Šťastná náhoda chcela, že krátko pred koncertami v Prahe a Bratislave Oľga Pereťaťko spievala v susednom Rakúsku. Nie vo Viedni, ale v Salzburgu, v rámci Mozartovho týždňa. Vybrali sme sa teda za ňou a stretli sa tri hodiny pred jej posledným predstavením v Mozartovej opere Lucio Silla, kde svojím nádherným spevom naplnila postavu Giunie.
Oľga Pereťaťko
foto: Uwe Arens
Keď sme sa stretli, pôsobila trochu napäto a hneď po zvítaní spustila: ,,Aj som to chcela odvolať. Zle sa cítim, som chorá...,” prekvapila nás. ,,Ale keďže ste prišli z takej diaľky, premohla som sa,” dodala s úsmevom.
Ako sa pripravujete na predstavenie?
Pred každou skúškou s orchestrom, pred koncertom, alebo predstavením cvičím jogu. Joga vedie k disciplíne a zlepšuje sústredenie. Pochopiteľne to závisí od toho, akú úlohu spievam. Dnes je to napríklad Giunia. Je to veľmi dlhý part. Musím sa sústrediť dvojnásobne, lebo som chorá. Nevýhodou našej práce je, že sme závislí na našom zdraví. Bohužiaľ… A teraz budem ešte dve hodiny v maskérni a to je ďalší čas na koncentráciu.
Čo vás priviedlo k spievaniu?
Môj otec je operný spevák. Vyštudoval operný spev na konzervatóriu v Sankt Peterburgu, ale skončil s tým, pretože som sa narodila ja. Aby zarobil peniaze, začal spievať v zbore Mariinského divadla. Spieva tam stále. Takže ja robím kariéru za nás oboch! Za seba i za otecka. Otec ma veľmi podporoval. Odmalička som spievala s veľkou radosťou. Už ako trojročná pri každej rodinnej oslave: "Oľga, zaspievaj!" Radosť zo spievania mi vydržala.
Ako ste sa dostali do Berlína?
Prišla som tam ako turistka. Bolo to spontánne rozhodnutie. Predspievala som jednej profesorke, veľa sme spolu hovorili aj o repertoári, čo by som mala zmeniť. Dala mi tiež niekoľko dobrých rád. Neskôr som úspešne zložila skúšky na Vysokú hudobnú školu Hannsa Eislera v Berlíne, kde som v roku 2003 začala študovať. V roku 2009 som štúdium absolvovala. Do Nemecka som prišla pre štúdium a bolo pre mňa veľmi dôležité školu dokončiť. Keď niečo začnem, rada to dotiahnem do konca. Pre veľa mojich kolegov je dobre rozbehnutá kariéra dôležitejšia než diplom.
Kto vás najväčšmi ovplyvnil vo vývoji?
Mala som šťastie, že na Musikhochschule Hannsa Eislera pôsobila profesorka Brenda Mitchell, ktorá je doteraz mojou hlasovou pedagogičkou. Navštevuje niektoré moje premiéry. Zakaždým spolu cvičíme techniku, pretože aj moje telo starne a hlas sa mení. Som tak trošku "technický šialenec". Zastávam názor, že dobrá technická príprava dovolí spevákovi zo seba vydať ešte niečo navyše.
Ktorá bola vaša prvá premiéra na javisku?
Na škole v Berlíne som spievala Kráľovnú noci. Potom nasledoval celý rad koncertných a operných študentských projektov ako napríklad Rossiniho "L`occasione fa il Ladro" (Príležitosť robí zlodeja). Rossiniho svet je malý, takže spoľahlivo funguje ústna propaganda. Preto ma Jochen Schönleber pozval do Bad Wildbadu. Tam som sa stretla s Albertom Zeddom.
Oľga Pereťaťko
foto: Uwe Arens
Pomerne skoro ste sa uviedli na Rossiniho festivale v Pesare, kde ste spievali po boku Juana Diega Flóreza.
V roku 2006 som bola na Rossiniho akadémii (Accademia Rossiniana. Dva týždne som študovala u Alberta Zeddu. Debutovala som v Il viaggio a Reims (Cesta do Remeša) v oboch partoch, Corinny aj Contessy di Folleville. Alberto Zedda nástojil na tom, aby som naštudovala aj Corinnu, lebo vraj mám lyrické kvality. Musela som to stihnúť za štyri dni. Pozorne ma sledoval a vynieslo mi to rolu Desdemony v Pesare v roku 2007 po boku Juana Diega Flóreza. Bol to môj veľký začiatok!
Ako hodnotíte svoj doterajší vývoj?
Zostávam verná stále jednému smeru a tým je belcanto. Tak som sa uviedla aj do sveta. Naspievala som veľa rol a moja orientácia je stále rovnaká: Rossini, Bellini, Donizetti, Mozart, Richard Strauss. Nikdy by som napríklad nespievala Turandot. Musím si dávať pozor na to, čo spievam. Jedine tak si môžem dovoliť naplánovať dlhú kariéru. A tak som si to naplánovala!
Opera je váš svet. Je to aj váš život?
Netreba preháňať. Spev nie je všetko. Mám aj veľa iných koníčkov. Rada čítam. Vďaka svojej profesii veľa cestujem a som zvedavá. Uvidíme, ako dlho mi to vydrží.
Momentálne nemáte pevné angažmán. Veľa cestujete. Ako to všetko zvládate?
To je môj život. Cestovanie musí byť čo najpohodlnejšie. Batožinu posielam poštou, aby som sa nevláčila s tridsiatimi kuframi. Mám určité pravidlá, ktoré sa snažím dodržiavať. Nerobiť priveľa, dostatočne spať, zachovať si duševný pokoj. Vnútorná harmónia je veľmi dôležitá. Chodila som napríklad na karate, kde som sa naučila disciplíne. Tam som tiež začala s meditáciou. Jogu pokladám tiež za veľmi dôležitú. Možno to znie nudne, ale je to tak. Človek by mal zostať vo svojom malom svete. Len tak sa dokáže ubrániť stresu zvonku a udržať si odstup ako pozorovateľ.
Ktorú rolu máte najradšej?
Nebudem originálna, keď poviem, že každý part, ktorý spievam, mám rada. Jedine tak som presvedčivá. Keď spievam napríklad Mozarta, čítam jeho korešpondenciu, skratka všetko, čo sa ho týka. Snažím sa čo najviac dozvedieť. Aj to sa odrazí v hlase.
V poslednom čase sa na scéne objavil celý rad ruských spevákov…
Je skvelé, že po spieva svete toľko ruských spevákov! Je to známka toho, že ruská škola ide dopredu. V súčasnosti si toho môžeme vypočuť viac než kedysi. Vďaka intepretom sa môžeme veľa naučiť. Som vždy veľmi rada, keď počujem úspešného ruského kolegu.
Ako sa staviate k tvrdeniu kritikov, že ste nová Anna Netrebko?
Porovnanie s Netrebko som počula už asi dvetisíckrát. Musím sa zmieriť s tým, že vždy budem s niekým porovnávaná... Dokonca som s ňou spievala v detskom zbore! Ona už bola Michaela a ja v zbore detí (G. Bizet: Carmen). Obdivujem, ako sa dokáže vyrovnať so stresom. Naozaj veľa spieva. Vnímam ju ako príklas… možno nie technicky, ale vážim si ju ako človeka.
Máte pred sebou koncert v Bratislave a v Prahe. Boli ste tam už niekedy?
(nesúhlasné krútenie hlavou)
Tešíte sa?
Šialene. O Prahe i Bratislave som už počula veľa pekného. Teraz to chcem všetko vidieť na vlastné oči! Tiež si urobím čas na pamiatky a na múzeá.
Čo plánujete po Bratislave?
Praha i Bratislava sú súčasťou môjho veľkého turné po Európe a Rusku. Hneď po Salzburgu pôjdem do Moskvy a Sankt Peterburgu so skoro rovnakým programom, ale budem spievať aj s tenoristom. V Moskve dokonca s tromi tenoristami! Po Prahe a Bratislave pôjdem do Viedne, Lipska, Amsterdamu a do Grazu. Je to veľký program. Potom Hamburg, opäť Salzburg, rovnaká produkcia (W. A. Mozart: Lucio Silla, ako Giunia, pozn. red.), Arena di Verona, Mníchov, Aix-en-Provence. Darí sa mi.
V našich končinách vás budeme počuť častejšie. Čoskoro budete spievať Gildu vo Viedni. Nie je to vaša prvá Gilda...
Gildu (G. Verdi: Rigoletto, pozn. red.) som spievala už asi stokrát. Prvýkrát v roku 2008. Odvtedy veľmi často a veľmi rada! Táto rola mi sedí a pre môj hlas je pohodlná. Po prvej Gilde sa ma každý pýtal, kedy príde moja prvá Traviata. Tu som musela pribrzdiť. Všetko má svoj čas. Traviata je veľmi komplikovaná. Pre každú sopranistku je život pred a po Traviate. Môj hlas sa vyvíja, na Violettu sa pripravujem. O dva roky príde môj debut.
Vaša vysnívaná rola, ktorú ste doteraz nespievali?
Napríklad táto – Traviata. Ale tiež tri kráľovny od Donizettiho. Jedna už príde o tri roky, Anna Bolena. Do ničoho sa neponáhľam. Cítim, že je to môj smer. Že to dokážem a zaspievam dobre. No pomaly, všetko má svoj čas.
Ktorá forma vystúpenia je pre vás náročnejšia, opera alebo koncert?
To sa nedá porovnať. V opere sa dá skryť, sú tam kulisy, kostýmy, máš rolu, ktorú si veľakrát spievala… Koncert je väčšie psychické vypätie, všetko je oveľa rýchlejšie, každých päť minút sa meníš na inú postavu, na koncerte sa rozdáš viac než na opernej scéne.
Zhováral sa Ján Korecký
Spracovala Markéta Rozboud
Koncert
Oľga Pereťaťko
Slovenské národné divadlo Bratislava, nová budova
6. marca 2013 o 19.30 h
La bellezza del canto/Krása spevu
Najkrajšie belcantové árie z diel G. Rossiniho, G. Donizettiho, J. Masseneta,
G. Verdiho, J. Offenbacha, J. Straussa, Ch. Gounoda
hrá
Filharmonie Bohuslava Martinů, Zlín
Dirigent: Giuseppe La Malfa
Mimoriadne zvýhodnené vstupenky si môžete objednať TU...
informácie o koncerte môžete sledovať aj na facebooku
Oľga Pereťaťko, soprán
Oľga Pereťaťko
foto: Uwe Arens
Oľga Pereťaťko pochádza zo Sankt Peterburgu, kde v pätnástich rokoch začala hudobnú kariéru ako členka detského zboru Mariinského divadla. Neskôr tam pôsobila ako zbormajsterka. V speváckom vzdelaní pokračovala na Vysokej hudobnej škole Hannsa Eislera v Berlíne.
Na konte má mnohé úspechy a ceny na medzinárodných súťažiach vrátane prestížnej súťaže Operalia v Paríži, kde v roku 2007 získala druhé miesto. V rokoch 2005-2007 bola členkou operného štúdia Hamburskej štátnej opery. Odtiaľ už viedla jej cesta na pódia Nemeckej opery v Berlíne, Berlínskej štátnej opery, Bavorskej štátnej opery v Mníchove, Théâtre des Champs-Elysées v Paríži, Teatro La Fenice v Benátkach, na Rossiniho operný festival v Pesare a na festival La Folle Journée de Nantes. Veľký úspech zožala o.i. v roku 2010 na festivale v Aix-en-Provence v titulnej role Stravinského opery Slávik, v ktorej sa predstavila aj v Amsterdame, New Yorku a v Kanade.
V roku 2012 zažiarila na Rossiniho opernom festivale v Pesare (G. Rossini: Matilde di Shabran) po boku fenomenálneho Juana Diega Flóreza. Po skončení festivalu sa v Pesare vydala za talianskeho dirigenta Michele Mariottiho, hosťovala v Opéra de Lausanne (G. Donizetti: L´elisir d´amore), v Opéra de Lyon a Théâtre des Champs-Elysées v Paríži (V. Bellini: I Puritani).
V januári 2013 účinkovala na festivale Mozartwoche (Mozartov týždeň) v Salzburgu v opere W. A. Mozart: Lucio Silla, v mimoriadne náročnej role Giunie, dcéry Sillovho úhlavného nepriateľa, po boku Rolanda Villazóna (Silla), čo si zopakuje v júli 2013 na prestížnom Salzburskom festivale. V apríli sa predstaví vo Viedenskej štátnej opere v role Gildy (G. Verdi: Rigoletto) a následne v Hamburskej štátnej opere (G. Donizetti: L´elisir d´amore).
Oľga Pereťaťko spolupracovala s dirigentmi zvučných mien, akými sú Daniel Barenboim, Lorin Maazel, Zubin Mehta, Renato Palumbo, Marc Minkowski a Alberto Zedda. Nahráva exkluzívne pre Sony Classical, ktorý jej v roku 2011 vydal CD La bellezza del canto (s Mníchovským rozhlasovým orchestrom pod taktovkou Miguela Ángel Gómez-Martíneza). Na jeseň tohto roku by mali vydať jej ďalšie sólové CD.
Poznámka:
Meno ruskej sopranistky Ольга Перетятько sa zaužívalo s anglickým prepisom Olga Peretyatko, ktorý približuje ruskú výslovnosť anglosaskému obyvateľstvu. Slovenský prepis azbuky je iný a lepšie prenáša ruskú výslovnosť. Napriek názorom, že anglický prepis speváčkinho mena sa už stal značkou, aj po konzultácii s ňou samou sme sa rozhodli pre prepis podľa slovenských pravidiel Oľga Pereťaťko, ktorý sa opticky len minimálne odlišuje od anglického.
článok zaradený do: Rozhovory
