Opera Krútňava, ktorá sa stala najhranejšou slovenskou operou si zažila svoj vlastný príbeh. Vtedajšia vládna moc sa na toto dielo Eugena Suchoňa pozerala z iného uhla s politickou optikou. Napriek tomu vďaka svojim kvalitám toto obdobie prežila a zaznamenala úspech nielen na domácich javiskách. Túto operu videli diváci v mnohých európskych krajinách, ale taktiež v USA. O príbehu okolo premiéry Krútňavy si prečítate v článku Dr. Danice Štilichovej-Suchoňovej, dcéry Prof. Eugena Suchoňa.
Obal klavírneho výťahu opery Krútňava
ilustroval Martin Benka
Premiéra Suchoňovej opery Krútňava sa uskutočnila 10. decembra 1949 v historickej budove Slovenského národného divadla. Pohnuté osudy opery sa začali písať začiatkom roku 1950, keď autor E. Suchoň dostal na 4. februára 1950 pozvanie kultúrnej komisie KSS na „zhodnotenie opery Krútňava“. Kultúrna komisia v zložení Ladislav Novomeský, Juraj Špitzer, Pavol Benau, Július Šefránek, Vladimír Mináč a Andrej Bagar okrem rôznych ideologických výhrad kategoricky požadovala zmeniť záver opery a to v tom zmysle, aby starý Štelina dostal vnuka, ako odškodenenie za vraždu svojho syna. L. Novomeský Suchoňa žiadal, aby všetky námietky prijal. Suchoň to odmietol a navrhol, aby sa opera stiahla z repertoáru, s čím však zasa nesúhlasila komisia a trvala na tom, aby sa dielo v duchu námietok prepracovalo.
V tejto patovej situácii odznela ešte „necenzurovaná“ Krútňava na Pražskej jari v máji 1950. Po „zmenách v réžii“ ešte niekoľkokrát odznela na doskách opery SND, ale potom ju divadlo z repertoára stiahlo. Paradoxne – 9. mája 1951 - získal skladateľ E. Suchoň za Krútňavu Štátnu cenu I. stupňa s čestným titulom „Laureát štátnej ceny za rok 1951“. Vzápätí po tejto udalosti vyhľadal skladateľa český dirigent a Suchoňov priaznivec Zdeněk Chalabala s prosbou, aby skladateľ prijal požadované zmeny a prepracoval záver opery. „Dielo sa musí hrať!“ – vyhlásil Chalabala. Situácia sa zdramatizovala, keď Chalabala vyhlásil, že v prípade nesúhlasu autora si žiada dovolenie urobiť zmeny sám. Dňa 3. septembra 1951 sa u riaditeľa opery stretli Eugen Suchoň, Štefan Hoza, Martin Gregor, Juraj Fiedler, Viera Markovičová-Záturecká a Ladislav Holoubek. Po zvážení všetkých pripomienok (na ktorých sa okrem iných osôb podieľal aj básnik Milan Lajčiak), skladateľ vyhlásil, že “... on nový úvod a záver nemôže spraviť, lebo by musel operu úplne znovu prekomponovať. Navrhuje však, že úvod sa môže vynechať a potom je ochotný ukončenie prepracovať. Tvrdí, že zásadný omyl na nazeranie celej opery bol už v tom, že sa nesprávne hodnotila postava Básnika, ktorá pôvodne v opere bola“. (Záznam z porady.) Keďže sa skladateľ rozhodol reagovať predovšetkým na Chalabalovo naliehanie, k zmene záveru (v ktorom sa objavila nádherná ária hlavnej predstaviteľky Katreny) pristúpil. V tejto novej verzii Krútňava odznela v premiére 4. decembra 1952 a prešla v päťdesiatych rokoch a na začiatku šesťdesiatych rokov javiskami doma i vo svete.
Odstránenie rámcových postáv Básnika a Dvojníka a preformulovanie záverečného zboru potlačilo pôvodný myšlienkový odkaz opery - predovšetkým na očistnú silu umenia. Skladateľa donútili zmeniť aj záver opery – Katrenin syn musel byť vnukom „dobrého“ Štelinu“ a nie dieťaťom vraha - Ondreja Zimoňa. Potlačené a textovo zmenené boli aj pazáže náboženského obsahu, zvlášť niektoré prejavy hlbokej nábožnosti starého Štelinu. Po uvoľnení politickej situácie na Slovensku začiatkom šesťdesiatych rokov Krútňavu s pôvodnou verziou záveru uviedli v Divadle J. G. Tajovského v Banskej Bystrici r. 1963. Roku 2008, pri príležitosti storočnice narodenia Eugena Suchoňa, uviedla originálnu verziu Krútňavy s rámcovými postavami Básnika a Dvojníka v réžii Romana Poláka Opera v Banskej Bystrici. Krútňavu v jej premiérovej „nescenzurovanej“ podobe z roku 1949 zrekonštruoval hudobný skladateľ Vladimír Bokes.
Dennik z notovej osnovy - zapisnica KSS.pdf (728,7 kB)
Autor: PhDr. Danica Štilichová-Suchoňová
článok zaradený do Operné korzo
Tip na kliknutie
Knižná novinka: Denník z notovej osnovy Eugena Suchoňa
