Peter Dvorský získal Cenu Enrica Carusa

28.04.2013 16:51

Miláno

V nedeľu 21. apríla 2013 bola v sále Puccini hotela Grand Hotel et de Milan v Miláne udelená cena Enrica Carusa za umeleckú kariéru nášmu Petrovi Dvorskému. Slávnosť, na ktorej sa ocenený umelec osobne zúčastnil sa začala o 17. hod. a pokračovala o 20. hodine slávnostnou recepciou na jeho počesť.

Cenu mu udelila Asociácia Museo Enrico Caruso so sídlom v Miláne. Peter Dvorský je prvým zahraničným umelcom, ktorému asociácia cenu udelila. Doteraz boli oceňovaní iba umelci pochádzajúci z Talianska, alebo talianskeho pôvodu. Priateľ asociácie, pán Roberto Belotti, pri tejto príležitosti daroval asociácii sériu výtlačkov knihy o Petrovi Dvorskom, ktorá vyšla v roku 2002 pod názvom „Seguendo Peter Dvorský dietro le quinte“ (Za Petrom Dvorským do zákulisia).

24. júla 2013 bude Petrovi Dvorskému v Taliansku udelené ďalšie ocenenie. V časti Filetto mestečka Villafranca in Lunigiana v provincii Massa (Toskánsko) mu bude udelená cena Giuseppeho di Stefano za umeleckú kariéru. Túto cenu začali udeľovať v roku 2012 a jej držiteľom sa stal José Carreras.

Asociácia Museo Enrico Caruso, Centro Studi Carusiani (centrum „carusianského“ výskumu), bola založená 14. júna 1977 v Miláne. Od roku 1994 otvorila svoju pobočku aj v Zurichu vo Švajčiarsku. Cenu Caruso udeľuje Asociácia za zásluhy významným operným interprétom. Medzi ocenenými umelcami boli v minulosti také slávne mená ako Giuseppe di Stefano, Renata Tebaldi, Franco Corelli, Carlo Maria Giulini, či Leyla Gencer. V neskoršom období to boli umelci: Rosanna Carteri, Gigliola Frazzoni, Fiorenza Cossotto, Angelo Lo Forese, Renato Bruson. V októbri 2011 bola ocenená slávna sopranistka Maria Luisa Cioni, v apríli 2012 Adriana Maliponte. V júni 2012 bolo ocenených naraz až päť umelcov: Maria Chiara, Franca Mattiucci, Daniele Barioni, Bonaldo Giaiotti a režisér Antonello Madau Diaz.

Enrico Caruso sa vždy veľmi rád priatelil so všetkými milovníkmi divadelnej scény. V atmosfére veľkej dobromyseľnosti a zanietenej spolupráce sa snažil o dobrý výsledok každého predstavenia, bez potreby vyniknúť. A v takejto priateľskej atmosfére sa snaží asociácia odovzdávať ocenenia. Akoby sám Enrico Caruso s veľkou láskou korunoval svojich umeleckých kolegov a nasledovníkov.

Asociácia sa venuje aj ďalším kultúrnym aktivitám. Organizuje spevácku súťaž Enrica Carusa, vokálne aj inštrumentálne spomienkové slávnostné koncerty, koncerty mladých nádejných talentov, diskusné okrúhle stoly, či stretnutia pri počúvaní originálnych nahrávok Carusa a ďalších umelcov jeho doby s komentovaním a kriticko-historickými recenziami. Organizuje tiež historicko-umelecké výstavy, kultúrno-spoločenské stretnutia, venuje sa výskumu a uchovávaniu pamiatok po významných umelcoch. V priebehu takmer 40 rokov tak zhromaždila celkove asi 6000 rozličných predmetov súvisiacich s Enricom Carusom.

Túto rozsiahlu a hodnotnú kolekciu asociácia venovala múzeu Enrica Carusa, ktoré bolo vo februári 2012 slávnostne otvorené vo Villa Bellosguardo v mestečku Lastra a Signa neďaleko Florencie. Túto usadlosť zo 16. storočia odkúpil Enrico Caruso v júni 1906 od šľachtickej rodiny Pucciovcov za 205 000 lír. Býval v nej posledné obdobie svojho života (1906 až 1921). Vlastníkom sídla je teraz mestečko Lastra a Signa. Muzeálna zbierka vypovedá o živote tohto jedinečného a rešpektovaného speváka, ktorý je jedným z najznámejších Talianov sveta. Rozsiahla a hodnotná kolekcia predstavuje významné umelecko - dokumentaristické a ľudské dedičstvo o mnohorozmernej podobe Enrica Carusa a jeho epochy. Je tu mimoriadna zbierka pamiatok a predmetov, ktoré asociácia zhromaždila. Obsahuje jeho divadelné kostýmy, programy, fotografie, karikatúry, fonografy i osobné predmety (napr. časti striebornej súpravy, ktorú Caruso dostal do daru od cára Nikolaja II. počas jedného z vystúpení v Petrohrade v rokoch 1873-1921).

Okrem osoby Carusa sa expozícia venuje aj začiatkom vývoja zvukotechniky. Uchováva cenné zvukové záznamy na dobových médiách. Od prvých nahrávok na zvukový valec Thomasa Alvu Edisona, cez prvé nahrávky na platne vynálezcu Emila Berlinera z konca 19. storočia, či platne so 78 otáčkami z úplného začiatku 20. storočia od spoločností Gramophone Company, Victor, Columbia, Fonotipia, Pathé, až po posledné elektrické nahrávky z 50. rokov 20. storočia, ktoré boli predchodcami dlhotrvajúcich platní. V zbierke sú samozrejme aj tzv. „hovoriace stroje“, teda fonografy a gramofóny najrôznejších typov, celkove asi 120 exemplárov.

Múzeum zároveň využíva najmodernejšie multimediálne technológie s cieľom dosiahnuť skutočné stretnutie každého návštevníka s umelcom Enricom Carusom.

Video prináša kúsok z atmosféry z udeľovania ceny Petrovi Dvorskému v Miláne