Menotti znova v Bratislave

25.04.2013 07:28

 

Giancarlo Menotti bol Talianom len svojím pôvodom. Ešte pred skončením štúdií na Milánskom konzervatóriu sa presídlil s matkou do USA a z množstva svojich opier len jednu (Amalia ide na bál) napísal na taliansky text. Vo svojej tvorbe (najplodnejší bol v 40. a 50. rokoch) spájal taliansku melodičnosť až pucciniovského razenia so zmyslom pre efekt a nadbiehanie publiku, čo sú atribúty priam vlastné umeniu Nového sveta. Na svoju starú vlasť však nikdy nezanevrel a v snahe aj kultúrne zblížiť svet Ameriky a Talianska založil v roku 1958 v umbrijskom Spolete Festival dvoch svetov, na ktorom sa zúčastňovali významné osobnosti divadla (Visconti, de Filippo, Gassman), filmu (Polanski, Russel),. baletu (Nurejev, Fracci) i hudby (Rota, Schippers).

 

 

 

 

Svoj hudobný talent Menotti prejavil už v detstve, keď prvú operu Smrť Pierota skomponal ako jedenásťročný, posledné operné dielo je datované v roku 1993. Menotti nepotreboval libretistov, ku všetkým dielam si písal libretá sám, ba dokonca aj svojmu spolužiakovi na Curtis Institut of Music vo Philadelphii Samuelovi Barberovi (ďalším bol Leonard Bernstein) napísal libreto k jeho najznámejšej opere Vanessa. Americkému svetu prispôsoboval aj výber svojich operných látok. Opera Svätá z Bleecher Street a Medium reagujú na americkú záľubu v mysticizme, miniopera Telefón na americký prakticizmus a vari najúspešnejšia opera Konzul (získal za ňu v roku 1950 Pulitzerovu cenu) na problémy prisťahovalectva a politickej perzekúcie. Hudobná reč Menottiho opier tvrdošijne odmietala vziať na vedomie výdobytky modernej kompozičnej techniky, za čo bývala často aj cieľom ironických poznámok. Nachádzala si však svojich priaznivcov medzi stúpencami klasickej opery a najlepšie z jeho diel sa dokázali udržať na repertoári divadiel nielen v Amerike ale aj v Európe. Len pred pár rokmi sa vo Viedni hral jeho Goya skomponovaný osobitne pre Plácida Dominga. Jeho televízna opera Amahl a noční návštevníci (1951) sa v USA 13 rokov za sebou uvádzala v rámci vianočných televíznych programov pre mládež. Skladateľ sa vždy vedel postarať aj o atraktívny spoločenský kontext premiér svojich opier. Kým operu Amalia ide na bál uviedol v MET, ďalšie opery v iných new-yorských divadlách (Svätú z Blecker Street dokonca na Brodway). Konzula po prvý raz predstavil divákom vo Philadelphii v hlavnej úlohe s vtedy nádejným a neskôr už svetoznámym barytonistom Cornelom Mac Neilom. Detský výlet na stretnutie s mimozemšťanmi Pomóc, pomóc, Globolinkovia uskutočnil najprv v Hamburgu (1968) a drámu žiarlivosti Maria Golovina presadil do programu EXPO v Bruseli (Theatre de l´Exposition, 1958). Nie neprávom po správe o Menottiho smrti (2007) označil vtedajší taliansky minister kultúry Rutelli skladateľa za jednu z najcharizmatickejších osobností. kultúry 20. storočia

 

Ako rezonoval Menotti u nás? V 60. rokoch v opere SND zožala mimoriadny úspech jeho opera Konzul v réžii Miroslava Fischera s kvalitným speváckym obsadením svojím mravným posolstvom v období politického odmäku. Dodnes mi znejú v ušiach uspávanka starej matky v podaní Jarky Sedlářovej, výstup eskamotéra v podaní Jiřího Zahradníčka a dve scény, ktorým dominovala Oľga Hanáková. Prvý vášnivý monológ končiaci slovami “raz príde deň, keď spadnú okovy” mal pre bratislavské publikum konca 60. rokov osobitný politický podtext, kým záverečná scéna umierania Magdy je zasa vybudovaná mimoriadne rafinovane, keď sa v jej pomaly odchádzajúcom vedomí odrážajú útržky prehovorov iných ľudí. Ďalšia Menottiho opera Médium v SND v prvej polovici 70. rokov už tak nezarezonovala. V banskobystrickej Štátnej opere zasa uviedli jeho Starú dámu a zlodejov.

 

 

 

 

S potešením som si prečítal plagát, na ktorom VŠMU avízovala dve predstavenia svojich žiakov v Rusovciach venované práve prvému významnému dielu Menottiho. Opera sa mala uviesť spolu s fragmentom Mozartovej nedokončenej opery Oklamaný manžel napísanej (podľa rôznych prameňov) medzi rokmi 1978 až 1784. Na prekvapenie divákov však nešlo o dve po sebe uvádzané dielka (aj Menottiho opera nepresahuje hodinu času), ale režisér Tomáš Surý ich prepojil časovo, kostýmovo a čiastočne i obsadením, takže išlo o ucelený príbeh klamaných manželov. Ako jeho prológ použil Mozartovu predohru, v ktorej sme videli ľúbostné nočné hýrenie manželky Eugenie, neskôr Menottiho Amélie, s milencom. Potom nasledovali štyri hudobné čísla z Mozartovho torza, ktoré – keďže predstavujú iba začiatok zo zamýšľaného príbehu – scénicky boli u hlavných postáv pojaté takmer koncertantne, kým o pohyb na javisku sa snažilo iba služobníctvo. Následne príbeh plynule prešiel do Menottiho opery Amélia ide na bál, v ktorej neverná manželka Amélia realizuje svoj sen o návšteve tanečného plesu tak, že v hádke zabije svojho manžela a napokon vydá do rúk spravodlivosti aj milenca ako manželovho vraha a odchádza na ples so šéfom polície. Na javisku sa zmenila nielen hudba ale aj vystupovanie protagonistov, ktorí naraz akoby herecky ožili. Pravda, každý preukázal iné herecké dispozície.

 

 

 

 

Orchester tvorený zo strunových a dychových “nástrojárov” VŠMU dirigoval Marián Lejava. V Mozartovi (napríklad v overture sa to týkalo plechov) znel niekedy až príliš drsne, v Menottim sa mu však darilo rozohrať širšiu výrazovú a dynamickú škálu a ak občas orchester prekrýval sólistov, ide to na vrub jednak neoskúšaného priestoru, jednak predsa len menšej nosnosti hlasových materiálov niektorých účinkujúcich. V hudobnom sprievode však dirigent vystihol tak hravosť niektorých miest partitúry (trocha ponášajúcich sa na štýl Wolfa-Ferrariho alebo na Mascagniho Masky), ako aj patetičnosť, tak typickú pre druhú vlnu verizmu. Spevácky v ukážkach z Mozarta jednoznačne dominoval bas Tomáša Šelca (Bocconio), tenor Tomáš Ondriaša (milenec resp. Pulcherio) ešte potrebuje získať plnší a farebnejší tón. Predstaviteľka Amelie Renatka Feriková má krehký lyrický soprán, zavše znejúci trocha ostro, no cením si jej schopnosť zvládnuť vysokú polohu aj inak ako vo forte. Baryton Igora Bečára (manžel v Menottim) znel chvíľami celkom farebne, na iných miestach sa zase akoby strácal. Lyrický tenor Petra Malého (Ameliin milenec) sa vo vypätých výlevoch citu presadzoval len za cenu istého forsírovania hlasu.

 

Je dobré, že sa poslucháči VSMU majú možnosť prezentovať nielen ako koncertní speváci ale aj pri naštudovaniach operných diel. Tieto dve pretvorené na jednu boli dramaturgicky volené správne, inscenačne zdarilo. Aj keď spevácka úroveň speváckej garnitúry celkom neuspokojila, predpokladám, že prvé obsadenie, konané o deň skôr, bolo aj v tomto smere o čosi lepšie. Škoda, že pre bežného Bratislavčana sú Rusovce tak ďaleko a že naštudovanie už nebude mať viac repríz.

 

Autor: Vladimír Blaho

 

článok zaradený do: Recenzie, prečítali sme  

 

 

Diskusná téma: Menotti znova v Bratislave

Škoda

Peter 25.04.2013
Veľká škoda, že ďalšie predstavenia už asi neuvidíme. V Bratislave to najlepšie, čo som v tejto sezóne videl a počul.

Re:Škoda

divak 25.04.2013
A prva premiera bola asi spevacky este lepsia s Pavlom Kubanom. Recenzia je na www.operaplus.cz. Malo by sa to reprizovat, skoda prace pre len 2 predstavenia.

Pridať nový príspevok

                 

 

 

Kontakt

Ľudovít Vongrej - šéfredaktor redakcia@operaslovakia.sk