Jaroslav Pehal: Detský divák je náročný, ale aj najúprimnejší

10.02.2013 11:13

Na Slovensku od roku 2006 funguje projekt hudobno-výchovných podujatí pre deti materských a základných škôl, tzv. "výchovné koncerty",avšak novou - pútavou formou. V tomto období mladí slovenskí umelci pripravujú "Čarovnú flautu pre deti", alebo ako ju nazvali "Malú čarovnú flautu" v režijno-inscenačnom tíme pod vedením Mgr. art. Jaroslava Pehala, člena Viedenskej štátnej opery a dirigenta Daniela Simandla. Tento projekt už od roku 2006 uvádzajú vďaka projektu kultúrnych poukazov Ministerstva kultúry SR, ako aj vďaka spolupráci s Hudobným centom na Slovensku. V rozhovore pre Opera Slovakia so šéfom projektu Mgr. art. Jaroslavom Pehalom sa o tomto projekte dozviete viac.

Jaroslav Pehal

foto: Filip Modify

Kedy a prečo vznikol nápad tohto projektu opier pre deti?

Ešte ako študent VŠMU som chodieval účinkovať do podobných projektov pre deti v Rakúsku. Bol som členom viedenského cestujúceho operného divadla, ktoré podnikalo cesty za detskými divákmi po celom Rakúsku i do Nemecka. Tam som sa naučil ako osloviť a zaujať detského diváka operou a keďže to boli predstavenia v nemčine, ktoré som aj moderoval, pomohlo mi to aj v zdokonalení sa v nemeckom jazyku. Preto som sa v roku 2006 rozhodol vyskúšať, či by podobný projekt nefungoval aj u nás. Premiérovali sme našu prvú inscenáciu Mozartovej opery „Bastien a Bastienka“, ktorá mala veľký úspech u našich malých divákov a dodnes ju uvádzame pre základné a materské školy po celom Slovensku.

Tento projekt sú vlastne ,,výchovné koncerty", avšak novou - pútavou formou. Čím sú iné od klasických výchovných koncertov?

Výraz „výchovný koncert“ máme iste mnohí z nás zapísaný v pamäti zo školských čias. Pre jedných to bola nuda a nepríjemná povinnosť, pre iných vytúžené voľno namiesto vyučovania. Keďže ja som bol „hudobným dieťaťom“, vnímal som tie koncerty síce inak, avšak aj tak ma takmer ničím neoslovili ani nezaujali. Boli totiž statické, príliš akademické, kde niekto od klavíra vysvetľoval istú tému a speváci alebo inštrumentalisti interpretovali svoje party bez hlbšieho záujmu motivovať divákov a vtiahnuť ich do hudobného diania maximálne možným spôsobom. Náš projekt by sme skôr mohli nazvať „výchovnými predstaveniami“, pretože vždy (s malou sezónnou výnimkou vianočných výchovných koncertov) uvádzame ucelené hudobné divadlo - s rekvizitami, scénou, kulisami, v historických alebo historizujúcich kostýmoch. Angažujeme výlučne mladých spevákov, ktorí zaujmú najmä svojim herectvom a schopnosťou komunikovať s deťmi. Samozrejmosťou je pre nás aj zapojenie detí do deja, či už formou improvizovaného „komparzu“ alebo pomocou kúziel, hádaniek či otázok.

deti na opernom predstavení

Viktória Ballánová

foto: Filip Modify

Čím je detský divák v súčasnosti špecifický?

Deti sú dnes veľmi sebavedomé, ovládajú najnovšie výdobytky informačných technológií a je veľmi ťažké byť dnes pre dieťa autoritou. Najmä vo väčších mestách ako Bratislava, Žilina, či Banská Bystrica – sa nám hrá najťažšie, pretože tam nemá autoritu už ani učiteľ, nieto ešte nejaký hosťujúci umelec, ktorý má 45 min. na to, aby zaujal. Vo všeobecnosti platí a máme to vyskúšané už od roku 2006, odkedy sme odohrali stovky predstavení po celom Slovensku: akonáhle vojdeme do školy, vidíme prostredie, atmosféru - hneď vieme, aké nás tam čaká publikum. Paradoxne čím menšia dedinka, čím "zapadnutejšie" mestečko, tým je tam detské publikum disciplinovanejšie a vnímavejšie. Malý príklad spomeniem z návštevy školy v Letanovciach, kde sme hrali Mozartovu operu a 50% detí je rómskej národnosti. Riaditeľ školy, starší pán - ešte žiak prof. Eugena Suchoňa z Pedagogickej fakulty, neuveriteľný poriadok a čistota, vrúcne prijatie v riaditeľni a následne jedno vynikajúce predstavenie, kde deti sedeli disciplinovane a pospevovali si s nami Mozartove melódie, tak boli na koncert pripravené. Osobne však sa môžem hrdiť tým, že sa nám podarilo veľakrát zaujať aj pubertálne publikum, ktoré si Vás síce nahráva na Iphony a možno niektorí z nich Vás „počúvajú“ cez slúchadlá s MP3, ale v tichosti a zaujatosti sledujú dej opery, najmä keď na scénu vstúpi niektorá z našich krásnych kolegýň speváčok...

Čiže súčasný detský divák je veľmi náročný? Ako sa podarí skoncentrovať detského diváka?

Detský divák je náročný, ale aj najúprimnejší divák, ktorý s Vami nejedná v bielych rukavičkách a neraz si nedáva servítku pred ústa. Je to však dobré, pretože priamo cítime reakciu. Akonáhle dieťa zbadá že spevák je niekde „inde“, že na chvíľu vypne z plného hereckého nasadenia, ihneď Vám to dá pocítiť nepozornosťou a vyrušovaním. Ak však deti vidia, že idete naplno a podávate kvalitu, ocenia Vás potleskom a ováciami, aké nezažijete hádam ani v Metropolitnej opere . Detského diváka nezaujíma či zaspievate o ôsmej ráno vysoké c alebo nie...preto aj pri angažovaní našich spevákov pre mňa nie je prvoradá hlasová ale predovšetkým osobnostná a herecká kvalita.

Pre koncentráciu detského diváka je dôležitý očný kontakt s účinkujúcimi a aj to aby nesedel v tme ale aby bolo v hľadisku aj počas predstavenia aspoň čiastočné svetlo.

Si Slovák žijúci vo Viedni, si členom Viedenskej štátnej opery. Ako vidíš momentálnu situáciu okolo detského operného diváka na Slovensku a v zahraničí?

Rozdiel je v tom, že na Slovensku nebol po dlhé roky operný divák k opere „vychovávaný“...možno bol na výchovných koncertoch na tému opera, ale nezažil operu naživo a zblízka, ako mu ju ponúkame v rámci našich výchovných predstavení podľa rakúskeho vzoru my. Rozdiel je teda hlavne v tom, že v Rakúsku sa každý operný dom ako aj Viedenská štátna opera venuje detskému divákovi systematicky..., pravidelným uvádzaním opier pre deti, a funguje tu aj bohatá konkurencia tzv. cestujúcich operných divadiel. Vo Viedenskej štátnej opere navyše funguje aj detská operná škola, niečo ako detské operné štúdio. Jej žiaci potom vystupujú aj na javisku a spievajú detské zbory, príp. detské sóla v operách alebo detský komparz po boku tých najväčších operných hviezd.

Projekt "Malá čarovná flauta", ktorý momentálne pripravujete nie je prvý projekt, ktorý ste pripravili. Čo už máte za sebou?

Máme za sebou uvedenie singspielu 12-ročného Mozarta „Bastien a Bastienka“, ktorý sme prezentovali aj s komorným orchestrom Musica Aeterna v Bratislave, alebo v rámci festivalu „Mozartovy děti“ s Filharmóniou Brno v roku 2011. Potom to bol náš vlastný pôvodný muzikál „Dobrodružstvá Dona Chichota“ a nakoniec „Flamenco-Carmen“ – hudobno-tanečné divadlo na motívy slávnej Bizetovej opery Carmen. Okrem týchto divadelných predstavení uvádzame pre mimoriadny záujem vždy v decembri aj klasický výchovný koncert vianočnej hudby pod názvom Európske Vianoce.

zo skúšky Malej čarovnej flauty

Juraj Vodila (Papageno) a Juraj Kuchár (Tamino)

foto: Bystrík Polák

Prečo ste sa ako ďalší projekt rozhodli pre operný titul Čarovná flauta?

Opera Čarovná flauta bola vôbec prvá opera, ktorú som ja vo svojom živote vnímal a počul vtedy ešte na LP platni. Možno povedať že zážitok z jej počúvania ma ovplyvnil na celý život. Hoci Mozart ju písal v podstate už ako dospelý človek, dokonca už ako jedno zo svojich posledných diel, je v nej veľa detskej hravosti a prirodzenej jednoduchej krásy. Dej samotnej opery dáva dostatok možností k rozprávaniu rozprávky, ktorú dnešné deti tak veľmi potrebujú. Elektronická hra im totiž žiadnu rozprávku nepovie a rodič v dnešnom uponáhľanom čase tiež žiaľ na to nemá čas.

Čím by mohla Čarovná flauta osloviť detského diváka?

Inšpirovala ma znova Viedenská štátna opera, ktorá titul Čarovná flauta pre deti uvádza tak, že po opernom bále keď je hľadisko „vypratané“ a bez stoličiek vpustí na prízemie množstvo detí, medzi ktorými sa pohybujú postavy opery a hrajú pre nich a s nimi divadlo. Ale aj večer, neraz do pol jedenástej vidím v lóžach sedieť s rodičmi deti na Čarovnej flaute pre dospelých. Je to skrátka titul ktorý je akoby predurčený pre deti...postava Papagena, zvonkohra, čarovná flauta...Monostatos a jeho otroci i čarovný spev zvončekov je niečo čo oslovuje deti po celom svete, prečo by to nemalo fungovať aj u nás?

Upravujete tieto operné celovečerné tituly do nejakej skrátenej, koncentrovanejšej ,,detskej“ podoby?

Samozrejme. Vnímavosť dieťaťa je časovo ohraničená. Máme to odskúšané – v škôlke max 35 min, v škole max 45-50 min. Singspiel Bastien a Bastienka nebolo treba výraznejšie skracovať, ale Čarovná flauta vo svojej pôvodine trvá 3 hodiny. Bolo preto potrebné ju skrátiť a vybrať z nej len scény ktoré tvoria jej rozprávkovú časť.

deti na opernom predstavení

foto: Filip Modify

S akými ohlasmi a reakciami ste sa stretli?

Stretávame sa väčšinou s veľmi pozitívnymi ohlasmi, dlhotrvajúcim potleskom, neraz skandovaným, deti si od nás pýtajú často autogramy a najkrajšie je keď nás potom nakreslia a pošlú nám naše „portréty“ poštou, to nás teší. Mimoriadne mňa osobne teší keď za nami prídu pedagógovia stredných škôl, dokonca stredných odborných učilíšť so slovami: že svojich žiakov nespoznali, akí boli disciplinovaní a ako vnímali...žiaľ občas, ako som už spomínal hlavne vo väčších mestách - asi tak v 5 % predstavení ak vidíme že aj učitelia sa počas koncertu rozprávajú, telefonujú a pod. a nijako sa nevenujú žiakom a nedohliadajú na disciplínu, potom tam deti vyvádzajú tak, že po 15 minútach to vzdáme a takéto predstavenie odohráme aj my len aby sme ho nejako „pretrpeli“ a s čo najmenšou hlasovou ujmou, ale našťastie sa jedná o minimum takýchto predstavení.

Ako vlastne vnímajú operu deti z iných regiónov Slovenska, ktoré nemajú šancu navštíviť predstavenie klasického operného divadla?

Čím menšia obec, čím vzdialenejšia, zapadnutejšia dedinka, tým milšie, disciplinovanejšie publikum tam je. Vidno to na prístupe pedagógov, a fakte, že učiteľ je tam ešte stále autoritou.

Kto všetko je za týmto projektom?

Keďže ako člen Viedenskej štátnej opery, ktorá má v základnom repertoári vyše 50 opier, nemám už čas ja osobne spievať aj tieto výchovné predstavenia, robím v projekte Malej čarovnej flauty réžiu a starám sa v spolupráci s Hudobným centrom na „diaľku“ aj o manažment celého projektu. Oslovil som však mladých spevákov, poslucháčov a čerstvých absolventov Konzervatória a VŠMU v Bratislave, pre ktorých sú tieto predstavenia vďačnou príležitosťou „oťukať“. Viacerí z nich po týchto prvých krokoch na malom "opernom javisku" pokračujú úspešne vo svojej sólistickej kariére. Tak začínali v našich predstaveniach aj viacerí úspešní sólisti našich operných divadiel, ako napríklad mladá sopranistka Andrea Čajová - Vizvári, ktorá s nami viacero sezón spievala Mozartovu Bastienku, alebo čerstvý sólista košickej a banskobystrickej opery - tenorista Róbert Smiščík, ktorý s nami dlhé roky účinkoval ako Bastien alebo Sancho Panvica. Hudobným naštudovaním projektu som poveril mladého talentovaného dirigenta Daniela Simandla, o ktorého kvalitách som sa presvedčil či už na predstaveniach pre deti v Opere SND, ktoré tu ako hosť dirigoval, alebo na Konzervatóriu v Bratislave, kde dirigentsky vedie operné štúdio.

Aké sú plány do budúcnosti?

Naše predstavenia uvádzame v prevažnej väčšine s prenosným elektrickým klavírom. Takto ich možno odohrať doslova všade, kde je k dispozícii elektrický prúd – v obecnom kultúrnom dome, či v telocvični alebo v škôlke. Avšak našou ambíciou je uviesť čo najviac predstavení aj so živým orchestrom, ako sa nám to podarilo aj v prípade Bastiena a Bastienky. Už dnes máme objednávku na jeseň 2013 od Štátneho komorného orchestra Žilina. Plánujeme však k spolupráci osloviť aj ďalšie orchestre na Slovensku ako aj v Českej republike, kde veríme že radi odohrajú spolu s nami Malú čarovnú flautu pre svojich detských divákov.

Ďakujem za rozhovor