Nadčasový Coriolanus v opere apeluje.

19.10.2011 13:26

 

Pavel Unger, operný kritik
 
Možno pôst v uvádzaní opier Jána Cikkera, ktorý trval takmer pätnásť rokov, bol na niečo dobrý. Vzbudil totiž prirodzený hlad po javiskovom odkaze jedného z pilierových slovenských skladateľov.
 
 
Cikkerova opera Coriolanus nestratila ani dnes na svojej nástojčivosti.
Cikkerova opera Coriolanus nestratila ani dnes na svojej nástojčivosti.
Autor: Jozef Lomnický
 

Storočnica Cikkerovho narodenia inšpirovala Banskobystričanov k prekročeniu mantinelov už poznaného. Tamojšia Štátna opera ako prvá na Slovensku uviedla v piatkovej premiére Coriolana, aby vzkriesila hudobnú a myšlienkovú podstatu diela, ktoré v roku 1974 premiérovala Praha a vzápätí nemecký Mannheim.

 

Samotnú predlohu, spracovanú v poslednej tragédii Williama Shakespeara, vyhodnotil Cikker ako tému so silným politickým akcentom a nadčasovým posolstvom. Konflikt individuality a davu, postoj k demokracii, rozporný hrdina s nepoddajným názorom, búrlivák i zradca, teda charakter mnohých vrstiev, mal čo povedať v starom Ríme, v čase písania činohry i opery a na nástojčivosti nestratil ani v kontexte s dneškom. Cikker sa chopil Coriolana v čase frustrácie z udalostí roku 1968. Sám spracoval libreto a zhotovil partitúru hoci aj nie avantgardnú, no bohatú na kontrasty nálad, inštrumentačné odtiene, prácu s motívmi a farbami. Kantabilné parlando sólových úloh a veľký priestor pre zbor robia dielo divácky komunikatívnym. A účinným svojím filozofickým apelom.

 

Bystrická inscenácia je šťastným plodom názorovej zhody špičkového tvorivého tímu. To sa nestáva na Slovensku často. Roman Polák, ktorý sa s témou stretol pred štrnástimi rokmi v martinskej činohre, vyšiel tentoraz z jej opernej podstaty, no zároveň sa z pozadia vynáral shakespearovský duch. Súlad hudby a textu ho viedol k ostrému profilovaniu postáv, dynamickosť striedajúcich sa obrazov riešil na dokonale vymyslenej variabilnej Valekovej scéne, kde štrnásť obrazov plynulo v priam filmových strihoch. Modernosť tejto inscenácie nespočíva len v tvaroch kostýmov či vo výprave, ale najmä vo voľbe prostriedkov, nepatetickom herectve a fascinujúcom svietení. Príkladná bola práca so zborom, ktorý ako dejotvorná a výborne spievajúca masa tvoril protagonistovi rovnocenného protihráča.

 

Paralelne s réžiou dodáva Coriolanovi jedinečnú tvár hudobné naštudovanie Mariána Vacha. Nesmierne hĺbavé, prepracované v nuansách, orchestrálne vyšperkované a zároveň zrkadliace dramatické akcie.

Sólistické obsadenie nemá slabé miesto. Výrazné dámy (Hodálová, Perencseiová), charakteroví patricijovia (Schneider, Zvarík), tribúni (Šimo, Lacko) a Volskovia (Hýrošš, Hadraba) a nadovšetko strhujúci, tónovo, výrazovo a herecky excelentný Martin Popovič v titulnej úlohe sa podpísali pod inscenáciu, ktorá hneď v štarte sezóny nasadila neľahko prekonateľné kritériá.

 

Ján Cikker: Coriolanus
dirigent: Marián Vach
režisér: Roman Polák
zbormajster: Ján Procházka
scéna: Jaroslav Valek
kostýmy: Peter Čanecký
premiéra v Št. opere Banská Bystrica 14. 10. 2011

 

 

prečítané: www.pravda.sk

 

 

 

 

                 

 

 

Kontakt

Ľudovít Vongrej - šéfredaktor redakcia@operaslovakia.sk