Svetoznámy tenor José Cura v interview pre náš portál Opera Slovakia hovorí o postave Otella z Verdiho rovnomennej opery. Túto postavu interpretoval na Slovensku v opere SND začiatkom tohto roka. V rozhovore hovorí aj o hudbe Giuseppe Verdiho, umení a o svojich najbližších plánoch.
English version
José Cura
Postava Otella je v opernej literatúre veľmi špecifická, pretože kladie na jej protagonistu vysoké nároky a vyžaduje osobitný prístup. Mohli by ste nám povedať, kto vlastne je skutočný Otello?
Myslím, že nikto nevie povedať, kto je skutočný Otello. Jednoducho už len preto, že ešte i dnes, po päťsto rokoch, je nesmierne zložitou postavou a posledné slovo o ňom ešte nepadlo.
Prečo je to tak, že postavu Otella môžu stvárniť iba tí najlepší umelci a nie každý sa dokáže s ňou stotožniť?
Je to pravdepodobne preto, že ide o „nesmierne zložitý charakter, s komplikovanou psychológiou postavy“. Tá funguje ako „filter“ pre umelcov, ktorí nie sú pre túto úlohu zrelí. Jedna vec je „iba“ zaspievať Otella (čo je už samo o sebe výzvou), a iná vec je stvárniť ho. Podmienkam modernej opery by malo zodpovedať, že postavu treba nielen zaspievať, ale aj zahrať a nie modernosť iba snobsky predstierať. Ak vychádzame z Verdiho predstáv, v opere Otello nejde o „belcanto“, pretože jeho tvorba ako celok nie je „belcantová“. „Moje opery sú melodrámy“, hovorieval i písal v listoch. Avšak ani po viac ako sto rokoch mnohí tento fakt nechcú prijať a zároveň sa obávajú, že ich nesprávna verdiovská dogma sa zrúti, pretože nestojí na pevných základoch. Je neuveriteľné, že chybne interpretovaná verdiovská belcantovská doktrína, vytvorená pred viac ako päťdesiat rokmi niektorými samozvanými muzikológmi, je stále v móde i napriek novým poznatkom, ktoré dnes o Verdim máme.
Ako ste sa stotožnili s postavou? Pristupovali ste k nej z určitého psychologického hľadiska? Ako vznikal vzťah medzi vašim vnútorným ja a Otellom?
Predovšetkým musím súhlasiť s tým, že nehovoríme o „hrdinovi“, ale o odpadlíkovi, (odmietol moslimskú vieru, prijal kresťanstvo, aby si zaistil politickú budúcnosť v Benátkach), zradcovi (súhlasil s tým, že bude bojovať proti moslimom a zabíjať ich), zbabelcovi (zaobchádzal so svojou ženou ako násilník a zabil ju) a o žoldnierovi (dal sa najať za peniaze a bol profesionálnym vrahom). Pretože ja sa na Otella nepodobám ani v jednom z týchto hľadísk, nemôžem povedať, že by som sa stotožnil s postavou v tom zmysle, ako to chápete vy. Musel som však využiť schopnosť pozorovať, študovať a napodobňovať pocity, aké som ja sám nikdy nezažil, aby som pretlmočil psychológiu postavy.
Ale na začiatku opery je Otello vykreslený ako hrdina....
Moslim, ktorý konvertoval ku kresťanom, ktorý volá: „Tešte sa, zabil som moslimov!... „ mi veľmi nepripadá ako hrdina...
Na druhej strane je Otello znázornený ako človek s veľmi citlivou povahou, ktorý miluje svoju ženu čistou a hlbokou láskou. Ako by ste zdôvodnili tieto rozdiely v jeho charaktere? Otello, ako mocný a silný muž, ale zároveň citlivý a milujúci, nevyvoláva to pocit, že ide o rozorvanú osobnosť?
Kto povedal, že sila a autorita nemôžu ísť ruka v ruke s vášňou a citlivosťou? Práve naopak, je to práve Otellova komplikovaná osobnosť, ktorá ho robí takým zaujímavým: významný a mocný veliteľ skolabuje zo strachu (zachytené v epizóde post-traumatického syndrómu), alebo je tu i scéna, v ktorej si spomína na boj práve vo chvíľach, keď je sám so svojou ženou...
Počas kariéry umelec nadobúda vlastné znalosti a skúsenosti. Iný je prístup mladého umelca, prístup skúseného umelca v neskoršom období kariéry môže byť rozhodujúci pre uchopenie postavy. Už stvárňujete Otella takmer 15 rokov, je niečo, čo ste zmenili, v zmysle k prístupu k postave, alebo jej realizácii?
Keď som bol mladší, mal som tmavé vlasy a musel som používať biely make-up, aby som vyzeral starší. Dnes už bielu farbu nepotrebujem ... urobte si vlastný záver.
José Cura
(Otello, SND Bratislava, 2012)
Prečo zabil Otello Desdemonu? Bola vražda súčasťou rituálu, alebo bola výsledkom frustrácie a ranených citov?
To by bola dlhá analýza a nemáme tu na to dostatok priestoru. Na jednej strane tu máme Otella, ktorému poskytuje tento „rituál“ alibi, aby zdôvodnil sám sebe brutalitu, ktorú sa chystá spáchať. Na druhej strane zasa Desdemonu a jej psychickú závislosť, ktorá spôsobuje, že prijíma toto násilie bez odporu.
Čím je vám postava Otella blízka?
Postava Otella mi nie je blízka v romantickom zmysle, pretože sa nestotožňujem so zápornou stránkou jeho povahy, ale je skvelou príležitosťou pre herca-speváka stvárniť ho scénicky. Prirovnal by som to k pocitom, ktoré mám, keď dirigujem Beethovenovu 9. symfóniu, alebo Bachovu Omšu h mol: sú to diela, ktoré ma poznačili nielen ako človeka, ale aj ako umelca-hudobníka.
Ako by ste hodnotili Verdiho hudbu? Má táto hudba stále čo povedať súčasnému poslucháčovi? Čo spôsobuje, že je stále taká obľúbená? A myslíte si, že bola viac „moderná“ počas Verdiho života ako dnes?
Ak by Verdi nemal čo povedať, neuvádzali by sme ho. Problémom však je: vnímame skutočne, čo Verdi chce povedať? Alebo je pre nás stále jedinou pravdou iba to, čo nám káže určitá operná „inteligencia“ ? V tom prípade by nám Verdi už nemal čo povedať, pretože, by sme ho ako keby „zakonzervovali v chloroforme,“ ak by sme iba trvali na tom, čo „už raz bolo povedané“...
Čo je najdôležitejšie pre správnu intepretáciu Verdiho hudby? Má jeho hudba nejaké špecifiká, zvláštnosti, týkajúce sa napríklad farby, alebo hudobného jazyka?
Úzky vzťah k textu, frázovanie, akcentovanie alebo aj, nemať obavu zdeformovať hlasový prejav tak, aby ste vyjadrili, že ide o drámu. Skutočne si myslím, že je potrebné prečítať si Verdiho listy a nedať na falošných kazateľov, ktorí nás obklopujú ešte od jeho čias. On sám nikdy neprestal proti nim bojovať.
Čo môže narušiť alebo znehodnotiť Verdiho hudbu z hľadiska opernej produkcie, alebo výpravy?
Ak to robíte presne naopak, tak, ako som práve povedal v predchádzajúcej odpovedi.
Za seba môžem povedať, že Otello v Bratislave bol vo vašom podaní skutočnou lahôdkou a váš umelecký prednes je porovnateľný s prednesom poézie. Mnoho mladých interpretov túži vo svojej kariére dosiahnuť to, čo ste dosiahli vy, ste známy a uznávaný spevák. Existuje nejaký návod na to, ako to dosiahnuť, akýsi návod na úspešnú kariéru?
Vyjadrím to slovami Oscara Wilda. Buď sám sebou: všetci ostatní sú už zadaní...
V súčasnosti mnoho profesionálnych spevákov prijme všetko, čo im divadlá ponúknu. Pochopiteľne, každý si potrebuje zarobiť. Myslíte si, že ak by sa spevák pri výbere repertoáru riadil výlučne svojím záujmom a preferenciami a nie peňažnými záležitosťami, odrazilo by sa to na jeho výkone? Ako vidíte situáciu v dnešných operných domoch, vzhľadom na výber repertoáru, produkciu, atď....?
To je veľmi zložitá záležitosť. Samozrejme, že bez tlaku musieť pracovať a zarábať, by človek mohol k výberu postáv pristupovať uvoľnenejšie. Naproti tomu, pretože vždy robíme tých istých 30 až 40 titulov (kvôli obave, že sa nepredá dosť lístkov), možnosti sú obmedzené. Navyše, väčšina publika žije v spomienkach na minulosť, chcú, aby sa noví speváci hlasovo podobali tým starším. Aj mňa samého dnes kritizujú, že nestvárňujem Otella podobne, ako ten či onen spevák, ktorý žil pred päťdesiatimi rokmi. Je to, ako keby ste kritizovali súčasného herca, že nie je napríklad ako Eroll Flynn. Veci sa zmenili a nikto netúži napodobňovať hercov z minulosti, dokonca ani tých veľkých, pretože naša spoločenská realita je tak odlišná, že by to bolo naozaj smiešne. Opera ešte len musí prejsť svojou „revolúciou“.
Aký je váš názor na špecifické vokálne charakteristiky a niektoré hlasové kvality umelca, čo sa týka rôznorodosti postáv, ktoré stvárňuje?
Ak váš hlas neznie dostatočne silno, nedokážete zvádzať boj s veľkým orchestrom, ale ak je príliš predimenzovaný, nemôžete vymodelovať všetky nevyhnutné nuansy opery. Niekde medzi týmito dvoma polohami existuje množstvo klišé, ktoré nemajú nič spoločné so štýlom, ale s tradíciou a čo je ešte horšie, podliehajú súčasným módnym trendom... Massenet napísal postavu Werthera pre Jana de Reskeho, wagnerovského tenora, ale dnes, ak si nevyberiete pre túto postavu speváka so svetlejším typom hlasu, robíte chybu. A toto je iba jeden príklad z mnohých.
Aké sú vaše plány do budúcnosti?
Žijeme v ťažkých časoch. Nikto nevie, čo sa stane v nasledujúcich rokoch, plánovanie je veľmi odvážnou záležitosťou. Ale som si istý, že bez ohľadu na to, kam ma udalosti dovedú, budem tvrdo pracovať každý deň, aby som sa stal lepším umelcom. Dúfam, že vydám svoje knihy (jedna z nich je venovaná práve Otellovi) a budem sa modliť za to, aby som sa v zdraví dožil staroby, aby som mohol žať úrodu po toľkých rokoch odriekania. Ako vidíte, nič zvláštne, iba jedno obyčajné želanie, aké majú všetci muži v mojom veku...
José Cura
Posledná otázka sa týka vášho predstavenia v Bratislave. Ako sa vám spolupracovalo so Slovenským národným divadlom? Je niečo, čo vás osobitne zaujalo v Slovenskom národnom divadle? Ako hodnotíte spoluprácu so slovenskými umelcami a hudobníkmi?
Moja spolupráca so Slovenským národným divadlom prebiehala veľmi hladko a profesionálne. Všetci, t.j. členovia umeleckého súboru, zbor, orchester a ľudia v zákulisí (maskéri, garderobiéri, a kulisári) sú skutoční profesionáli s množstvom skúseností. Dúfam, že toto je iba začiatok budúcich dobrých vzťahov. Jedného dňa by som rád pôsobil vo vašej krajine ako režisér, alebo dirigoval skvelých slovenských hudobníkov.
Ďakujem za rozhovor
Rozhovor pripravil: Ľudovít Vongrej 
Spolupracovali: Cuibar, Natália Mózerová, Dária Ďurišová, Ondrej Gima
