Opereta Netopier Johanna Straussa ml., je dielo ožiarené božskou iskrou.

22.12.2011 09:35

 

Rudolf Geri a jeho pohľad na operetu Netopier a hudbu Johanna Straussa ml.

 

Rudolf Geri, dirigent a hudobný skladateľ.

 

Opereta Netopier Johanna Straussa ml. je dielo, ktoré tak ako mnoho vecí od Straussa bolo doslova ožiarené božskou iskrou. Keď sa ľudia pýtajú, že v čom tá božská iskra je a prečo je ten Strauss iný ako ostatní, no, Strauss absolútne dominoval jednému mestu a to bola Viedeň, ale Netopier najskôr nedobil Viedeň, ale Berlín. Až po Berlíne sa Netopier stal titulom, ktorý bol ctený a vážený po všetkých európskych a v zápätí na to aj po svetových scénach.

 

 

Veľmi často Netopiera uvádzajú operné domy, nakoľko tam sú veľmi náročné party, ktoré operetné divadlá nie vždy zvládali s takou ľahkosťou, akoby to malo vyzerať. Strauss začínal ako kráľ valčíkov, písal malé formy a v žiadnom prípade nie divadelné, ale písal súdobú populárnu hudbu. Na odporúčania viacerých skladateľov sa pokúsil napísať väčšiu divadelnú formu, ktorej sa vtedy hovorilo opereta. Pokúsil sa napísať väčšie diela, ktoré by sa hrávali priamo v divadlách, nielen v tanečných sálach a koncertných sieňach. To bol vlastne začiatok Straussovho dramatického cítenia.

 

 

Za dramatické cítenie sa považuje schopnosť skladateľa vytvoriť dramatický útvar. Dramatický útvar neznamená, že hovoríme o dráme, ale hovoríme o niečom, kde je dej, medzi jednotlivými osobami sú vzťahy, nie sú to už len pesničky, ale už sú tam náročne prekomponované časti. Mnohé z týchto prekomponovaných častí nebudú patriť medzi tie, ktoré si budú ľudia pospevovať, ale určite budú patriť medzi tie, ktoré budú zaujímať náročnejšieho diváka a samozrejme aj kritiku. Čiže opereta vo svojej dobe prekonávala všetky rekordy návštevnosti. Prvý Netopier, ktorý sa hral vo Viedni mal nejakých šestnásť, sedemnásť repríz a až v Berlíne začala obrovská doména, to druhé naštudovanie Netopiera.

 

 

Straussova hudba nie sú len operety, písal valčíky, polky, ale doménou jeho hudby, je humor, dobrá nálada, nádherná neuveriteľná melodika a prekrásne rafinovaná harmónia, čoho dôkazom je aj Netopier. Pre tých, ktorí čítajú tento môj pohľad na operetu Netopier a Straussovu hudbu vysvetlím, čo je to harmónia. Harmónia je zloženie akordov, súzvuk tónov a práca s týmito tónmi. Strauss veľmi často používal harmonickú štruktúru tak rafinovane, že veľmi často sa nad tým pozastavovali aj skladatelia vážnej hudby, ako šikovne a ako neuveriteľne umne narábal s jednoduchými akordickými štruktúrami a v rýchlych tempách spájaj dokopy to, čo sa na prvý pohľad snáď ani spájať nedalo. Čiže experimentoval aj s harmóniou.

 

 

Ďalšou vecou v čom bol Strauss výnimočný, bolo experimentovanie s rytmom. Veľmi rád posúval doby. V hudbe je na prvú dobu akcent, ak je to dvojštvrťový takt, tak tá druhá doba je zdvihová, pri valčíku je prvá doba ťažká, a tá tretia je zdvihová. Strauss veľmi často pracoval s tým, že priamo posúval akcenty. Samozrejme, že to si nedovoľoval v klasických valčíkoch, polkách atď, ale v divadle áno, no nebolo to samoúčelné. Bolo to na podporu, opäť použijem to slovo dramatického diania. Čiže ak postava riešila nejaký problém, alebo určitý postoj k danej situácii, tak sa skladateľ snažiť vyjadrovať určitým harmonickým, melodickým, ale aj rytmickým postupom. Interpretácia Straussa je práve preto, že všetky jeho tri zložky sú u neho úžasne vyvážené, veľmi ťažká. Ona pôsobí ľahko, tak ako aj hra Federera pôsobí veľmi ľahko, že človek má chuť chytiť tenisovú raketu a buchnúť do nej, však to musí fungovať, veď to je neuveriteľne ľahké, ale zistí to až vtedy, keď tú raketu chytí do ruky a ani zďaleka sa to nepodobá na to, čo robí ten Roger. Presne to isté je u Straussa. Jeho hudba sa na prvý pohľad javí tak ako Mozzartova, krásna, čistá, kryštálová. Aj Mozart sa hrá veľmi ťažko, pretože je veľmi krištáľový.

 

U Straussa je fascinujúca a úžasná práve súhra harmónie, melodiky a rytmu. K tomu pribudne ešte jeden dôležitý moment, ktorý je typický pre operetu a to je práca s tempom. Je to typická črta operety a to je to neustále vlnenie sa. Opereta je druh hudby, ktorá samozrejme vždy vychádza z pohybu, z tanca. Ako má valčík rozličné druhy podoby, tak isto aj hudba, ktorá opisuje rozličné krúživé pohyby, nádych, vypustenie dychu pri tanci, úkroky, obsahuje rozličné rotácie. Z tohto vzniklo ,,klišé“ a to určitým zaužívaním interpretácie, že tu sa zvykne spomaľovať, tu sa zvykne zrýchľovať, tu sa robí fermata, fermata je zastavenie, akoby času a potom sa tá hudba opäť rozbehne. Čo je typické a to nielen pre Straussa, ale všeobecne pre operetný žáner, je to, že tie jednotlivé časti sú nerovnaké, oni sa nepodobajú, pretože dochádza k tomuto vlneniu. Hudba vo vnútri neustále pulzuje, len treba ustrážiť striedmosť tohto vlnenia, aby sa z toho nestal gýč, ktorý je veľmi nebezpečný a môže vzniknúť, ak sa hudba bude neustále príliš vlniť a nikdy sa vlastne neukľudní. Hudba operety plynie v čase, ale ten čas akoby bol podľa vzoru Einsteina, proste ten časopriestor sa ohýba.

 

                                                                      Rudolf Geri, dirigent a hudobný skladateľ.

 

 

 

Pripravil: Ľudovít Vongrej / 22. decembra 2011 / Bratislava         

 

 

 

Diskusná téma: Opereta Netopier Johanna Straussa ml. je dielo ožiarené božskou iskrou.

Neboli nájdené žiadne príspevky.

Pridať nový príspevok

                 

 

 

Kontakt

Ľudovít Vongrej - šéfredaktor redakcia@operaslovakia.sk