Ako si spomínate na svoje začiatky a ako ste sa dostali k hudbe?
František Livora, tenor
foto: Ľudovít Vongrej
U nás doma bola hudba stále prítomná. Moja mamička hrala na klavír a nás deti uspávala tým, že nám hrávala na klavíri. Môj otec hral na husle a tento nástoj učil aj v Oslanoch, čiže hudba sa u nás prevádzala. Neskôr, keď sme boli starší, mali sme aj svoju kapelu. Na Hornej Nitre to bolo známe, že ak ľudia chceli dobrú muziku, zavolali Livorovcov. Otec a ja sme hrali na husle, ďalší brat na bicie, najmladší brat hral na klarinet, alebo saxofón a jedine harmoniku sme mali výpomoc. Na harmonike nám najčastejšie vypomáhal dirigent Ondrej Lenárd, keď sme sa zoznámili na VŠMU.
Kedy ste sa stretli s operou?
Do opery som chodil s mojim otcom od malička. Náš otec, keď učil v Oslanoch, dvakrát do roka objednal lístok na vlak z Prievidze do Bratislavy, na operné predstavenie. Pamätám si, že keď som bol na vysokej škole, v divadle boli také tety uvádzačky a vždy sa ma pýtali, že kedy príde otec s tými dobrými deťmi. To nie, že deti sa naháňali po divadle. On im vždy vysvetlil, čo to bude a potom ich aj skúšal. Moja sestra v tom pokračovala, robila zájazdy do opery zo Žiliny. Mala cestovnú kanceláriu a robila v podstate až doteraz, ešte naposledy zorganizovala ľudí na predstavenie Carmen.
Vaše štúdium zo začiatku nepatrilo len hudbe. Čo predchádzalo štúdiu na VŠMU?
Po maturite som šiel študovať hudobnú výchovu a slovenčinu. No v treťom semestri som na tretí termín nespravil marxizmus, tak som musel začať premýšľať, čo budem robiť. Prihlásil som sa na diaľkové štúdium a šiel som robiť vychovávateľa a učiteľa na poľnohospodárske školy. Potom som začal chodiť po speváckych súťažiach.
Aké boli vtedy spevácke súťaže?
Bola to napríklad súťaž tvorivosti mládeže. Súťaž bola vtedy slovenská a celoštátna a ja som postúpil zo slovenskej do celoštátnej(česko-slovenská). V porote bol profesor Valašťan z VŠMU a on sa ma opýtal, či by som nechcel študovať spev na VŠMU. Doma som nič nepovedal a prihlásil som sa. Na skúškach nás bolo tridsaťdva a v lete som dostal oznámenie, že som prijatý do prípravného ročníka, lebo som nemal konzervatórium. Z tridsiatichdvoch uchádzačov nás zobrali štyroch. Potom som celý natešený povedal otcovi, pre ktorého konzervatórium bola ,,katedrála“a VŠMU už bol ,,svätopeterský chrám“, že idem študovať na VŠMU.
Moja spolužiačka bola aj Lucia Poppová. Ja som študoval u pána Janka Blahu a Lucia Poppová u pani prof. Hrušovskej. Po skončení VŠMU som ešte chodil aj ja k pani Hrušovskej na také ,,dorábanie techniky“, čo sa týka Mozarta a podobne. Mozarta som spieval často a aj moja predposledná premiéra v SND bola Mozartova opera Idomeneo.
Dostávame sa k postavám. Ktorá bola vaša prvá postava?
Keď som bol tretiak na VŠMU, prišiel za mnou dirigent Auer aj s režisérom Fischerom a pýtali sa ma, či poznám operu Knieža Igor. Ja som ju vtedy ešte nepoznal, tak sa spytovali, dokedy by som sa ju naučil. Ja som odpovedal otázkou, či naspamäť, no a oni mi povedali, že z nôt. Moja odpoveď bola: do zajtra. Tak sme sa dohodli na predspievaní, ktoré bolo v SND na ďalší deň o desiatej. V divadle nastala taká situácia, že Gustáv Papp odvolal postavu a opera rýchlo potrebovala túto postavu nahradiť a naštudovať v priebehu dvanásť dní. Podarilo sa mi to a ja som spieval druhú premiéru. To bola moja prvá rola. Potom som začal robiť v SND také menšie role a ako študent som spieval aj Alfréda v Traviate.
Čo bolo po ukončení VŠMU?
Po skončení školy som nastúpil na základnú vojenskú službu, ale po návrate v SND nebolo voľné miesto pre tenor. Vtedy ma oslovil pán režisér Kriška, ktorý v tom čase pôsobil v Košiciach, či by som nemal záujem spievať v Košiciach. Ja som súhlasil, prišiel som do Košíc a pamätám si, že sme skúšali Sedliacku česť. Košičania boli so mnou spokojní a samozrejme, že chceli so mnou ďalej spolupracovať. V tom čase mi však zavolala manželka, volal mi Pragokoncert, že v Prahe je predspievanie pre Berlín. Hneď v noci som letel prvým lietadlom, našťastie bola jedna letenka voľná. Prišiel som na miesto, predspieval som a o dva týždne som dostal odpoveď, aby som šiel predspievať do Magdeburgu. Tam som predspieval znova a hneď som dostal dvojročnú zmluvu. Už som bol v Magdeburgu, keď prišlo oznámenie z Košíc, aby som vyplnil dotazník. Naši mali vždy na všetko čas. Vedenie v Košiciach bolo akoby urazené, že som odišiel do Nemecka, ale Nemci reagovali rýchlo a veci boli hneď vybavené na rozdiel od Košíc.
Účinkovali ste potom aj na Slovensku?
Po roku som účinkoval na Slovensku, všade boli plagáty: František Livora NDR, spieval som Rudolfa v Bohéme. Po prvom dejstve sa ma pýtal dirigent Frešo, ktorý dirigoval, kedy prídem do SND. Ja som mu na to povedal: však pre mňa nemáte voľné miesto. On mi na to povedal: čo ťa je po tom. Na to som mu povedal, že možno o tri, alebo štyri roky.
Mal som tam šťastie, lebo v zahraničí som pracoval s vynikajúcimi dirigentmi a režisérmi. Človek sa tým postaví na nohy. Za prvé dva roky som v Magdeburgu robil Princa v Rusalke, Ricarda v Maškarnom bále, Rodolfa v Bohéme a Manrica v Trubadúrovi. Potom som začal dostávať ďalšie ponuky a ja som spieval aj v iných nemeckých operných divadlách.
Kedy ste sa vrátili na Slovensko?
V roku 1969 mi vyvolávali zo SND. Zomrel tenorista pán Jakúbek a v tomto roku sme sa vrátili na Slovensko. V opere SND som spieval od roku 1969 do 1979. Po skúsenostiach z Nemecka som si ťažko zvykal na niektoré veci na Slovensku, ktoré tu nefungovali ako na západe. V roku 1979 som ako hrdinný tenor odišiel do opery v Bremen, kde som bol tri roky. V Brémach som robil Maškarný bál, Silu osudu, Toscu, Gavaliera s ružou...
Ktorú postavu ste si radi zaspievali?
Všetky postavy, ktoré som spieval, som mal rád, ale asi najradšej som mal Ricarda z Maškarného bálu. Táto postava ma sprevádzala celý čas a spieval som ju asi najviac. Naštudoval som ju v Magdeburgu, ale keď si na ňu spomeniem, ešte aj dnes sa spotím. Síce nie kvôli spievaniu a technike, ale kvôli rôznym jazykom, v ktorých som to naštudoval. V Nemecku nemecky dve verzie textov, na Slovensku v slovenčine a samozrejme aj v taliančine.
Aké bolo vaše posledné predstavenie v SND?
Moja posledná opera v SND bola Verdiho opera Otello v réžii režiséra Fischera. So SND som sa ani poriadne nerozlúčil, nemal som rozlúčkové predstavenie. Vedenie divadla to asi nepovažovalo za potrebné. Dali mi za oponou kyticu a to bolo všetko.
Zájdete si do opery?
Áno, do opery chodievam, naposledy sme boli s manželkou na premiére Otella.
Ďakujem za rozhovor.
Pripravil: Ľudovít Vongrej / 25. novembra 2011 / Bratislava 
