Pri príležitosti 45. výročia debutu Edity Gruberovej sa 18.2.2013 vo viedenskom Musikvereine uskutočnilo koncertné prevedenie Belliniho opery La Straniera. Prečítajte si recenziu koncertu z pera študentky muzikológie v Brne Daniely Petrovskej.
Edita Gruberová debutovala 18. februára 1968 na doskách Slovenského národného divadla v postave Rosiny v opere Barbier zo Sevilly. O dva roky neskôr dostala angažmán v Štátnej opere vo Viedni. Dnes je uznávanou koloratúrnou sopranistkou. V Belliniho opere v ten večer zažiarila v postave Alaide. La Straniera na libreto Felice Romaniho nepatrila k najhranejším operám, jej svetová premiéra sa konala 14.2.1829 v milánskej La Scalle. Po Belliniho smrti opera upadla do úplného zabudnutia. V súčasnosti bola z časti rehabilitovaná a časté sú jej koncertné naštudovania.
Belliniho La Straniera v preklade Neznáma je nádherné hudobné dielo belcanta, s prepracovanými áriami, duetami, ansámblami či zbormi, ktorá je plná úvah postáv o láske, nešťastí, nádeji, či beznádeji. Opera je veľmi citlivý príbeh napísaný podľa Prévotovho románu L'étrangère. Ústredná dejová zápletka stojí na historickom základe, jedná sa o tragickú udalosť z 12. storočia, kedy si kráľ Filip II. Francúzsky vzal za manželku dánsku princeznú Ingeborg. Z neznámych dôvodov deň po svadbe požiadal o odlúčenie a zrušenie manželstva, ktoré však pápež nepovolil, no neskôr sa mu to podarilo. Následne si vzal Agnes z Meranie, ktorú bol nútený pod hrozbou exkomunikácie nakoniec opustiť. Bellini spoločne s libretistom Romanim so zápletkou zaobchádzali voľne, pripísali nové postavy a melodramatický záver. V ich príbehu Agnes, po tom ako ju kráľ odvrhne, neumrie ako v skutočnosti, ale odchádza do Bretagne a zároveň s ňou aj kráľov brat, ktorý na ňu má dohliadať. Agnes si zmení meno na Alaide a z Leopolda sa stáva Valdeburgo. Do krásnej neznámej sa zamiluje gróf Arturo, ktorý má však tesne pred svadbou s Isolettou. Po peripetiách, sa Arturo pod nátlakom nielen Alaidy rozhodne vziať si Isolettu. Opera vrcholí správou, že manželka francúzskeho kráľa je mŕtva a Alaide je novou kráľovnou. Arturo sa v afekte prebodne mečom a Alaide odchádza do Paríža.
V úlohe Alaide sa predstavila kráľovná belcanta, Edita Gruberová. Postavu vyprofilovala s citom, plačlivé tóny, zúfalosť, ale aj nádej a viera v lásku, to všetko čo charakterizovalo Alaide dokázala precítiť. Jednou z najsilnejších scén bol záver opery, kde nad mŕtvym telom svojho milovaného chce umrieť, ale konvencie jej nedovolia. Partnermi Edity Gruberovej boli Paolo Gavanelli ako barón Valdeburgo a José Bos ako gróf Arturo. Taliansky barytón Paolo Gavanelli ukázal svoj hlas v plnej kráse. José Bos, španielsky tenor, postavu Artura zvládol po technickej stránke výborne. Štvoricu hlavných postáv dopĺňala talianska mezzosopranistka Sonia Ganassi, v úlohe Isoletty, ktorá dokázala ukázať aj na malom parte veľa. Sonia Gavanassi má nádhernú farbu hlasu a v ten večer s ňou pracovala príkladne. V jej podaní bol úvod tretej scény druhého dejstva, kedy nešťastná Isoletta narieka, jednou z najsugestívnejších častí opery. Vo vedľajších postavách sa predstavili Sung Heon Ha ako Prior, Randal Bills ako Osburgo a Leonard Bernard v úlohe Montelina, ktorí len potvrdili vynikajúce obsadenie koncertného naštudovania tejto opery. Hudobné naštudovanie mal na starosti talentovaný taliansky dirigent Pietro Rizzo. Spoluúčinkoval viedenský filharmonický zbor a mníchovský operný orchester.
Autor: Daniela Petrovská, študentka muzikológie v Brne
článok zaradený do: Recenzie, prečítali sme
