Recenzia
Tretí večer festivalu Janáček Brno 2012 patril Slovenskému národnému divadlu a opere Jenůfa, ktorá mala v Bratislave premiéru minulú sezónu, 23.3.2012. Jenůfa patrí medzi najhranejšie Janáčkove diela vo svete. Síce je dnes uznávanou operou, Janáček to s ňou nemal ľahké. Ako predlohu pre svoje libreto si vybral drámu Gabriely Preissovej.
Katarina Juhásová-Štúrová (Jenůfa), Miroslav Dvorský (Laca Klemeň), Opera SND
Autor fotografie: Jozef Barinka, 2012
Niekoľkokrát Prahou odmietnutá partitúra Jenůfy, ho prinútila ju prepracovať. V Brne sa premiéry dočkal až 21. januára 1904. Štyri roky po tom Janáček partitúru opäť prepracoval (a práve v SND sa hrá verzia z roku 1908). Neskôr sa o úpravu Jenůfy postaral vtedajší šéf a dirigent pražskej opery Karel Kovařovic (verzia z r. 1916).
Jenůfa je veľmi citlivý príbeh. Hlavnú hrdinku opery, Jenůfu, ktorá je zamilovaná a čaká Števovo dieťa, poraní Laco na líci. Števo sa jej zriekne a nechce ani dieťa, ani ju. Kostelníčka, jej nevlastná matka, nechce priznať to „nemanželské“ dieťa, preto ho hodí do rieky a Jenůfe povie, že umrelo. Laco, ktorý Jenůfu miluje ju požiada o ruku. V deň ich svadby sa nájde zamrznuté mŕtve dieťa a dedina zo smrti viní Jenůfu. Kostelníčka sa však k svojej vine prizná a Jenůfa s Laco odchádzajú spolu za lepším životom. Režijne bratislavskú Jenůfu poňal Martin Otava, český režisér, ktorý sa podľa vlastných slov tejto opere doposiaľ vyhýbal. Jeho réžia bola vo svojej podstate klasická. Žiaden operný exhibicionizmus. Jenůfe vládol minimalizmus, snaha o vykreslenie charakterov a vzťahov postáv. Dnes, kedy sa už opera nezaobíde bez herectva a neuspokojí sa len so spevom, sa kladie práve na túto zložku veľký dôraz. Aj inscenovanie Jenůfy si vyžadovalo prepracovanú hereckú prácu. Scéna Jána Závarského bola minimalistická, farebne postavená na dominujúcej sivej a v závere zelenej a modrej v podobe trávi a neba, akoby nádeje na šťastie a nový život Jenůfy a Laca. Kostýmy Petra Čaneckého vychádzali z ľudových prvkov, nemožno ich však štylizovať priamo do istého českého regiónu, čím sa režisér odpútava od zasadenia do konkrétneho prostredia.
Miroslav Dvorský (Laca Klemeň), Jozef Benci (Stárek), Katarína Juhásová-Štúrová (Jenůfa), Opera SND
Autor fotografie: Jozef Barinka, 2012
V tento večer doslova žiarila dvojica Tomáš Juhás a Katarína Juhásová-Štúrová, ktorí stvárnili postavy Števa a Jenůfy. Tomáš Juhás vyprofiloval Števa ako mladého, nezodpovedného pijana. V druhom dejstve ako arogantného mladíka, ktorý sa chce vykúpiť peniazmi. Juhás podal veľmi dobrý herecký (najmä v pijaneskej scéne), tak aj spevácky výkon. Problém mal iba vo vyšších polohách na konci prvého dejstva. V postave Jenůfy sa predstavila jeho manželka, sopranistka Katarína Juhásová-Štúrová, ktorá mu bola rovnocennou partnerkou. Jej herectvo bolo miestami síce preexponované, ale charakterovo postavu Jenůfy zvládla výborne. Typovo sa na túto postavu veľmi hodila, jej Jenůfa v inscenácii prechádzala výraznou charakterovou premenou. Z mladého dievčaťa, ktoré je bláznivo zamilované sa stáva rozvážna žena, čo už okúsila rany osudu. Katarína Juhásová-Štúrová bola hviezdou večera, jej nádherný zamatový soprán vynikol najmä v lyrickejších scénach. Postavu Kostelníčky stvárnila Ľubica Rybárska ako prísnu, rozhodnú ženu, ktorá chce uchrániť aj svoje dieťa, aj povesť. Postava Kostelníčky je kľúčová pre inscenáciu Jenůfy. Bratislavská Kostelníčka mala ľudský rozmer. Častokrát sa škrtá ária Kostelníčky v I. dejstve, kvôli čomu tam absentuje jej príbeh a táto postava dostáva až krutý rozmer. Kostelníčka v podstate v Jenůfe vidí seba, nemôžeme sa preto čudovať, že jej bráni v sobáši so Števom a dá mu ultimátum. Uchrániť Jenůfu sa jej nepodarí. Ľubica Rybárska bola emocionálne prepracovanou Kostelníčkou. Najsilnejším bolo práve druhé dejstvo. Jej miestami až rozvibrovaný soprán dokonale zapadal do ťažkej atmosféry, kedy oznamuje Jenůfe, že dieťa umrelo. V postave Laca sa predstavil Miroslav Dvorský, ktorý sa s ňou stretáva už niekoľkýkrát. Aj herecky aj spevácky ju zvládol. Z vedľajších postáv ohromili Jozef Benci a jeho rázny bas a dve mladé speváčky, Andrea Vizvári a Jana Bernáthová. Andrea Vizvári žiarila v postave Karolky a Jana Bernáthová v úlohe Jana previedla svoj zvonivý soprán. Pôsobivý výkon podal aj zbor, hlavne ženský v treťom dejstve, ktorý patrí k náročnejším partom. Hudobne operu naštudoval Jaroslav Kyzlink, ktorý ju vybudoval na základe kontrastov. Intímne, temné až plačlivé party sa výrazne striedajú s dramatickými, veľkými scénami.
Jenůfa Slovenského národného divadla prišla na festival s veľmi kvalitnou inscenáciou, čo bolo ocenené aj diváckym standingovation. Festival tak aj svoj tretí večer môže považovať za úspešný.
Písané z dňa 18.11.2012
Leoš Janáček: Jenůfa
hosťovanie v Národním divadle Brno, nedeľa 18. november 2012 - 19:00
Medzinárodný festival Janáček Brno 2012
Dirigent: Jaroslav Kyzlink
Réžia: Martin Otava
Scéna: Ján Zavarský
Kostýmy: Peter Čanecký
Choreografia: Alena Pešková
Dramaturgia: Michal Benedik
Zbormajster: Pavol Procházka
Stařenka Buryjovka: Marta Beňačková
Laca Klemeň: Miroslav Dvorský
Števa Buryja: Tomáš Juhás
Kostelnička: Ľubica Rybárska
Jenůfa: Katarína Juhásová-Štúrová
Stárek: Jozef Benci
Rychtář: Ján Galla
Rychtářka: Eva Šeniglová
Karolka: Andrea Vizvári
Pastuchyňa: Denisa Šlepkovská
Barena: Miriam Garajová
Jano: Jana Bernáthová
Tetka: Paulína Hríbová
Spoluúčinkoval orchester a zbor Opery SND
Autor: Daniela Petrovská / Brno / 19. novembra 2012 
článok zaradený do: Recenzie, prečítali sme
Tip na klinkutie
Operný súbor SND zožal v Brne veľký úspech
Festival Janáček Brno 2012 tento rok znovu privíta prestížne európske operné súbory
