Villafranca
Veľký slovenský tenor, Peter Dvorský, bol 24. júla 2013 ocenený Cenou mesta Villafranca nesúcou meno slávneho speváka Giuseppe Di Stefana (premio “Citta di Villafranca“ intitolato a G. Di Stefano). V tomto roku je to ďalšie prestížne ocenenie po tom, čo mu bola 21. apríla 2013 v sále Puccini hotela Grand Hotel et de Milan v Miláne udelená cena Enrica Carusa.
Toto ocenenie operných spevákov sa zrodilo už pred mnohými rokmi, v 80. rokoch minulého storočia. Stalo sa veľmi očakávaným výročným koncertným stretnutím milovníkov operného spevu, na ktorom vystupovali osobnosti G. Di Stefano a José Carreras, avšak už po troch ročníkoch bolo podujatie prerušené. Iniciatíva bola opäť oživená minulý rok na podnet miestneho zastupiteľstva a na pamiatku zosnulého G. Di Stefano. Prvým oceneným v rámci obnovenej tradície sa stal José Carreras, ktorému bolo udelené aj čestné občianstvo mesta. Prvý ročník obnovenej tradície zaznamenal naozaj senzačný úspech.
Tento rok prišiel rad na veľkého slovenského tenoristu Petra Dvorského, ktorý ocenenie dostal za svoju celoživotnú prácu a významný prínos k šíreniu operného umenia vo svete. Ako sa o ňom vyjadrila miestna tlač, už od ranej mladosti bol víťazom mnohých súťaží, okrem iného laureátom Čajkovského súťaže v Moskve (1974), či držiteľom medzinárodnej ceny za spev v Ženeve (1975). Vystupoval na pódiách najlepších svetových divadiel: od Teatra alla Scala v Miláne, cez Metropolitnú operu v New Yorku, slávnu Arénu vo Verone, či divadlo Fenice v Benátkach alebo San Carlo v Ženeve. Okrem toho aj mnohých ďalších vrátane divadiel vo Viedni, Salzburgu, Budapešti, Prahe či Chicagu.
Operný koncert sa uskutočnil na historickom stredovekom Námestí del pozzo v miestnej časti Filletto, ktoré je vďaka svojej sugestívnej kráse a dokonalej akustike prirodzenou divadelnou scénou. Na úvod premietli druhú časť filmu Život G. Di Stefana v trvaní cca 30 minút (prvý diel bol premietaný na predchádzajúcom ročníku). Nasledovalo koncertné vystúpenie v ktorom okrem P. Dvorského účinkovali ďalší dvaja umelci, ktorí už tiež zaznamenali úspechy a medzinárodné uznanie – mladá slovenská sopranistka Lenka Máčiková a taliansky tenorista Antonio Poli. Na klavíri ich doprevádzal klavirista Vincenzo Scalera. Moderátorom večera bol Daniele Rubboli v spolupráci s otcom myšlienky vzniku tohto podujatia, hudobným kritikom Robertom Bellottim. Roberto Bellotti je aj autorom knihy o Petrovi Dvorskom Seguendo Peter Dvorský dietro alle quinte, ktorá vyšla v roku 2002 slovenskom preklade pod názvom Peter Dvorský spoza divadelných kulís (vydavatel'ka Elvíra Chadimová). Roberto Bellotti sa v nej vo svojich spomienkach na spoluprácu s Petrom Dvorským predstavuje čitateľovi ako jeho obdivovateľ, kritik a skutočný priateľ, ktorý vedel nielen pochopiť a obdivovat' jeho umeleckú bravúrnosť, ale aj vystihnúť mravnosť jeho ľudskej osobnosti. Čestnými hosťami podujatia bola pani Monika Curth – vdova po majstrovi G. Di Stefano a veľvyslankyňa Slovenskej republiky v Taliansku, pani Mária Krásnohorská. Tá poďakovala majstrovi Dvorskému za šírenie dobrého mena Slovenskej republiky v zahraničí a zároveň ho predstavila ako úradujúceho riaditeľa Slovenského inštitútu v Ríme.
Pripomeňme si v krátkosti osobnosť tenoristu Giuseppe Di Stefana. Počas jeho kariéry mu dávali prívlastky „zlatý hlas“ či „najkrajší hlas“. Luciano Pavarotti sa svojho času vyjadril, že sa spevácky formoval práve podľa vzoru G. Di Stefana. Podobne sa o G. Di Stefanovi vyjadril aj José Carreras, pre ktorého je veľkým vzorom a speváckym idolom.
Narodil sa 24. júla 1921 na Sicílii, neďaleko Catanie. Opernému spevu sa profesionálne venoval v 40. - 90. rokoch minulého storočia. Debutoval r. 1946 v Reggio Emila v úlohe Des Grieux Massenetovej Manon. O rok neskôr debutoval v rovnakej úlohe na javisku divadla La Scala v Miláne. Jeho krásny lyrický tenor upútal aj na medzinárodnej úrovni, čo mu prinieslo riadnu zmluvu a pravidelné účinkovanie v Metropolitnej opere v New Yorku. Debutoval tam roku 1948 v úlohe vojvodu z Mantovy (Rigoletto). V Británii sa prvýkrát prezentoval v rámci Edinburgského festivalu r. 1957, nasledoval aj debut v Kráľovskej opere Covent Garden v Londýne r. 1961 (ako Cavaradossi, Tosca). Počas svojej kariéry získal aj cenu Zlatý Orfeus, talianske hudobné ocenenie, ktoré významom možno prirovnať k americkému filmovému Oscarovi. Bol známy aj ako dlhoročný umelecký partner sopranistky Márie Callasovej, s ktorou mal aj krátku romantickú aféru. V rokoch 1953 až 1957 spolu nahrali 10 kompletných opier pre EMI (britská multinárodná hudobná nahrávacia a vydavateľská spoločnosť, do zániku r. 2012 bola štvrtou najväčšou nahrávacou spoločnosťou na svete). Okrem toho realizoval mnoho ďalších nahrávok a koncertov. Zomrel v roku 2008 v Miláne vo veku 86 rokov.
Oceňovanie sa bude konať pravidelne 24. júla, teda v deň narodením G. Di Stefana. Ďalším oceneným by mal byť spevák Leo Nucci.
Pripravila: Ľubica Kubišová
Zdroj: internet (web stránka mesta Villafranca a Veľvyslanectva SR v Taliansku)
článok zaradený do: Operné správy
Tip na kliknutie
Peter Dvorský získal Cenu Enrica Carusa
Peter Dvorský ako svetový tenor
Peter Dvorský získal cenu Centrope
