Peter Dvorský ako svetový tenor

09.05.2012 13:14

 

Jozef Smiščík

 

Peter Dvorský svojim výnimočným hlasom dobyl svetové operné javiská. Patrí medzi tých Slovákov, ktorí reprezentovali našu krajinu v tom najlepšom svetle. Je osobnosťou, na ktorú môže byť každý Slovák hrdý. V článku člena zboru opery SND Jozefa Smiščíka si prečítate o tomto výnimočnom talente, o jeho prvom stretnutí s operou, až po jeho postup na svetový operný piedestál.

 

 

Peter Dvorský

 

 

Je operný spevák (tenor), ktorý sa narodil 25. septembra v roku 1951 v meste Partizánske.

Má štyroch súrodencov: Miroslava, Jaroslava, Pavla a Vendelína.

 

 

 

Peter Dvorský

 

 

Písal sa ôsmy marec 1955. Malý Peter pevne drží za ruku svojho otca Vendelína a s trémou očakáva prvé vystúpenie. Keď konečne naňho príde rad, otec vyloží štvorročného syna na pódium a chlapec začne spievať. Tréma mu zviera hrdlo, ustrašene hľadá očami matku. Matka Anna sedí medzi oslávenkyňami – je predsa Deň žien, a hoci nevystupuje aj ona má trému. Petra takmer nepočuť, a tak ho otec posmelí, aby pieseň zopakoval. Tentoraz je to už lepšie. Nik z poslucháčov vtedy netuší, že na malom pódiu v Hornej Vsi v ten deň absolvoval svoje prvé vystúpenie chlapec, ktorý raz skutočne vystúpi na dosky znamenajúce svet, že svet doslova obletí a svojím umením rozdá šťastie ľuďom v Európe, Amerike, Japonsku...

 

 

 

Prvé stretnutie s operou mal Peter Dvorský ešte ako študent základnej školy v Hornej Vsi. Bola to prvá veľká cesta do Slovenského národného divadla. Škola navštívila predstavenie opery Petra Iľjiča Čajkovského – Eugen Onegin. Od tohto momentu bola v jeho predstavách iba jedna myšlienka. Stať sa spevákom! Doma sa zverí len učiteľovi klavíra Eduardovi Hricovi. Učiteľ vtedy možno oľutoval, že stratí nadaného klaviristu, ale keď si ho vypočul, sám sa v okamihu rozhodol: Nie klavír, ale spev!

 

Keď mal Peter štrnásť rokov cestuje do Bratislavy po druhý raz v sprievode otca. Cesta viedla na bratislavské konzervatórium za profesorkou Idou Černeckou. Po vypočutí pani Černecká súhlasila s prípravou na jeden rok. Nesľúbila nič. Cestu medzi Hornou Vsou a Bratislavou meral Peter čoraz častejšie. Keď sa blížil deň prijímacích pohovorov, súhlasila aby sa na nich zúčastnil. Po roku usilovnej práce Petra ako pätnásť ročného prijali do prvého ročníka Konzervatória do jej triedy. Je disciplinovaný, počúva. Po trpezlivom rebríčku predpísanej látky sa konečne dostane aj k vytúženým áriám, ba neskôr k štúdiu celej opery – k Eugenovi Oneginovi. Aká zhoda náhod! Nepretieklo veľa vody a Peter sa s touto operou stretáva po druhý raz. Po účinkovaní na interných koncertoch sa dozvie, že Eugena Onegina má spievať v opere Slovenského národného divadla. Jeho sen sa teda splní! Cvičí, študuje, spieva – Lenského.

 

Dňa 2. apríla 1973 stojí Peter na doskách SND v Bratislave v úlohe Lenského po boku Eleny Kittnárovej, Ľuby Baricovej a Štefana Hudeca.

 

V máji toho istého roku (1973) sa dvadsaťdvaročný spevák zúčastní na Celoštátnej speváckej súťaži Mikuláša Schneidera – Trnavského a stane sa jej víťazom. Dvorský sa stane kandidátom Medzinárodnej súťaže Petra Iľjiča Čajkovského v Moskve. V júni 1974 letí do hlavného mesta ZSSR. Súťaží päťdesiatosem spevákov z pätnástich štátov sveta. Do druhého kola sa dostane dvadsaťosem spevákov. Medzi nimi aj dvaja sólisti SND. Do tretieho kola sa prebojuje aj Peter. Svitá iskra nádeje na jeho postup do finále. Porota sa radila do druhej v noci, ale oplatilo sa čakať, pretože výsledok bol korunovaný radostnou správou. Peter postúpil do finále! V histórii medzinárodných súťaží je to pre našich operných spevákov dosiaľ najväčší úspech! Porota udelila nášmu spevákovi piate miesto a stal sa laureátom súťaže.

 

Na Bratislavských hudobných slávnostiach 1974 sa v rámci Interpódia objaví vo Verdiho opere Rigoletto v úlohe Vojvodu z Mantovy. Na scéne opery SND vytvorí ďalšiu postavu lyrického charakteru – Fausta v rovnomennej opere Charla Gounoda. Kritika spomína: „svietivé vysoké „c“ Dvorského v kavatíne, jeho intonačnú istotu, vysokú muzikalitu, prvky, z ktorých sa rodia všetky dispozície pre belcanto“.

 

Dňa 15. marca 1975 prišiel do opery SND stručný telegram: - Audícia 20. júna o 15:00 – Teatro alla Scala – Miláno. Peter dostane možnosť predspievať v divadle La Scala na tridsiatom konkurze zdokonaľovacieho kurzu pre mladých spevákov, kde si predtým podal žiadosť. Spomedzi 60-tich uchádzačov vyberú štyroch – medzi nimi Petra Dvorského.

 

Rok 1975 – Medzinárodná súťaž v Ženeve, kde náš - vtedy 24 ročný – sólista získal na tejto súťaži druhé miesto (prvé neudelili) a tým aj absolútne víťazstvo v kategórii mužov. Po Bratislavských hudobných slávnostiach, po úspechu v Moskve i Ženeve je na ceste do Milána. Má pred sebou dlhý rok v mekke operného svetového diania.

 

Z operných partií tu naštudoval Alfréda z Traviaty a Cavaradossiho z Toscy.

 

22. októbra 1976 hosťuje naša opera vo viedenskej Volksoper s Gounodovým Faustom a Margarétou. Stačí zacitovať aspoň jednu z kritík na toto vystúpenie a bude jasné o čo v danej chvíli išlo: „...Slovenské národné divadlo hosťovalo v piatok večer vo Volksoper s Gounodovým Faustom a Margarétou a malo triumfálny úspech. Bratislavčania priviedli tenoristu, jeho meno je Peter Dvorský, a v tento večer nesporne odštartoval medzinárodnú kariéru. Už v počiatočnom vstupe, keď spieval za scénou, nám bolo jasné: je to svetový hlas, umelec, ktorého muzikálnosť, umenie frázovania, čarokrásny timbre mu predurčujú vstup na svetové javiská. A keď vyšiel na scénu nechceli sme veriť vlastným očiam: je mladučký, herecky istý a spieva srdcom. Po jednom z najkrajších „c“, aké som kedy počula (vrátane Carrerasa a Dominga), oslávilo publikum nový objav...“ (Andrea Seebohm: Objav svetového tenoristu, Kuriér, 24.10.1976)

 

Tento deň možno bez veľkých pochybností označiť za skutočný medzník v Dvorského svetovej kariére.

 

V januári 1977 nahráva vo Viedni Janáčkovu Káťu Kabanovú pre firmu DECCA. V prestávke nahrávania si ho vyhľadal manažér Austrokoncertu a poprosil ho, či by na druhý deň nemohol predspievať v Štátnej opere. Keďže sa malo pokračovať v nahrávaní až o niekoľko dní, súhlasil.

 

Na druhý deň ho v určenú hodinu čakal riaditeľ opery Egon Seefehlner. Dvorský mal zaspievať áriu Speváka z Ružového gavaliera od Richarda Straussa. Namietal, že áriu nikdy nespieval. Vzápätí sa mu ocitli noty. Pozrel do nich a odspieval áriu rovno z listu. Seefehlner vstal, objal ho a povedal: „Ste angažovaný, zajtra máte predstavenie!“ Z opery sa rozbehol rovno do hotela a nezažmúril oka, kým sa áriu Speváka nenaučil naspamäť.

 

Debutovať na doskách slávnej viedenskej Štátnej opery zo dňa na deň bola úžasná príležitosť. Riaditeľ s ním uzavrel zmluvu na dvadsať predstavení Bohémy, Traviaty a Rigoletta. Navyše ho vtedajšia viedenská tlač prijala viac ako priaznivo. Stačí nám zacitovať niekoľko titulkov z novín: „Zázračný tenorista z Bratislavy, Pavarotti zo Slovenska, Mladý tenorista Peter Dvorský robí svetovú kariéru.

 

Javiskové postavy

Autor

Opera

Postava

G. Verdi

Macbeth

Macduff

G. Verdi

Rigoletto

Vojvoda z Mantovy

G. Verdi

Trubadúr

Ruiz

G. Verdi

Traviata

Alfréd

G. Verdi

Simone Boccanegra

Gabriele Adorno

G. Verdi

Maškarný bál

Riccardo

G. Verdi

Sila osudu

Alvaro

G. Puccini

Manon Lescaut

Des Grieux

G. Puccini

Bohéma

Rudolf

G. Puccini

Tosca

Mario Cavaradossi

G. Puccini

Madame Butterfly

B. F. Pinkerton

G. Donizetti

Nápoj lásky

Nemorino

G. Donizetti

Lucia di Lammermoor

Edgar

F. Cilea

Adriana Lecouvreur

Maurizio

Ch. Gounod

Faust a Margaréta

Faust

J. Massenet

Manon

Des Grieux

J. Massenet

Werther

Werther

S. Mecadente

Il Giuramento

Viscardo

R. Strauss

Gavalier s ružov

Spevák

L. van Beethoven

Fidelio

Jaquino

P. I. Čajkovskij

Eugen Onegin

Lenskij

O. V. Taktakišvili

Tri životy

Čikori

L. Janáček

Káťa Kabanová

Boris

L. Janáček

Vec Makropulos

Janek

B.Smetana

Predaná nevesta

Jeník

A. Dvořák

Rusalka

Princ

J. Cikker

Hra o láske a smrti

Horace Bouchet

 

Názor

V názore na Petra Dvorského by som smeroval k dvom pohľadom - V názore ako na umelca a v názore ako na človeka.

V názore ako na umelca, ktorého si vysoko vážim. Je to umelec ktorý ovláda perfektne svoje remeslo, myslím tým veľmi dobrú hru na klavír a tým aj jeho pohotovosť v partitúrach. Ako mladý objav ohúril a prekvapil vysokou hlasovou kvalitou a nádhernou farbou jeho hlasu.

Keď som pred tridsiatimi rokmi prvýkrát počul meno Peter Dvorský, nastúpil som vtedy ako nováčik do zboru SND a vtedy prvý krát som ho videl na scéne s mojim kolegom Tiborom Igazom v titule Predaná nevesta. Sedeli sme na druhom balkóne, lebo bolo všetko vypredané a obidvaja sme čakali v napätí kedy začne. Ten moment mám dodnes v pamäti. Veľký ambitus, ľahkosť spievania a nádherná farba hlasu. Nebol to vyumelkovaný klasický operný hlas pre kritikov a „fajnšmekrov“. Bol to hlas, ktorý očaril aj obyčajných ľudí s výrokom: „...mňa opera nebaví...“. Z môjho pohľadu to bol najlepší operný spevák na svete. A ak sa hovorilo o najlepších troch tenoroch na svete, tak medzi nich by právom patril aj Peter Dvorský bez „nadsázky“ ako prvý.

 

Hodnotenie ako človek

Hodnotím ho, ako skromného človeka s veľkou charizmou, s citlivým pohľadom na život. Nepostavil si vilu pri mori ako ostatní bohatí, ale rozhodol sa pomôcť deťom so zdravotnými problémami čo potvrdil aj výstavbou rehabilitačného centra pre choré deti pod názvom rehabilitačné centrum - „Harmony“. Jeho všestrannosť láska a cit k životu by mala byť vzorom pre každého z nás, aby sme aspoň čiastočne dokázali vytvoriť také hodnoty, ako vytvoril Peter Dvorský pre našu spoločnosť.

 

 

 

 

 

Jozef Smiščík – člen zboru opery SND v Bratislave

9. mája 2012 / Bratislava                                                             

 

redakčná úprava: Ľudovít Vongrej

 

súvisiace články

Večer s Petrom Dvorským

 

 

Diskusná téma: Peter Dvorský ako svetový tenor

Neboli nájdené žiadne príspevky.

Pridať nový príspevok

Pridajte sa k nám a spoznajte svet opery

                 

 

 

Kontakt

Ľudovít Vongrej - šéfredaktor redakcia@operaslovakia.sk