4. júna

18.08.2011 17:29

 

4. júna 1949 sa narodil zbormajster, dirigent a hud. skladateľ Pavol Procházka.

 

 

Študoval na Konzervatóriu v Žiline a na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Dlhé roky pôsobil ako dirigent popredných slovenských speváckych zborov Lúčnica, SĽUK a Technik. V rokoch 1985 – 90 bol hlavným zbormajstrom Slovenského filharmonického zboru. Od roku 2007 zastáva túto funkciu v Opere Slovenského národného divadla. Realizoval stovky koncertov po celej Európe, v Južnej Amerike, Afrike i Ázii. Na svojom konte má nemenší počet nahrávok na všetkých druhoch nosičov ako i nahrávok rozhlasových a televíznych. Spolupracoval s poprednými domácimi i svetovými dirigentmi: Claudiom Abbadom, Robertom Benzim, Alainom Lombardom, Ondrejom Lenárdom, Lorinom Maazelom, Liborom Peškom, Ľudovítom Rajterom a mnohými ďalšími. Ako prvý slovenský dirigent účinkoval v Accademia Nazionale di Santa Cecilia v Ríme, kde uviedol jedno z najvýznamnejších diel Claudia Monteverdiho Vesprae della Beata Vergine (1993).  Zúčastnil sa na festivaloch Musica Contemporanea v Perugii a Bolzane a od roku 1988 každoročne spolupracuje s festivalom Valle d´Itria v Martina Franca v Taliansku. Z množstva ocenení, ktoré získal umelec vo svojej doterajšej kariére s rôznymi telesami spomeňme aspoň víťazstvá so speváckym zborom Technik: Spittal 1975, Arezzo 1978, Tours 1982, Cantonigrós 1983.

 

Osobitné miesto v umeleckom živote Pavla Procházku patrí jeho pedagogickým aktivitám. Tie boli späté v rokoch 1980 až 1998 s VŠMU v Bratislave, od roku 1997 s Akadémiou umení v Banskej Bystrici a v rokoch 2004 až 2007 s Univerzitou Konštantína filozofa v Nitre.

 

Pavol Procházka je všestrannou hudobníckou osobnosťou, ktorej profil dotvára napokon jeho kompozičná činnosť. Dominantný zástoj v nej majú vokálne, resp. vokáno-inštrumentálne formy. Z väčších diel spomeňme hudobnú rozprávku Maruška na objednávku SĽUKu, hudobno-scénickú fresku Legenda potulného tovariša, z novších opusov  potom Omšu sv. Martina, Patorále, Stabat mater, Ecce lignum Crucis a Magnificat.

Pavol Procházka: Zborové party v Lohengrinovi nezaostávajú za orchestrálnou sadzbou

 

4. júna 1975 sa v Brezne narodila muzikologička, recenzentka a hudobná vedkyňa Michaela Mojžišová.

 

 

 

4. júna sa narodila slovenská sopranistka Lenka Máčiková.

 

 


V roku 2003 ukončila štúdium ako najlepší absolvent roka na Štátnom Konzervatóriu v Bratislave u profesorky PhDr. Magdalény Martinčekovej . V súčasnosti študuje na Vysokej škole múzických umení v Bratislave u profesorky Mgr. Zlatici Livorovej. V roku 2000 dostala individuálnu cenu „talent roka do 21 rokov“ na Medzinárodnej súťaži Mikuláša Schneidera Trnavského. O dva roky neskôr získala na tejto súťaži tretiu hlavnú cenu, cenu galérie Miro(ČR), štipendium na Majstrovské kurzy v Holandsku a koncertné vystúpenie na festivale Todi Music Fest v Taliansku. V roku 2003 sa stala víťazkou súťaže slovenských konzervatórií . V roku 2004 získala prvú cenu na Medzinárodnej súťaži A. Dvořáka v Karlových Varoch , individuálne ocenenie galérie Miro a cenu Andreja Kucharského. V roku 2006 sa stala laureátkou súťaží v Talianskom Como a Trevise. K jej repertoáru patria postavy z opier W.A Mozarta Zerlina (Don Giovanni), Pamina , Papagena (Die Zauberflöte), Barbarina (Le nozze di Figaro), Despina (Cosi fan tutte); Nannetta (G.Verdi: Falstaff), Amor (Ch.W.Gluck : Orfeus) , Esmeralda (B.Smetana: Predaná nevesta), Milica ( T. Frešo : Martin s slnko), Druhá žienka (A. Dvořák : Rusalka) a postava Líšky v Janáčkovej opere Príhody Líšky Bystroušky. K najúspešnejším koncertným vystúpeniam patrí koncert s Petrom Dvorským v Štátnej opere Praha, koncertné predvedenie Čarovnej flauty, ako Pamina s Brnenskou filharmóniou, Mozartovo Requiem so Štátnym komorným orchestrom Žilina, či operné recitály v Amiens, Sarajeve a Brusseli. V rolách Barbariny a Milice sa predstavila aj na doskách Slovenského národného divadla. Postavou Zerliny debutovala v talianskych divadlách: Teatro Grande di Brescia, Teatro Sociale di Como, Teatro Fraschini Pavia, Teatro A. Ponchielli Cremona, vo Francúzskom Opera de Massy a v Stavovskom divadle v Prahe.

 

 

                 

 

 

Kontakt

Ľudovít Vongrej - šéfredaktor redakcia@operaslovakia.sk