Tento rok si pripomíname päť rokov od smrti operného speváka Gejzu Zelenaya (bas), rodáka z Bánoviec nad Bebravou, ktorý zomrel 25. mája 2008 v Zürichu. V našom opernom korze nám ho pripomenie publicistka a dokumentaristka Elena Blahová.
.jpg)
Gejza Zelenay, Mister Scrooge, Opera SND 1963
Narodil sa 31. júla 1924 sa v Bánovciach nad Bebravou. Vyštudoval Obchodnú akadémiu v Trenčíne, kde istý čas aj pracoval ako účtovník, no popritom spieval v spevokole a v miestnom orchestri hral na violončelo. Láska k hudbe ho priviedla do Bratislavy, kde v rokoch 1947-1949 študoval spev na Štátnom konzervatóriu u D. Žuravlevovej. V štúdiu sa zdokonaľoval súkromne u Enrica Manniho v Košiciach (1949-1952), už ako sólista Štátneho divadla (1949-1958). V roku 1953 sa zúčastnil na Medzinárodnej speváckej súťaži E. Destinnovej a K. Buriana v Prahe a získal čestné uznanie prvého stupňa. V rokoch 1958-1968 bol sólistom opery Slovenského národného divadla v Bratislave, 1968 – 1989 členom zürišskej opery (Opernhaus Zürich) vo Švajčiarsku.
Gejza Zelenay mal zvučný, nostalgicky podfarbený hlasový fond a svoje spevácke kvality spájal s dobrými schopnosťami hereckými. Široká škála spevácko-hereckých schopností mu umožňovala interpretovať nielen náročné úlohy seriózneho basového charakteru, ale aj kreácie komických, či charakterových postáv. V košickej opere stvárnil Zelenay z vážnych postáv Sarastra (Čarovná flauta, 1949), Viliama z Harasova (Jakobín, 1950), Knieža Gremina (Eugen Onegin, 1951), Pimena (Boris Godunov, 1952), Vodníka (Rusalka, 1953), Beneša (Dalibor, 1953), Lotaria (Mignon, 1954), Guardiána (Sila osudu, 1957), Collina (Bohéma, 1957). Úspešné boli i jeho komické kreácie: Osmin (Únos zo serailu, 1949), Figaro (Figarova svadba, 1951), Janko (V studni, 1951), Kecal (Predaná nevesta, 1952), Doktor Bartolo (Barbier zo Sevilly, 1952), Falstaff (Veselé panie z Windsoru, 1955), Leporello (Don Giovanni, 1956), Don Pasquale (Don Pasquale, 1956).
Na scéne Slovenského národného divadla spieval Zelenay najskôr pohostinsky, a to v roku 1956 Kecala a Leporella, o dva roky neskôr (1958) sa stal sólistom operného súboru. Pre bratislavskú inscenáciu Fausta a Margaréty (premiéra v roku 1956) doštudoval úlohu Mefista a zopakoval si aj viaceré postavy zo svojho košického repertoáru: okrem spomínaného Kecala (1961, 1968) aj Vodníka (1958), Collina (1959), Doktora Bartola (1960), Leporella (1961), Pátra Guardiana (1965). Z dramatických postáv naštudoval Ramfisa (Aida, 1959), Rocca (Fidelio, 1960), Galického (Knieža Igor, 1962), Lindorfa, Coppelia, Dapertutta, Miracla (Hoffmannove poviedky, 1963), Biterolfa (Tannhäuser, 1963), Kuna (Čarostrelec, 1963), Sama (Maškarný bál, 1964), Kardinála Brogniho (Židovka, 1965), Timura (Turandot, 1965), Raimonda (Rienzi), doštudoval Zachariáša (Nabucco, 1967). Komediálne danosti uplatnil ako Mešťanosta v Egkovom Revízorovi (1959), Tretí tulák v Orffovej Múdrej žene (1961), Don Inigo Gomez v Ravelovej Španielskej hodinke (1961), Klbko v Brittenovom Sne noci svätojánskej (1962), Mumlal (Dve vdovy, 1964), Mustafa (Talianka v Alžíri, 1965), Buonafede (Svet na mesiaci, 1967), Basilio (Barbier zo Sevilly, 1968) a Betto ( Gianni Schicchi, 1968. Zelenay podával po speváckej a výrazovej stránke spoľahlivé výkony, v komických postavách bol jeho herecký prejav nápaditý, neprekračoval však mieru vkusu. Do detailov vypracovaná a vierohodne prežitá bola v jeho podaní psychologicky náročná postava úžerníka Davida Scrooga v Cikkerovej opere Mister Scrooge (1963).
Gejza Zelenay v šesťdesiatych rokoch spieval pohostinsky aj v pražskom Národnom divadle Kecala, Leporella a Žreca v Svätoplukovi. V poľských mestách Bydgoszcz, Poznaň a Lodž. sa predstavil ako Mefisto v Gounodovom Faustovi (1962). V roku 1968 naštudoval a s veľkých úspechom spieval v slovenčine postavu Kecala v Predanej neveste v tureckej Ankare (dirigentom bol turecký skladateľ a dirigent Sabahattin Kallender).
Do Zürichu angažoval Zelenaya v roku 1968 vtedajší riaditeľ opery Hermann Juch a úspešne tu debutoval 12. decembra 1968 ako Vodník v Rusalke (pod taktovkou známeho švajčiarskeho dirigenta Armina Jordana, v naštudovaní českého operného režiséra Ladislava Štrosa). Na tejto významnej švajčiarskej opernej scéne sa čoskoro zaradil medzi opory súboru a spieval veľké množstvo stredných a menších basových a basbarytónových úloh: Farár a Jazvec (Príhody líšky Bystroušky), Komtúr (Don Giovanni), Alcindor (Bohéma), Jake Wallace (Dievča zo zlatého Západu), Betto di Signa (Gianni Schicchi), Strýc Bonzo (Madama Butterfly), Talpa (Plášť), Angelotti (Tosca), Mandarín (Turandot), Truffaldino (Ariadna na Naxe), Egyptský kráľ (Aida), Samuel (Maškarný bál), Veľký inkvizítor (Don Carlos), Gróf Monterone (Rigoletto), Pietro (Simon Boccanegra), Hans Schwartz (Majstri speváci norimberskí). Účinkoval aj v premiérach opier švajčiarskeho skladateľa Rudolfa Kelterborna Anjel prichádza do Babylonu (podľa F. Dürrenmatta, 1977) a Višňový sad (podľa A. P. Čechova, 1984). Pohostinsky vystupoval v Komickej opere v Berlíne, Drážďanoch, Nemeckej opere v Düsseldorfe-Duisburgu, v Karlsruhe, Mannheime, v St Gallene. Narodil sa 31. júla 1924 sa v Bánovciach nad Bebravou.
Zomrel 25. mája 2008 v Zürichu.
Pripravila: Elena Blahová
Článok zaradený do: Operné korzo
