Bratislava
7. januára 2012 sme si pripomenuli sto rokov od narodenia prvej slovenskej koloratúrnej sopranistky a poprednej slovenskej pedagogičky Anny Hrušovskej.
Anna Hrušovská
Pri tejto príležitosti zorganizovala pani Mgr. art. Eva Malatincová PhD., pietne stretnutie pri hrobe Anny Hrušovskej, ktorý sa nachádza na cintoríne v Slávičom údolí v Bratislave. Stretnutie sa konalo v úzkom kruhu, prevažne žiačok Anny Hrušovskej, v súčasnosti popredných pedagógov na Slovensku. Zúčastnení si minútou ticha a modlitbou pripomenuli Osobnosť pani Anny Hrušovskej. Toto stretnutie nieje poslednou akciou k jej storočnici, ale ako nás informovala pani Eva Malatincová, pripravuje sa ešte koncert a všetko vyvrcholí vydaním knižnej publikácie. O týchto udalostiach vás budeme informovať.
Pietne stretnutie pri hrobe Anny Hrušovskej pri príležitosti jej storočnice / 7. januára 2012
Foto: Miroslav Pavlovič
Mgr.art Eva Malatincová PhD., riaditeľka Cirkevného konzervatória v Bratislave
,,Na dnešný deň padlo to sté výročie narodenia pani profesorky Anny Hrušovskej a bolo veľmi milé, že sme sa tu stretli jej bývalé žiačky a žiaci jej žiačok na takej krátkej, tichej spomienke pri jej hrobe. Zapálili sme sviečky, trocha sme si zaspomínali a ešte budeme pokračovať v spomínaní aj pri šálke kávy. Som veľmi rada, že to jej dedičstvo v nás ešte stále rezonuje a že jej tradícia sa odovzdáva ďalej a na jej meno sa nezabudne. Z toho som veľmi šťastná“.
Mgr. Art. Eva Blahová, šéfka Opery v Brne a hlasová pedagogička
,,V prvom rade by som chcela povedať, že my sme bývali s pani profesorkou na jednej ulici a boli sme susedia. Ja som ju vnímala predovšetkým ako opernú speváčku, pretože som vyrastala v divadle ako divadelné dieťa a keď som prišla na vysokú školu a bola som pridelená do jej triedy, tak my sme už boli ako starí známi. Bola som veľmi rada, pretože v tom čase bola na škole ešte posledným rokom Lucia Poppová, pani profesorka Hudecová, Livorová, Smutná. Bola to vynikajúca trieda a ja som do kolektívu celkom dobre zapadla.
Musím povedať, že nám odovzdala nielen to najlepšie, čo vedela zo svojho umenia a metodiky výuky, ale ako človek nás veľmi zblížila, čoho dôkazom je aj to, že sme sa dnes stretli pri jej hrobe v Slávičom údolí , v deň jej nedožitých narodenín. My sme ju pravidelne navštevovali či už v Rakúsku, alebo v Bratislave. Pamätám si, ako nás bolo na jej posledných narodeninách sedemnásť a v tom malom priestore, v jej izbe pre dvoch ľudí v ktorej bývala sa nás tiesnilo toľko, že sme sa striedali. Bolo to nádherné, pretože hoci ona už trpela dosť výraznou sklerózou, ale bola veľmi milá a tešila sa. Ona bola ojedinelý typ v tom, že z nás vytvorila takú rodinu. My sme sa pravidelne stretávali aj u nej na chate a tie stretnutia boli vždy radostné a veselé. Keď sme boli v škole, tak ona vždy počas výučby urobila pauzu a povedala: ,,dievčatá, teraz si urobíme kávičku“ a do Tulipána skočil niekto pre zákusky.
Ja som ju nikdy nevidela nahnevanú, nikdy som ju nevidela negatívnu. Mala vždy veľmi ľudský, milý, priateľský a optimistický pohľad na veci. Mala veľkú trpezlivosť a odhad na ľudí a na talenty. Keď ona sedela v publiku, tak som pred ňou mala vždy veľký rešpekt a pocit zodpovednosti. Je zaujímavé, že len pred ňou. Som rada, že ma pedagogicky viedla pani Hrušovská a dnes už mám žiakov a žiačky, ktoré majú vynikajúce výsledky ako aj umelci, ale aj ako pedagógovia. Moji žiaci učia vo Fínsku, v Nórsku, v Chorvátsku, na Slovensku, v Nemecku..., som rada, že škola pani Hrušovskej žije ďalej“.
súvisiace články
100 rokov narodenia Anny HRUŠOVSKEJ
Pripravil: Ľudovít Vongrej / 8. januára 2012 / Bratislava 
