6. augusta

18.08.2011 09:37

 

6. augusta 1902 v Bardejovskej Novej Vsi sa narodil hudobný skladateľ, pracovník rozhlasu a dirigent Michal Vilec. Po maturite v roku 1921 na Gymnáziu v Prešove, študoval na Akadémii Ferenca Liszta v Budapešti (Maďarsko) hru na klavír, dirigovanie a kompozíciu. V rokoch 1925-33 sa venoval dirigentskej činnosti počas tohto obdobia vystriedal viacero pôsobísk v ČSR (Československej republike) a zahraničí. V období 1933-45 pôsobil ako učiteľ, neskoršie ako riaditeľ Hudobnej školy v Prešove. Po vojne v rokoch 194-55 bol referentom, potom šéfom hudobného odboru, a napokon dirigentom v košickom rozhlase. Riaditeľom bratislavského konzervatória bol v rokoch 1955-62, a potom pôsobil ako predseda výboru Slovenského hudobného fondu až do roku 1967. Bol autorom orchestrálnych diel a skladieb pre komorné súbory. S Mikulášom Moyzesom založil inštruktívnu klavírnu školu († 6.8.1682).

 

6. augusta 1848 v Pesare zomrel taliansky operný skladateľ a hudobný pedagóg Nicola Vaccai.

 

Nicola VaccaiNicola Vaccai vyrastal v Pesare a tam získal aj základné hudobné vzdelanie. Rodičia však veľmi nesúhlasili s kariérou hudobníka a vyslali ho na štúdium práva do Ríma. Nicola však netúžil stať sa právnikom a viac sa venoval spevu a štúdiu kontrapunktu u popredného rímskeho skladateľa Giuseppe Jannaconiho.

V svojich 21. rokoch odišiel do Neapola a stal sa žiakom Giovanni Paisiella, ktorého opera „Barbier zo Sevilly“ bola považovaná za majstrovské dielo komickej opery, a to až do chvíle, kedy mala premiéru Rossiniho opera na to isté libreto a s rovnakým názvom.

Svoju kariéru operného skladateľa začal Vaccai v Benátkách. Spočiatku sa živil ako učiteľ spevu a skladateľ baletov, ktoré sa vtedy vkladali aj do operných predstavení. Jeho prvým operným úspechom bola opera I solitari di Scozia uvedená v roku 1815 v Neapole. Parma si u neho objednala operu Pietro il grande a v tejto opere sa tiež predstavil ako predstaviteľ jednej z hlavných rolí.

Najväčšieho úspechu sa dočkal operou Romeo a Julia (Giulietta e Romeo), ktorá mala premiéru v Miláne v roku 1825. Táto opera mu priniesla aj pozvanie do Londýna, kde ju uviedli v roku 1832 v Kráľovskom divadle (dnes Her Majesty's Theatre). Za svojho pobytu v Londýne sa stal vyhľadávaným učiteľom spevu.

Po návrate do Talianska sa v roku 1838 stal riaditeľom a profesorom skladby na Milánskom konzervatóriu. Po šiestich rokoch sa s ohľadom na chatrné zdravie zriekol funkcie, vrátil sa do rodného Pesara a skomponoval tu svoju poslednú - šestnástu operu Virginia.

 

Vaccai ako hudobný pedagóg

 

Vaccai bol v neskorších rokoch čo sa týka opernej tvorby v očiach publika zatienený Vincenzom Bellinim. Dnes je v povedomí hlavne ako vynikajúci hudobný pedagóg a skladateľ vokálnej literatúry. Jeho dielo Metodo pratico de canto bolo transponované pre všetky hlasové registre a dodnes sa stále vydáva a stalo sa jednou zo základných učebníc bel canta. K úspechu prispeli aj vynikajúce texty Pietra Metastasia plne rešpektujúce požiadavky operného spevu a ľudského hlasu. V úvode Vaccai poznamenal, že len hlas majstra demoštrujúceho jeho hlasové cvičenia môže naozaj naučiť žiaka správnej technike skutočného legata. Kniha je taktiež dôležitým zdrojom informácií o opernej interpretácii začiatkom 19. storočia. Narodil sa 15. marca 1790    v Tolentine.

 

Opery Nicola Vaccaia

 

I solitari di Scozia (Neapol, Teatro Nuovo, 18. februára 1815)

Malvina (Benátky, Teatro San Benedetto, 8. júna 1816)

Il lupo di Ostenda, ossia L'innocenza salvata dalla colpa (Benátky, Teatro San Benedetto, 17. júna 1818)

Pietro il grande, ossia Un geloso alla tortura (Parma, Teatro Ducale, 17. januára 1824)

La pastorella feudataria (Turín, Teatro Carignano, 18. septembra 1824)

Zadig ed Astartea (Neapol, Teatro San Carlo, 21. februára 1825)

Giulietta e Romeo (Milán, Teatro della Canobbiana, 31. októbra 1825)

Bianca di Messina (Turín, Teatro Regio, 20. januára 1826)

Il precipizio, o Le fucine di Norvegia (Milán, Teatro alla Scala, 16. augusta 1826)

Giovanna d'Arco (Benátky, Teatro La Fenice, 17. fenruára 1827)

Saladino e Clotilde (Milán, Teatro alla Scala, 4. fenruára 1828)

Alexi (Neapol, Teatro San Carlo, 6. júna 1828)

Saul (Neapol, Teatro San Carlo 11. marca 1829 – zkomponované v rokoch 1825 - 1826)

Giovanna Grey (Milán, Teatro alla Scala, 23. února 1836)

Marco Visconti (Turín, Teatro Regio, 27. januára 1838)

La sposa di Messina (Benátky, Teatro La Fenice, 2. marca 1839)

Virginia (Řím, Teatro Apollo, 14. januára 1845)

 

Napísal vokálnu literatúru

 

 

Vaccai, Nicola: Praktická škola talianského bel canta, (Metodo Pratico di Canto Italiano per camera : Praktische Schule des italienischen Gesangs)


 

 

                 

 

 

Kontakt

Ľudovít Vongrej - šéfredaktor redakcia@operaslovakia.sk