Vynikajúca slovenská sopranistka Jolana Fogašová má na svojom konte spoluprácu s najlepšími dirigentmi i umelcami. Spievala na prestížnych svetových scénach. Tento rok spolupracovala so svetovou dirigentskou špičkou, Zubinom Mehtom. Hoci pre mnohých by to bol vrchol roka, speváčka priznáva, že jej šťastie by nebolo dokonalé, nebyť spokojnosti v rodine. A hoci ju to stojí nemálo síl, popri špičkových výkonoch v práci sa 100 % zo seba snaží odovzdať aj dcérke Alji (3,5).
Jolana Fogašová s dcérou a dirigentom Zubinom Mehtom
Foto: archív J. F.
Rok 2011 už odratáva svoje posledné dni. Aký bol ten váš?
- Nádherný, naplnený, vyrovnaný. Budem naňho veľmi rada spomínať, pretože bol naplnený nielen prácou, ale aj rodinnou atmosférou. Veľa sme síce cestovali, no darilo sa nám byť takmer stále spolu. Jediné, čo sme tento rok nestihli, bola dovolenka, pretože v lete sme s manželom robili v Rakúsku na striedačku produkcie - ja Dona Giovaniho, on Carmen. Takže na budúci rok by sme si to radi vynahradili.
Tesne pred košickým koncertom s José Carrerasom ste sa vrátili z Florencie, kde ste v Teatro Comunale spolupracovali s famóznym Zubinom Mehtom na Janáčkovej Veci Makropulos. Bol to vrchol vášho pracovného roka?
- Bezpochyby! Aj ostatné produkcie boli veľmi zaujímavé a rada na ne spomínam, ale vo Florencii sa zišlo mimoriadne obsadenie. Počnúc pánom Zubinom Mehtom, ktorý je svetovou dirigentskou špičkou, až po režiséra Williama Friedkina. Sú to nielen neuveriteľné mená, ale obaja sú aj úžasne milí ľudia. S pánom Mehtom som spolupracovala po prvýkrát a opäť sa mi potvrdilo, že čím väčšia osobnosť, tým milší a charizmatickejší človek. Všetkým, ktorí okolo seba robia neprirodzené haló, vždy do naozajstnej špičky niečo chýba. No tí naozajstní top sú fantastickí, zaujímaví a inteligentní ľudia, v ktorých spoločnosti je človek rád. Navyše sa v tomto predstavení spojilo skvelé hudobné naštudovanie s dobrou réžiou a úžasnou atmosférou. Keď sa čosi také podarí, je to skutočne výnimočné.
Je možnosť stretávať úžasných a hodnotných ľudí pridanou hodnotou operného sveta?
- Nepochybne. Ale nie je to pravidlom. Dvadsať rokov stojím na javisku a najmä v poslednom desaťročí sa toho veľa zmenilo. Kus nepeknej komercie, ktorá nás prenasleduje v každodennom živote, sa, žiaľ, presunula aj do opery. Predtým bolo čosi také nevídané, neslýchané. To, že si režisér chce za každú cenu presadiť svoju predstavu, začne využívať lacné výrazové prvky a skĺzne do komercie, by som s privretými očami možno ešte prepáčila. No zaráža ma, keď sa nekvalita presunie do hudobného naštudovania. Kedysi platilo, že ak ste prišli do špičkovej opery, boli tam na 95 % top výkony - počnúc dirigentom, cez orchester až po sólistov. Dnes je to častokrát zákulisná hra agentúr s intendantom a bohužiaľ, niekedy aj na úkor kvality.
Takže preberáte dnes ponuky viac?
- Vždy skôr ako podpíšem zmluvu, ma zaujíma, s akým dirigentom a režisérom budem spolupracovať. Ak mi v tom čase vedia povedať aj režijnú predstavu, je to pre mňa veľké plus. Nejde mi ani tak o to, či to bude moderná klasika, ako skôr o to, či režisér chce vykresliť dielo tak, ako to mal v úmysle skladateľ a libretista. Je totiž nesmierne dôležité, aby to, čo hrám, bolo v súlade s tým, čo spievam. Režisér odo mňa nemôže chcieť, aby som spievala zaľúbenú áriu a hrala pritom nahnevanú hrdinku.
Zohrávajú úlohu pri rozhodovaní aj spevácki partneri? Je meno, kvôli ktorému ponuku prijmete, alebo naopak?
– Sú ľudia, s ktorými sa priebežne stretávam už roky na scénach po celom svete, a s ktorými sa mi spolupracuje veľmi dobre. Ale nie je to pre mňa určujúce. V práci totiž stále spoznávam nových a nových kolegov, medzi ktorými je množstvo vynikajúcich umelcov. No ešte dôležitejšie, ako umelecké kvality daného speváka, je to, či my dvaja ako javiskoví partneri, chytíme tú pomyselnú zlatú niť. Či sa dokážeme zžiť a zohrať tak, že ľuďom počas predstavenia naskakujú zimomriavky. Párkrát sa mi stalo, že za mnou po predstavení prišli diváci s tým, že ich to pozitívne napätie na javisku tak strhlo, že na chvíľu prestali vnímať všetko ostatné a úplne ich pohltilo to, čo sa na javisku medzi nami deje. Ak sa toto podarí, je to úžasné.
S kým ste si okamžite padli do noty?
– Nebudem menovať, aby som na niekoho nezabudla a neurazila tým...
Máte 3,5–ročnú dcéru Alju. Ako zvládate úlohu opernej divy a mamy zároveň?
– Alinkine narodenie bolo pre mňa najkrajšou životnou zmenou. Otvorila sa mi nová dimenzia, ktorú vnímam vo všetkých plusoch, aké to so sebou prináša. Nepopieram, je to nesmierne náročné, pretože s manželom sme si dieťatko veľmi priali a zároveň sme už dopredu vedeli, že ak ho raz budeme mať, chceme sa oň starať sami. Manžel je úžasný otec. Nemáme teda žiadnu babysitterku, občas nám pomôže moja mamička, ale inak je dcérka takmer stále s nami. A keďže chcem byť mamou na sto percent, cez deň sa jej nesmierne veľa venujem a všetky povinnosti, ktoré mám, musím stíhať po večeroch a nociach. Spávať chodím o druhej, o tretej ráno. Ale je to moja voľba, takže sa nesťažujem, ani to neľutujem. Veľa ľudí sa ma pýta, ako to zvládam, či nie som unavená. Ale ja takto vôbec neuvažujem. Som presvedčená, že ak by som takto začala myslieť, okamžite by ma to zmohlo. A to si nemôžem dovoliť. Viem, že je množstvo kolegýň, ktoré majú deti s opatrovateľkami, aby sa mohli venovať práci, ale moja predstava to nie je. Alja zatiaľ nechodí ani do škôlky, pretože na všetky produkcie cestuje so mnou.
Andrea Tomáschová / 27.12. 2011
prečítané: www.sme.sk
