Banská Bystrica
Banskobystrická opera uvedie v začiatku veľkonočného týždňa koncert diela českého skladateľa Antonína Dvořáka: Stabat Mater, s podtitulom Oratórium pre sóla, zbor a orchester. Toto dielo si budú môcť vypočuť diváci v banskobystrickej opere 3. apríla 2012.
Dielo hudobne naštudoval šéfdirigent Štátnej opery v Banskej Bystrici a čerstvý držiteľ Ceny ministra kultúry za rok 2011 za hudobné naštudovanie opery Jána Cikkera Coriolanus a doterajšie umelecké aktivity v oblasti hudobnej kultúry na Slovensku pán Marián Vach. V sólistickom obsadení budú dielo interpretovať Helena Becse Szabó a.h. (soprán), Jana Kurucová a.h. (mezzosoprán), Dušan Šimo (tenor) a Ivan Zvarík (bas).
Spoluúčinkuje orchester a zbor Štátnej opery.
Zbormajster: Ján Procházka
Koncertný majster: Michal Hudák
Výnimočným hosťom koncertu banskobystrickej opery bude slovenská mezzosopranistka, rodáčka z Kežmarku Jana Kurucová. Výnimočným hosťom nie je len pre svoje kvality, ktoré má v súčasnosti možnosť predviesť ako sólistka Deutsche Oper v Berline, ale hlavne tým, že to bude jej debut na slovenskom opernom javisku, hoci nie v opernej úlohe. V roku 2006 spievala v Slovenskej filharmónii altové sólo v Rossiniho Malej slávnostnej omši (Petite messe solennelle).
Jana Kurucová
Jana Kurucová, mezzosoprán
Pochádza z Kežmarku, študovala odbor Cirkevná hudba, dirigovanie a spev na Konzervatóriu J. L. Bellu v Banskej Bystrici. Neskôr absolvovala pedagogické minimum v opernom speve na konzervatóriu v Bratislave. Následne získala dvojročné štipendium na Univerzite hudobného a dramatického umenia v Grazi (Rakúsko). Tu študovala operný spev u Agathy Kania a Gottfrieda Hornika. Jej prvé kroky na opernom javisku boli úlohy v Mozartových operách (Druhá dáma v Čarovnej flaute a Ramiro v Záhradníčke z lásky) V sezóne 2005/2006 bola členkou Bavorskej štátnej opery. Neskôr štyri roky pôsobila v divadle v Heidelbergu. Predstavila sa ako Cherubín vo Figarovej svadbe (W. A. Mozart), Charlotta vo Wertherovi (J. Massenet), Rosina v Barbierovi zo Sevilly (G. Rossini) a mnohých iných. Pravidelne koncertne vystupuje na Heidelbergskom zámockom festivale, s Essenskou filharmóniou, v Antverpách v Queen Elisabeth Hall a pod. Od roku 2009 je sólistkou DEUTSCHE OPER BERLIN, kde účinkuje v množstve postáv. Rosina, Cherubín, Fenena (G. Verdi: Nabucco), Mercedes (G. Bizet: Carmen), Flora (G. Verdi: La Traviata), Zerlina (W. A. Mozart: Don Giovanni), atď.
Spolupracovala s takými osobnosťami ako Edita Grúberová, Roberta Abbado, Donald Runnicles, Michael Fory, Christof Loy či Pedro Halffter. V septembri 2011 spievala v Teatro de la Maestranza v Seville (Španielsko) vo Figarovej svadbe. Účinkuje i v Národnom divadle v Prahe, Badenskom divadle a teraz prvýkrát na Slovensku v Štátnej opere v Banskej Bystrici.
O diele
Antonín Dvořák: Stabat Mater
Antonín Dvořák, skladateľ
1841 - 1904
Stabat Mater s podtitulom Oratórium pre sóla, zbor a orchester je vokálno-inštrumentálne dielo na text starého cirkevného hymnusu Stabat Mater, ktorý spolu s Bachovým, Händlovým a Haydnovým dielom patrí k vrcholom oratórnej tvorby hudobnej histórie.
Oratórium je rozsiahla epická, vokálno-inštrumentálna skladba určená pre sólistov, zbor (zvyčajne zmiešaný) a orchester. Na rozdiel od opery je zamýšľaná pre koncertnú interpretáciu. Ďalším typickým znakom pôvodných oratórií bol duchovný námet, postupne však došlo k ich sekularizácii. Je to hudobná forma, ktorá vznikla na konci renesancie a najviac sa uplatnila v baroku a ranom klasicizme, ale uplatnilo sa aj v hudbe 19. a 20. storočia. Oratórium pozostáva zvyčajne z inštrumentálnej predohry, árií, recitatívov a zborov.
„Stabat Mater“ vznikla v rokoch 1876 – 1877. V tomto období Dvořák prežíval najtragickejšie obdobie obdobie svojho života v dôsledku straty svojich troch detí. Inspiráciou, z ktorej vo svojej bolesti čerpal, bola báseň stredovekého františkánskeho básnika Jacoponea da Todi z 13. storočia, ktorá hovorí o utrpení Kristovej matky, stojacej pod krížom, na ktorom umiera jej syn.
Dvořák rozložil text do desiatich častí rozdelených do dvoch dielov, v ktorých k inštrumentálnemu základu striedavo a v rôznych kombináciách použil sólový spevácky kvartet a miešaný zbor.
Stabat Mater má týchto desať častí
I. Stabat Mater dolorosa. Andante con moto
II. Quis est homo, qui non fleret. Andante sostenuto
III. Eia, Mater, fons amoris. Andante con moto
IV. Fac, ut ardeat cor meum. Largo
V. Tui nati vulnerati. Andante con moto, quasi allegretto
VI. Fac me vere tecum flere. Andante con moto
VII. Virgo virginum praeclara. Largo
VIII. Fac, ut portem Christi mortem. Larghetto
IX. Inflammatus et accensus. Andante maestoso
X. Quando corpus morietur. Andante con moto
V prvom dieli skladby je prevládajúcim výrazom bolesť a zármutok, v druhom potom badať postupné zmierenie sa s tragickým osudom na základe hlbokej kresťanskej viery v znovuzrodenie človeka. Skladba zaznamenala okamžitý úspech nielen doma, ale aj v zahraničí a to v niekoľkých mestách Anglicka v roku 1883, predovšetkým v Royal Albert Hall v Londýne. Dielom Stabat Mater si Dvořák získal v Anglicku popularitu. Neskôr bolo toto dielo s úspechom hrané v New Yorku, Pittsburghu, Záhrebe, Mannheime a vo Viedni. Skladba je nadčasovým umeleckým skvostom a dodnes je súčasťou koncertov na celom svete.
Antonín Dvořák: Stabat Mater
Štátna opera Banská Bystrica
3. apríla 2012
Pripravil: Ľudovít Vongrej / 29. marca 2012 
