Derniéra opery Coriolanus v Štátnej opere Banská Bystrica

23.09.2013 15:52

 

Banská Bystrica

 

Štátna opera v Banskej Bystrici pozýva na derniéru opery Jána Cikkera Coriolanus. Derniéra je naplánovaná na štvrok 26. septembra 2013.

 

 

Ján Cikker CORIOLANUS, ŠOBB
Autor fotografie: Jozef Lomnický, 2011

 

 

Ján Cikker napísal túto operu podľa Shakespearovej hry Coriolanus. Z piatich dejstiev a 29. obrazov Cikker napísal operné libreto v troch dejstvách a 14. obrazoch. V opernom librete sa mu niektoré postavy z pôvodiny zdali zbytočnými. Zvýšil však počet účinkujúcich občanov, lebo potreboval väčšie zbory. „Tragédia bez zľutovania a záblesku nádeje“ - až takýmto orwellovským spôsobom vnímal skladateľ príbeh zo starovekého Ríma. Rozporuplný hrdina Coriolanus je obrazom dnešného človeka a jeho komplikovaného bytia. Do štrnástich scén je zhutnená výrazná farebnosť a ostré kontrasty orchestra, vzrušujúce zbory a expresívny výraz lyrických sólových partov.

 

Coriolanus počas svojej krátkej slovenskej púte
 

V slovenskej premiére boto toto dielo uvedené 14. októbra 2011 pri príležitosti storočnice maestra Jána Cikkera v jeho rodnom meste Banskej Bystrici. Inscenácia získala nomináciu v kategórii Najlepšia inscenácia divadelnej sezóny 2011/2012 v 17. ročníku ankety Divadelné dosky. Nominácie z tejto produkcie získali aj Roman Polák (réžia) a Martin Popovič (predstaviteľ Gaiusa Marciusa, neskôr Coriolana). O tejto nominácii rozhodovalo 24 respondentov – divadelných teoretikov a publicistov.

 

Inscenácia tiež zabodovala aj v prvom ročníku Ankety opernej kritiky Opera Slovakia, v ktorej bola slovenskou opernou kritikou ocenená vo viacerých kategóriách. Marián Vach v Ankete získal 1. miesto za hudobné naštudovanie opery, taktiež získala 1. miesto v kategórii Najlepšia inscenácia sezóny, ako aj 2. miesto v kategórii Operná udalosť sezóny na Slovensku za uvedenie opery v slovenskej premiére. Operná kritička Michaela Mojžišová takto zdôvodnila svoje hlasovanie v našej ankete: ,,Výnimočný dramaturgický čin, ktorý sa pri príležitosti autorovej storočnice odohral v regionálnom divadle. Úctyhodný zámer, mimoriadna realizácia vo všetkých zložkách.“

 

Na scéne Opery SND v Bratislave k uvedeniu tohto diela doposiaľ vôbec nedošlo, hoci niektorí odborníci tvrdia, že ide o najlepšiu Cikkerovu operu.

 

 

Ján Cikker CORIOLANUS, ŠOBB
Autor fotografie: Jozef Lomnický, 2011


 


Svetová premiéra opery

Svetová premiéra opery sa konala dva roky po jej napísaní a to 3. apríla 1974 v Národnom divadle v Prahe. Dňa 3. novembra 1974 uviedlo Coriolana Národné divadlo v Mannheime, v preklade Kurta Honolku. Nemecká premiéra Coriolana od Jána Cikkera mala v mannheimskom divadle búrlivý úspech u obecenstva, ktoré vedelo ťažké moderné dielo aj náležite oceniť. Bol to nekonečný potlesk a ovácie prítomnému skladateľovi a všetkým účinkujúcim." Nemeckú premiéru inscenoval Harry Buckwitz.

 

 

Svetová premiéra opery Coriolanus, Národní divadlo Praha, 1974

 

 

Coriolanus je človek plný vášní a ambícii

 

V Coriolanovi oživujú Shakepeare a Cikker osamelého človeka, búriaceho sa proti všetkému. Chce byť dôsledný a chce dodržať to, čo si myslí. Je zajatcom svojej povahy, človekom, ktorý drží svoje slovo, upozorňuje, že manipulátori ľudu sú podvodníci, rozpráva otvorene a zisťuje, že keď chce byť zásadový musí prejsť na druhú stranu. Zrádza vlasť a spolčí sa s nepriateľom Ríma. Veľkú úlohu tu zohráva pocit pomsty za nedocenenie. Coriolanus je človek plný vášní a ambícii. Je sám, nepochopený vo svojom presvedčení aj v okamihu smrti.

 

Psychológia davu je v tejto opere unikátna. Ľud, ktorý reptá proti bohatým, ktorý sa necháva ovládnuť, a ktorý prechádza rôznym vývojom. Ľud je najprv agresívny, ale potom, keď sa dozvie, že je vojna, je zdesený. Víťaza najskôr víta výkrikmi slávy, potom je šťastný, že ho môže ponížiť a vyhnať z Ríma. Nakoniec lynčuje svojich manipulátorov, svojich osobných nahováračov.

 

 

Ján Cikker CORIOLANUS, ŠOBB
Autor fotografie: Jozef Lomnický, 2011

 

Cikker z predlohy do libreta vyberal iba úryvky, ktoré v logickej nadväznosti formujú výstavbu dejovej línie. Tým však narúšal dejovú následnosť v hre, ale v librete myšlienky z rôznych obrazov tvorili organicky ucelený tvar. Viaceré podnety vybral z prvých troch obrazov, ďalších päť vynechal a pomerne málo mu poslúžili aj deviaty a desiaty obraz. Skromne zasahoval aj do ďalších obrazov hry, ale libreto doplnil veršami z Euripida, Sofokla a Palladu. Hymnus bohyne mieru z Euripidovej tragédie Kresfontes použil vo štvrtom obraze opery. Podobné uplatnenie našli aj dlhšie výňatky z iných predlôh.

 

V dosiaľ napísaných operách Cikker vystriedal viaceré prostredia: slovenské, turecké, anglické, ruské, francúzske a novým libretom siahol aj do rímskej antiky. Predstavil v nich rozličné typy ľudí bojujúcich za spravodlivosť, nekompromisných v bojoch, ľudí lakomých a nemilosrdných, odbojných i revolucionárov, plných ľudskosti i pomstychtivých atď. Z Coriolana Cikker nechcel urobiť hrdinu bez hany a bázne. Videl v ňom aj charakterové slabiny, rozpornosť v činoch, človeka s dobrými i zlými vlastnosťami, ktoré napokon zapríčinia jeho krutý životný údel.

 

Aj o tejto inscenácii vyšlo niekoľko závažných článkov

 

„Zo Shakespearovho Coriolana nebolo treba nevyhnutne robiť operu... Keď však Coriolana komponuje Ján Cikker, musel byť tým, čím sa stal: pravou operou, plnou vitálnej hudby, ktorá nechce byť módnou, ani novou za každú cenu, ale v ktorej skladateľ zostáva verný sám sebe; na širokých plochách, s veľkými vygradovanými alebo ticho znejúcimi zbormi a dramaticky koncentrovanými medzihrami fascinuje, aj keď celkovo azda nedosahuje výrazovú intenzitu a farebnosť Vzkriesenia... Cikker zdôrazňuje v Coriolanovi prekliatu aktualitu konfliktu medzi jedincom a masou, tento neprestajný zápas o moc, proti uchvatiteľovi moci... Spravodajcovia, ktorí sledovali premiéru v Prahe, sa zhodujú v názoroch, že pôvodnou premiérou tohto diela je v skutočnosti až mannheimská inscenácia." S týmto názorom sa Cikker stotožňoval, aj keď pražské hudobné stvárnenie uznával. So Zdenkom Košlerom bol v priateľskom styku, formu stvárnenia partitúry iste prediskutovali a voči jej hodnote na pražskej premiére nemal námietky.

 

Štátna opera Banská Bystrica

Ján Cikker: Coriolanus

Derniéra

26. september 2013

 

Inscenačný tím

 

Hudobné naštudovanie a dirigent | Marián Vach

Réžia | Roman Polák

Dramaturgia | Lenka Horinková

Scéna | Jaroslav Valek

Kostýmy | Peter Čanecký

Choreografia | Stanislava Vlčeková

Zbormajster | Ján Procházka

 

Osoby a obsadenie:

 

Gaius Marcius | neskôr Coriolanus M. Popovič

Menenius Agrippa patriciovia | I. Zvarík

Cominius | P. Schneider

Sicinius tribúni | D. Šimo

Brutus ľudu | I. Lacko

Volumnia | A. Hodálová

Virgilia | K. Procházková

Tullus Aufidius | M. Hýrošš

Senátor | M. Hadraba

a ďalší

 

Spoluúčinkuje orchester, zbor a balet Štátnej opery

Koncertný majster: Michal Hudák

 

www.stateopera.sk

 

 

Pripravil: Ľudovít Vongrej

článok zaradený do: Aktuality

 

Tip na kliknutie

Premiéra: Ján Cikker - Coriolanus

Marián Vach, dirigent: Opera Coriolanus je podľa môjho názoru čímsi výnimočná

Roman Polák, režisér opery Coriolanus: Cikker Shakespeara skutočne pochopil

Nadčasový Coriolanus v opere apeluje

(recenzia predstavenia)

 

Anketa opernej kritiky

 

 

 

Fotogaléria: Derniéra opery Coriolanus v Štátnej opere Banská Bystrica

Táto fotogaléria je prázdna.

Diskusná téma: Derniéra opery Coriolanus v Štátnej opere Banská Bystrica

Neboli nájdené žiadne príspevky.

Pridať nový príspevok

                 

 

 

Kontakt

Ľudovít Vongrej - šéfredaktor redakcia@operaslovakia.sk