Pavel Unger, operný kritik
Dva večery strávené v letnej mekke operného, koncertného a činoherného umenia sú ozaj kvapkou v mori. V mori hviezd, talentov, špeciálnych dramaturgických projektov, aké práve rozbehnutý Salzburský festival počas 45 dní a takmer 230 podujatí svojim divákom ponúka. V tomto roku pod novou intendantskou taktovkou Alexandra Pereiru.
O vrelé divácke prijatie Ariadny na Naxe sa v Salzburgu zaslúžil aj v tigrej koži odetý boh Bacchus
Jonasa Kaufmanna.
Autor: Salzburger festival
Pestré operné menu
Bývalý úspešný šéf zürišskej opery rozšíril slávnosti o „spirituálnu ouvertúru“, sériu koncertov s prevahou duchovnej hudby, tvoriacu prológ festivalu. Na svojich predchodcov nadviazal angažovaním najexkluzívnejších mien, z ktorých len v sekcii dirigentov nájdeme minimálne súčasnú top dvadsiatku. Medzi nimi aj avizovaných hostí BHS 2012 Daniela Gattiho a Zubina Mehtu. Pestré a mnohotvárne je operné menu. Domovské právo má Mozart, zastúpený dielom mladosti Il re pastore a Čarovnou flautou, ktorá po prvý raz dostáva pokračovanie. Peter von Winter v opere Labyrint dejovo nadväzuje na moment, keď sa Mozartova verzia končí. Dôstojne je zastúpená baroková opera (Händelov Július Caesar a Tamerlano), 20. storočie sprostredkujú Zimmermannovi Vojaci, nechýba Bizetova Carmen a priam davové šialenstvo vyvolala stredajšia premiéra Pucciniho Bohémy s Annou Netrebko. Stačilo byť svedkom diania pred festivalovým domom, keď desiatky kamier naháňali z taxíkov vystupujúce celebrity…
Vo vrchovatej slohovej čistote
V pokojnejšej atmosfére sa paralelne s Bohémou odohral Mozartov Il re pastore, dielo napísané v skladateľových 19. rokoch. Išlo o inscenáciu privezenú z Zürichu, ale bez kulís. Nebolo to vyslovene koncertné uvedenie, keďže sólisti vystupovali v dobových kostýmoch a scénické akcie rozohrávali pred orchestrom (Orchestra La Scintilla), alebo vôkol neho.
Dirigent William Christie patrí k najväčším špecialistom na starú hudbu, takže pod jeho taktovkou (súčasne hral na čembale recitatívy) znel Mozart vo vrchovatej slohovej čistote. Pätica sólistov, s výbornými koloratúrnymi sopranistkami Češkou Martinou Jankovou a Taliankou Evou Meiovou, zodpovedala otázku, aký je dnes Rolando Villazón. Po vlečúcej sa kríze objavil v sebe lásku k Mozartovi, ktorého spieva s prekvapujúcou pohyblivosťou v ozdobách a veľkou dávkou výrazu. No treba dodať, že part nemá exponované výšky.
Keď všetko do seba zapadá
S veľkou zvedavosťou sa očakávala premiéra Ariadny na Naxe Richarda Straussa. Niežeby to bol titul málo hraný, akurát v podobe servírovanej festivalovým Salzburgom ho divák nevidel od zrodu presne pred sto rokmi. Pôvodne totiž dielo kombinovalo činohru, balet a operu, keď v prvej časti ponúkalo Hofmannsthalovo spracovanie Molièrovej hry Meštiak šľachticom. Tento model sa však skončil fiaskom a Richard Strauss čoskoro dokomponoval aj úvodnú polovicu.
Režisér Sven-Eric Bechtolf sa pokúsil nielen rehabilitovať originál, ale vniesol doň navyše vzťah básnika k ovdovenej grófke Ottonii. 90-minútová prevažne činohra pôsobí síce rozvláčne, no po uvidení celého takmer 4-hodninového večera a zistení, ako všetko do seba zapadá, prepáčime aj „vznešenú nudu“.
O vrelé divácke prijatie sa zaslúžil aj dirigent Daniel Harding, zo sólistov Emily Magee (Ariadna), Elena Mosuc (Zerbinetta) a vo výbornej forme spievajúci, v tigrej koži odetý boh Bacchus Jonasa Kaufmanna.
Úspech prvej reprízy potvrdil, že pocta prepadnutej verzii má na festivalovej pôde opodstatnenie.
Pavel Unger, operný kritik
prečítané: www.pravda.sk
