaho: Kráľ vysokej polohy

Neboli nájdené žiadne príspevky.

Pridať nový príspevok

                 

 

 

Kontakt

Ľudovít Vongrej - šéfredaktor redakcia@operaslovakia.sk