8. apríla

18.08.2011 20:00

 

8. apríla 1978 sa v Bratislave narodila slovenská operná speváčka, sopranistka Katarína Juhásová-Štúrová.

 

 

               

Je absolventka Konzervatória a VŠMU v Bratislave. Už počas štúdií získala niekoľko speváckych ocenení na domácich i zahraničných súťažiach. Ako konzervatoristka obsadila 2. miesto na Medzinárodnej súťaži v Takasaki art centrum v Japonsku. Neskôr ako študentka VŠMU získala cenu za najlepší interpretačný výkon na Medzinárodnej speváckej súťaži M. Schneidera-Trnavského. Na scéne Opery SND debutovala ako Druhý chlapec v opere Čarovná flauta Wolfganga Amadea Mozarta. Onedlho sa v tej istej opere predstavila i v Národnom divadle v Prahe, tentoraz však už v postave Papageny. Mladá speváčka účinkovala na mnohých koncertných podujatiach doma i v zahraničí – v Mexiku, USA, Austrálii, Taliansku, Nemecku a inde. Na svojej domovskej scéne v Opere SND stvárnila tieto postavy: Zuzanka v Mozartovej Figarovej svadbe, Musetta v Pucciniho Bohéme, Zerlina v opere Don Giovanni Wolfganga Amadea Mozarta, Micaela v Carmen Georgesa Bizeta, Valencienne v Lehárovej Veselej vdove, Nedda v Leoncavallových Komediantov, Milena v historickej národnej dráme Svätopluk od Eugena Suchoňa, Margaréta v opere Faust Charlesa Gounoda, Maria Theresia v rovnomennej opere súčasného rakúskeho skladateľa Rolanda Baumgartnera a mnohé ďalšie.

 

 

8. apríla 1948 sa v Trenčianskej Teplej narodila slovenská operná speváčka, sopranistka Sidónia Gajdošová-Haljaková.

 

 

Spev študovala na konzervatóriu v Žiline a na Vysokej škole múzických umení v Bratislave (prof. Anna Hrušovská, 1971). Už počas štúdií účinkovala so Symfonickým orchestrom mesta Žiliny, v roku 1970 bola sólistkou folklórneho súboru Vršatec so zameraním na ľudové piesne a Zboru bratislavských učiteľov. Mladá speváčka s peknou farbou hlasu a perfektnými koloratúrami upozornila na seba postavou Kráľovnej noci v Čarovnej flaute v produkcii Štúdia VŠMU (1970). Po ukončení štúdia sa stala sólistkou opery SND (1971 – 1992), kde debutovala skvelou kreáciou Despiny (Cosí fan tutte) v Košlerovom hudobnom naštudovaní. Jednou z jej domén bol klasicistický a mozartovský operný repertoár Vespetta (Pimpinone, 1974), Marcelina (Fidelio, 1974), Zerlina, Donna Elvira (Don Giovanni, 1975, 1983), Zuzanka (Figarova svadba, 1980), Fiordiligi (Cosí fan tutte, 1982). Herecký temperament a šarm uplatnila v postave Noriny (Don Pasquale, 1973), Rosiny v Paisiellovom aj Rossiniho Barbierovi zo Sevilly (1978, 1985), Adiny (Nápoj lásky, 1983). Naštudovala aj náročné partie lyrického a koloratúrneho odboru, akou bola Gilda (Rigoletto, 1974), Violetta Valéry (Traviata, 1975), Margaréta (Faust a Margaréta, 1977), Lucia (Lucia di Lammermoor, 1979), Manon (Manon, 1980), Musetta (Bohéma, 1980), Micaela (Carmen, 1985). Technické spevácke schopnosti jej umožnili bezpečne zvládnuť žánrovo i štýlovo odlišné postavy, ako Salome (Salome, 1976), Čo-čo-san (Madame Butterfly, 1980), Nedda (Komedianti, 1984), Marienka (Predaná nevesta, 1983). Zo slovenskej opernej tvorby naštudovala Studenú princeznú v opere T. Freša Martin a slnko (1975), Markízu Silviu v Urbancovom Tanci nad plačom (1979) a Iris v Cikkerovej opere Zo života hmyzu (1987).

So súborom opery SND absolvovala zahraničné zájazdy v Nemecku, Holandsku, Luxembursku, Belgicku, Španielsku. Postavu Violetty (Traviata) pohostinsky spievala v Kijeve, Leningrade, Rige a Taline, Gildu (Rigoletto) v Budapešti a s Petrom Dvorským ako Vojvodom aj v Sofii. V rokoch 1977-1979 bola stálym hosťom v Deutsche Staatsoper v Berlíne, kde spievala Gildu a Violettu, tieto postavy ako aj Margarétu spievala pohostinsky tiež v pražskom Národnom divadle. Účinkovala v operách uvádzaných v Československej televízii, nahrala profilovú gramofónovú platňu a postavu Musetty v Bohéme (Opus, dirigent Ondrej Lenárd).

Sidónia Gajdošová-Haljaková sa venovala aj pedagogickej činnosti na konzervatóriu v austrálskom Sydney a v Bratislave.

V roku 1982 získala titul zaslúžilá umelkyňa.

 

 

8. apríla 2001 zomrel v Prahe operný spevák Jiří Zahradníček.

 

 

 

V rodnom Bydžove začal vystupovať v jednej kapele, pre spevácku dráhu ho objavil skladateľ, dirigent a hudobný pedagóg V. B. Aim, u ktorého študoval súkromne spev v rokoch 1940-1944, neskôr pokračoval v štúdiu u speváka J. Schwarza-Vlasáka. Začínal v opere nemeckého divadla v Liberci, v rokoch 1953-1959 bol angažovaný v Opave, 1959-1963 v Štátnom divadle v Ostrave. Mal zvučný kovovo znejúci farebný hlas s dobrou technikou a výbornými širokými výškami, takže mohol spievať veľmi široký repertoár.

V opere Slovenského národného divadla spieval dve sezóny ako hosť, v rokoch 1964 – 1969 ako stály člen, patril k oporám operného súboru, vždy pohotový a ochotný kedykoľvek zaskočiť, bez problémov dokázal zaspievať jedn večer napr. v Prahe a na druhý deň v Bratislave. Stvárnil celý rad vypätých tenorových úloh, najmä v oblasti talianskej, francúzskej a českej opery. Z českej tvorby spieval Ladislava Podhájskeho v Dvoch vdovách (1964), Janíka v Predanej neveste (1969) , Princa v Rusalke(1963) a Jirku v Čertovi a Káči (1965). Vďaka bezproblémovej vysokej polohe mohol spievať Rossiniho (Lindoro v Talianke v Alžíri, 1965; Gróf Ory (1967); Almaviva v Barbierovi zo Sevilly,1968), z Pucciniho opier spieval Rinuccia v Giannim Schichim (1968), ale aj Rudolfa (Bohéma, 1963), Pinkertona (Madame Butterfly, 1964), Cavaradossiho (Tosca, 1964) a Kalafa (Turandot, 1965). K jeho vrcholným kreáciám patril Hoffmann (Offenbach, Hoffmannove poviedky, 1963), Elezár v Židovke (1965), Andrea Chénier (1967), Pollione v Norme (1969), ale hlavne verdiovské úlohy: Vojvoda z Mantovy v Rigolettovi (1962), Manrico vTrubadúrovi, (1963), Riccardo v Maškarnom bále (1964), Alvaro v Sile osudu, (1965), Ismael v Nabuccovi (1969). Popritom hosťoval na všetkých českých, moravských a slovenských operných scénach. V roku 1969 sa začala rekonštrukcia historickej budovy SND a Zahradníček prijal ponuku do nórskej opery v Oslo. S bratislavskou opernou scénou však kontakty neprerušil, naďalej sem prichádzal ako hosť a okrem už známych postáv (najčastejšie ako Vojvoda v Rigolettovi) spieval aj Grigorija v Borisovi Godunovovi (1978), poslednou úlohou Jiřího Zahradníčka na scéne SND bol Don José v Carmen (1989).

 

V opere v nórskom Oslo pôsobil v prvej polovici roku 1970, svoj repertoár rozšíril o ďalšie postavy: Erika z Wagnerovho Blúdiaceho Holanďana, Turiddu z Mascagniho Sedliackej cti, Florestana z Beethovenovho Fidelia . V rokoch 1970 – 1990 bol sólistom Národného divadla v Prahe a opäť sa uplatnil predovšetkým v talianskej opere v mnohých inscenáciách, spieval aj český repertoár (Ladislav Podhájský, Lukáš v Hubičke, Princ, Filka Morozov v Janáčkovej opere Z mŕtveho domu, Míťa z Jeremiášových Bratov Karamazových, Benda v Jakobínovi, Michálek v Čertovej stene), bol výborným Hermanom v Pikovej dáme, Donom José, Adolarom z Weberovej Euryanty, ale i Brittenovým Petrom Grimesom, Walterom von Stolzingom vo Wagnerových Majstroch spevákoch norimberských.

 

Jiří Zahradníček naspieval part Filku Morozova v Janáčkovej opere Z mŕtveho domu s dirigentom Charlesom Mackerrasom pre firmu Decca, ktorá získala v roku 1981 cenu Grammy Award za najlepšiu opernú nahrávku. V roku 1999 získal Cenu Thálie za celoživotné majstrovstvo. Narodil sa 22. novembra 1923 sa v Novom Bydžove.

 

 

8. apríla 1848 zomrel v Bergamo taliansky operný skladateľ Gaetano Donizetti.

 

 

Domenico Gaetano Maria Donizetti bol taliansky operný skladateľ. Jeho najslávnejšie dielo je opera Lucia z Lammermooru (1835), ale aj niektoré ďalšie, napríklad Nápoj lásky (1832) alebo Don Pasquale (1843). Donizetti bol spolu s Vincenzom Bellinim a Gioacchinom Rossinim vedúcou osobnosťou v opernom skladateľskom štýle bel canto. Donizetti zložil asi 75 opier, 16 symfónií ako aj množstvo iných diel. Donizettiho manželka, Virginie Vasselli, porodila troch synov, z ktorých sa ani jeden nedožil dospelosti. Počas jediného roku zomreli jeho rodičia, manželka aj deti (pri epidémii cholery). V roku 1843 sa u Donizettiho objavili príznaky pokročilej syfilitidy, ktoré sa ďalej prehlbovali natoľko, že ho zatvorili do ústavu a v roku 1845 ho priatelia previezli do Paríža, kde bola oveľa lepšia ústavná starostlivosť. Po návštevách priateľov, zvlášť Giuseppe Verdiho, ho previezli späť do rodného Bergama, kde po dvoch rokoch totálneho duševného rozkladu a utrpenia v apríli roku 1848 zomrel. Narodil sa 29. novembera 1797 v Bergamo.

 

 

                 

 

 

Kontakt

Ľudovít Vongrej - šéfredaktor redakcia@operaslovakia.sk