7. apríla

18.08.2011 20:01

 

7. apríla 1964 sa narodila Jitka Sapara-Fischerová (mezzosoprán)- sólistka Opery Slovenského národného divadla v Bratislave.

 

 

 

Jitka Sapara-Fischerová absolvovala štúdium operného spevu na Vysokej škole múzických umení v Bratislave (1982). Počas štúdia získala 1. cenu a Cenu za najlepšiu interpretáciu piesne na Súťaži Mikuláša Schneidera-Trnavského a na Medzinárodnej speváckej súťaži Antonína Dvořáka v Karlových Varoch, kde obsadila 2. miesto (1986). Roku 1985 sa stala sólistkou komorného ansámblu predbarokovej a barokovej hudby Musica Aeterna pri Slovenskej filharmónii. Neskôr úspešne spolupracovala s Komornou operou v Bratislave. Hneď po absolvovaní štúdia na VŠMU sa stala sólistkou Opery Slovenského národného divadla, ktorá sa stala jej domovskou scénou.

 

7. apríla 1884 v českom meste Seč, okr. Chrudim narodil český režisér, hudobný skladateľ, pedagóg, zakladajúci člen Slovenského národného divadla a režisér prvého operného predstavenia Hubička dňa 1. marca 1920 Bohuš Vilím.


 

Bohuš Vilím

(1884-1953)

 

Bohuš Vilím sa narodil 7. apríla 1884 v českom meste Seč, okr. Chrudim. Absolvoval obchodnú akadémiu a pracoval ako bankový úradník. Štúdiu hudobnej teórie, kompozície a spevu sa venoval súkromne. Od roku 1905 pôsobil vo viacerých divadelných súboroch (v pražskom divadle Varieté, v divadle v Plzni, kde bol prvým interpretom Gorskeho v českej premiére Nedbalovej Poľskej krvi v roku 1913). Od roku 1916 bol režisérom vo Východočeskej divadelnej spoločnosti Bedřicha Jeřábka v Pardubiciach, s ktorou prišiel v roku 1920 do Bratislavy. V rokoch 1922 – 1928 bol režisérom divadla v Olomouci, tu začal spolupracovať s dirigentom Karlom Nedbalom, s ktorým sa v roku 1928 vrátil do Bratislavy, kde na poste režiséra zotrval až do roku 1953. Napriek ťažkým začiatkom, kedy musel prekonávať nedostatočnú scénickú výpravu, nestrácal nikdy určitú mieru vkusu a snažil sa o typické vystihnutie prostredia, o dosiahnutie jednoty scénického a hudobného výrazu. Dlhé obdobie bol režisérom väčšiny uvádzaných diel operných i operetných, k niektorým navrhoval aj scénu, účinkoval v operetách. Blízka mu bola klasika, česká i svetová, režíroval však aj súčasnú tvorbu i pôvodnú tvorbu slovenskú (nové uvedenia Bellovho Kováča Wielanda v roku 1927, prvé uvedenie Rosinského opier Mataj 1933, Matúš Trenčiansky 1936 a Čalmak (1940), Holoubkovej Stelly 1939 a Svitania 1941). Zo svetovej opernej tvorby hodnotila kritika pozitívne réžiu Mozartovej Čarovnej flauty (1929) s logickým a vtipným využitím javiskového priestoru a veľkorysými davovými scénami. Silný dramatický účinok dosiahol Vilím pri inscenovaní Elektry Richarda Straussa (1928) rozvrstvením javiskového priestoru a využitím svetelných efektov. Vilímova hudobnosť a snaha o uplatnenie zmyslu opery vkusnými a nekonvenčnými prostriedkami sa prejavila taktiež v Prokofievovej opere Láska k trom pomarančom (1931).

 

Bohuš Vilím súčasne pôsobil v rokoch 1928 – 1952 ako pedagóg na Hudobnej a dramatickej akadémii (neskôr Štátne konzervatórium). Je autorom siedmich operiet, z ktorých uviedlo SND Grófa Casanovu (1920), Soňu Romanovnu (1929), V žiare miliónov (1933) a Šťastie nie je náhoda (1940). Venoval sa taktiež prekladom libriet svetových opier do češtiny (Lovci perál, Orfeus a Eurydika, Čarovná flauta, Ariadna na Naxe, Sila osudu, Traviata, Soročinský jarmok, Láska k trom pomarančom. Netopier a i.), prekladal aj z češtiny do slovenčiny (Psohlavci, Jakobín, Tajomstvo), publikoval články a prednášky o dramaturgii a dejinách divadla. Zomrel 7. februára 1953 v Bratislave.

 

 

7. apríla 1909 sa v Dolnom Kubíne narodil slovenský hudobný kritik Ivan Ballo.

 

Ivana Ballu môžeme považovať za spoluzakladateľa slovenskej profesionálnej hudobnej publicistiky a opernej kritiky. Do roku 1926 študoval na gymnáziu v Bratislave a potom Hudobnú vedu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave u D. Orla a v Brne u V. Helferta. Ako študent gymnázia už mal veľa poznatkov o opere a zúčastňoval sa prvých operných predstavení od vzniku Opery SND. V slovenskom hudobnom živote bol veľmi významných činiteľom, pôsobil ako vysokoodborný hudobný kritik. Svojimi referátmi prispieval do tlače, kde ľudí nielen zoznamoval s konkrétnymi dielami, ale ich aj odborne a objektívne rezenzoval.

 

V rokoch 1938 – 39 bol pracovníkom Smetanovej spoločnosti v Prahe, v rokoch 1945 – 46 zamestnancom Úradu Predsedníctva vlády v Prahe a v rokoch 1946 – 51 bol hlavným radcom v Kancelárii prezidenta republiky. Knihu R. Rollanda Ludwig van Beethoven preložil do slovenčiny. Udržiaval korešpondenciu s B. Bartókom, ktorého zbierku slovenských ľudových piesní pripravoval do tlače, táto zbierka však nevyšla. Za druhej svetovej vojny bol väznený v koncentračných táboroch. Od roku 1945 žil v Prahe, kde sa už nezúčastňoval hudobného diania.

Božena Ormisová – Záhumenská napísala knihu, v ktorá je zostavená z práce Ivana Ballu a volá sa ,,Ivan Ballo a Opera SND“. Ivan Ballo zomrel 23. apríla 1977 v Prahe.

 

 

 

                 

 

 

Kontakt

Ľudovít Vongrej - šéfredaktor redakcia@operaslovakia.sk