Slovenské národné divadlo uviedlo 11. októbra tretiu premiéru v tejto sezóne. Po romanticky krehkej baletnej Sylfide a antickej tragédii činohry Oresteia sa na scénu dostáva kozmopolitná a svetová operná Maria Theresia.
Maria Theresia, Opera SND
Gustáv Beláček (gróf Batthyány ) Ján Galla (cisár Karl VI ) Daniel Čapkovič (von Bartenstein)
Foto: A. Sládek
Kozmopolitná preto, lebo autorom hudby je rakúsky skladateľ Roland Baumgartner, libreto napísal nemec Rainer Lewandowski, hudobné naštudovanie bolo v rukách Američana Paula Mauffraya (diriguje Marián Lejava) a to všetko v réžii slovenského režiséra žijúceho v Poľsku Laca Adamika (dramaturgia Michal Benedik). Treba samozrejme dodať, že opera sa odohráva na scéne poľskej scénografky Barbary Kędzierskej a v kostýmoch bratislavčanky Ľudmily Várossovej. Aby toho nebolo málo v roli Marii Theresie na prvej premiére sa predstavila pražská speváčka Luisa Albrechtová a v roli Cisára Carla VI rumunský spevák Theodore Coresi. Druhá premiéra sa konala v maďarskom Segedíne. Táto medzinárodná kombinácia spojená v „dunajskom“ projekte o panovníčke, ktorá bola blízka Viedni aj Bratislave (či Prešporku) vytvorila ešte pevnejší most medzi lokalitou i mentalitou blízkych národov. Hoci bratislavčania často využívajú najbližšie medzinárodné letisko Schwechat , až nám príde ľúto, že do Viedne už nechodí električka , ktorou si odskočili naše prešporské Omamy na kávičku na Kärntnerstrasse.
Maria Theresia je aj projekt , ktorý dodáva týmto národom istú familiárnosť a hrdosť zároveň. Každý z nás si iste myslí, že Mária Theresia je jeho, teda „naša“ a každý z nás bude mať v istom zmysle aj pravdu. Táto opera disponuje ešte jedným fenoménom. Hoci divák možno pôvodne očakával historický kus plný reálií, faktov a politických súvislostí pod „ťarchou“ operného spevu a súčasnej nepoznanej muziky, Maria Theresia disponuje esenciou ľahkosti, prehľadnosti, (povedzme aj čitateľnosti), aj keď vychádza z historických a politických súvislostí, je opretá o intimitu súkromného života panovníčky a o mimoriadne počúvateľnú hudbu. Tá , hoci ide o operný žáner, je svojou „filmovou“ poetikou odľahčená , nie však natoľko , aby skĺzala do muzikálu. Má svoju hĺbku, lyrické polohy, dôstojnú monumentálnosť , sympatickú rytmiku, historizujúcu atmosféru i modernosť. Je neporovnateľná , pretože ju doposiaľ nikto nepočul, je nová a napriek tomu tak príbuzná, akoby sme ju dávno poznali. Ako keď stretneme cudzieho človeka a máme dojem, že ho poznáme celý život. Aj z toho dôvodu je operná Maria Theresia taká familiárna.
Maria Theresia, Opera SND
Katarína Juhásová-Štúrová (Maria Theresia) Denisa Šlepkovská (grófka Charlotte Fuchs)
Foto: A. Sládek
Obsah opery popisuje život prvej a jedinej ženskej panovníčky na Uhorskom tróne od útleho detstva cez peripetie jej nástupníctva na habsburský trón, detailne rozvinutý a vrúcny ľúbostný vzťah s Františkom Lotrinským až po slávnostnú korunováciu v Bratislave v roku 1741. A hoci je Maria Theresia z historického pohľadu uznávanou a významnou panovníčkou, reformistkou a priekopníčkou , ktorá mnohé roky panovala s gravidným bruchom (mala 16 detí), tvorcovia ju predstavili ako malé dievčatko, trochu rebelskú , živú a rýpavičnú teenagerku , zaľúbenú mladú ženu i inteligentnú , vzdelanú a dôstojnú dámu s korunou na hlave. Nahliadli teda nielen do jej politického uvažovania a stratégie , ale aj do jej ženského srdca. Tieto dve roviny sa príjemne a prirodzene vo vyváženej miere prelínajú , rovnako ako aj prezentovaná história s modernosťou. Tá sa odráža nielen v hudbe , ale aj výtvarnom chápaní scény a kostýmov.
Scénu tvorí architektonicky navrhnutý slepý kubus zložený akoby z pravidelných kachlíc , ktoré skrývajú v sebe raster dverí. Vo výške polovice stien obieha ochodza s ľavým schodiskom, ktoré umožňujú rýchle a efektné nástupy zborov i jednotlivcov. Na túto jednoduchú architektúru je „natiahnutý“ priemet oblohy, ktorá svetlom mení farbu a náladu obrazov. Na jej zadný horizont neviditeľná ruka píše ozdobným archaizujúcim písmom najdôležitejšie udalosti s datovaním , ktoré sa práve na javisku a v živote panovníčky odohrávajú. Tento , síce nie novátorský a trochu ( a doslova ) popisný moment ku podivu „nezavadzia“ a nezavádza, spoluúčinkuje s modernou výtvarnosťou a vracia nás nielen faktografiou, ale aj formou do minulosti. Do minulosti historickej i do nedávnej minulosti divadelných postupov. Priamočiary „naivizmus“ tohto riešenia -„písania“ reálií- je priznaný a preto neuráža. Scénografka jednotlivé obrazy dopĺňa štýlovým nábytkom , ktorý spolu so sujetom prezrádza, kde sa práve nachádzame. Neutralitou pozadia (oblaky) dosiahla čistotu a elegantnú jednoduchosť , vyhla sa popisným riešeniam prostredí a navyše nenápadne naznačuje, že obloha je plus mínus rovnaká, či sme vo Viedni, Budapešti , alebo Bratislave. Rovnocenným pendantom k jej scéne je kreatívne zvolené svetlo, ktoré podporuje náladu diania, nádherne vypichuje dôležité detaily (intímne, tajomné alebo verejné), vskutku „kreslí“ atmosféru. Prvý a druhý plán niekedy predelí transparentnou záclonou , ktorá symbolizuje vzdialenosť krajiny, vzťahu a situácie.
Maria Theresia, Opera SND
Scéna z 1. dejstva
Foto: A. Sládek
Ľudmila Várossová je v rámci kostýmovej výpravy už synonymom veľkých projektov na slovenskej scéne. Váhu jej riešení podporuje aj fakt, že kostýmy nepaušalizuje, každý je originálny, svojský, má svoj charakter a štýl. Okázalá kontrastná farebnosť, sýte fialové, červené , oranžové tóny, strieda hlboká elegancia čiernej , vždy zas razantne vyvážená obľúbenou metalickou zlatou. Autorka pokorne strihovo nasleduje štýl neoromantickej doby, ktorý však kulantne kombinuje s aplikáciami súčasného výtvarného myslenia. Napriek zmnoženému riaseniu a zdobeniu nikdy nepremršťuje , nepreháňa, a aj v najjednoduchších návrhoch detailom vyťaží dôstojnosť a eleganciu. Nepotláča históriu , ale osviežuje ju modernou. Svadobná róba Marie Theresie prudko konkuruje svetoznámej módnej návrhárke Vievienne Westwood.
V kombinácií týchto zložiek režisér vykúzlil úvodné poetické scény - umŕtvené kráľovstvo, kde pomedzi sošnú šľachtickú spoločnosť pobehuje v lúči svetla malá arcivojvodkyňa Maria Theresia, alebo jej stretnutie v ružovom altánku s Franzom Stephanom von Lothringen , či vzájomné písanie listov v čistote priestoru a tajomnosti svetla, ako aj monumentálne davové scény, akými sú sobáš v augustiniánskom farskom kostole vo Viedni, či korunovácia v Dóme sv. Martina v Prešporku.
Bojová scéna (vtrhnutie vojsk pruského kráľa Friedricha II. do Sliezska, ktorý odmietol uznať dedičské nároky Marie Theresie) je kulantne vyriešená tanečnou choreografiou (Jaroslav Moravčík) vojakov , smútiacich žien a postavy symbolu smrti v červenom s kosou v ruke. Tanečné vstupy (LUK.dance Company) v operných predstaveniach sú spravidla (česť výnimkám) vnímané ako doplnok. Tu je im priznané posúvanie deja a kompaktný priestor , ktorý však, žiaľ, nebol invenčne ani interpretačne dostatočne využitý.
Zbor je organickou súčasťou aj tejto opery a pod vedením zbormajstra (Pavol Procházka) je aj adekvátnym zážitkom. Postavami sa to v opere Marie Theresie len tak hemží (je ich tuším dvadsať) a každá (aj zdanlivo menej výrazná ) tu má svoj vyprofilovaný charakter, priestor a miesto. Hodnotenie ich speváckych výkonov prenechám povolaným muzikológom. Môžem však konštatovať , že Maria Theresia Luisy Albrechtovej bola sympatickou a dôstojnou reprezentantkou svojej postavy vo všetkých výrazových a hlasových polohách, jej Maria Theresia je živá , plnokrvá a sviežo civilne súčasná .Vojvoda Franz Stephan von Lothringen interpretovaný Tomášom Juhásom jej bol galantným a verným partnerom v celej svojej elegantnej sošnosti. Cisár Karl VI. v interpretácii Theodora Coresiho naplnil predstavy seriózneho cisára, ustarosteného, prísneho, ale aj zhovievavého otca. Svoju neochvejnú a nástojčivú charizmu si so sebou , ako už tradične , herecky i spevácky niesla Jitka Sapara-Fisherová v postave Cisárovnej Elisabeth. Grógka Charlotte Fuchs v predvedení Denisy Šlepkovskej je mierumilovnou ochrankyňou (takmer matkou) Marii Theresii s nepochybnými speváckymi kvalitami, ktoré sú vždy zážitkom.
Svetovo premiérovaná Maria Theresia v opere SND je projektom na Dunaji. Na ňom bude plávať do miest, ktorých sa historicky týka a verme , že aj ďalej. Prináša prijateľnou a pútavou formou na divadelnú scénu históriu , ktorá je našou dôstojnou súčasťou a na ktorú máme právo byť hrdí už z ktoréhokoľvek brehu rieky. Prináša ju v modernej podobe s prihliadnutím na politické súvislosti a s nahliadnutím do duše , povahy a súkromia uhorskej kráľovnej. Vypovedá dôstojne so všetkými divadelnými zložkami o dôležitej mnohodetnej žene, ktorá toho veľa v krajine zmenila. Vypovedá o nej s úctou, rešpektom, ale súčasným jazykom jasne. Je vo svojej spomínanej umeleckej , ale aj historickej kozmopolitnosti uhorská, viedenská i prešporská. Ale v prevedení a kombinovaní starého s novým je mimoriadne bratislavská. Preto predpokladám , že dokáže byť príťažlivá pre mladú generáciu divákov a rovnako sa jej iste poteší aj posledná hŕstka „prešporákov“, ktorých súčasní developeri vyháňajú z historického jadra mesta. Minimálne za seba môžem konštatovať, že som na opernú Mariu Theresiu rozhodne hrdšia , ako na vitrážového Jánošíka (pri všetkej úcte k nemu). No a keď už Bratislava nemá sochu tejto významnej panovníčky korunovanej v Dóme sv. Martina v roku 1741, má aspoň na jej počesť reprezentatívnu operu datovanú v roku 2012 v historickej budove Slovenského národného divadla.
Autor: BARBARA BRATHOVÁ
článok zaradený do Recenzie, prečítali sme
Tip na kliknutie
Svetová premiéra opery Maria Theresia v SND
Roland Baumgartner: Operu Maria Theresia som skomponoval pre Bratislavu
