Banská Bystrica/ Bratislava
7. októbra tohoto roku sme si pripomenuli nedožité osemdesiate narodeniny výraznej osobnosti slovenskej opernej scény, pána Štefana Babjaka. Pri tejto príležitosti pripravila Štátna Opera v Banskej Bystrici koncert pod názvom ,,Pocta Štefanovi Babjakovi", ktorý sa bude konať 5. novembra 2011 v Štátnej Opere v Banskej Bystrici.
Na koncerte pod taktovkou Mariána Vacha vystúpia popri sólistoch Štátnej opery Oľge Hromadovej a Alžbete Trgovej aj deti Štefana Babjaka, operní speváci Martin, Ján a Terka Kružliaková (rod. Babjaková). V ich podaní zaznejú árie z opier a operiet, ktorými sa ich otec preslávil, alebo patrili k jeho najobľúbenejším – Rigoletto (G. Verdi), Knieža Igor( A. Borodin), Eugen Onegin (P. I. Čajkovskij), My fair lady (F. Loewe), Čardášová princezná (E. Kálmán), Hrnčiarsky bál (G. Dusík) a iné.
Dirigent: Marián Vach
Spoluúčinkuje Orchester Štátnej opery
Koncertný majster: Michal Hudák
Štefan Babjak, sa narodil 7. októbra 1931 v Humennom. Okrem toho, že bol jedným zo zakladateľov Štátnej Opery v Banskej Bystrici a dlhé roky jej sólistom, bol aj režisérom, šéfom umeleckého súboru v tomto stredoslovenskom kultúrnom stánku, dobrým kamarátom, manželom a vzorným otcom svojich piatich detí.
Vyučil sa za zubného laboranta a pracoval v poliklinike v Košiciach. V rokoch 1954-1959 študoval spev na Konzervatóriu v Bratislave u pani Marky Medveckej. Popri štúdiu spieval vo folklórnom súbore Lúčnica a po skončení štúdia odišiel spolu aj s manželkou do Banskej Bystrice, kde sa spolupodieľali na založení vtedajšej Spevohry Divadla J. G. Tajovského, ktorá sa neskôr premenovala na Štátnu Operu a tento názov má dodnes. Na našej najmladšej slovenskej opernej scéne bol stálym členom štyridsaťpäť sezón.
Za toto obdobie naštudoval vyše stodvadsať operných, operetných a muzikálových rolí ako napríklad:
Luna / Trubadúr (G. Verdi)
Jago / Othello (G. Verdi)
Rigoletto / Rigoletto (G. Verdi)
Germont / Traviata (G. Verdi)
Posa / Don Carlos (G. Verdi)
Rodrigo / Don Carlos (G. Verdi)
Renato / Maškarný bál (G. Verdi)
Simone Boccanegra / Simone Boccanegra (G. Verdi)
Eugen Onegin / Eugen Onegin (P. I. Čajkovskij)
Escamillo / Carmen (G. Bizet)
Valentín / Faust a Margaréta (Ch. Gounod)
Igor / Knieža Igor (A. Borodin)
Stárek / Jej pastorkyňa (L. Janáček)
Štelina / Krútňava (E. Suchoň)
Vodník / Rusalka (A. Dvořák)
Postavy v operetách a muzikáloch:
Caniche / Modrá ruža (G. Dusík)
Miško / Čardášováj princezná (E. Kálmán)
Horác / Hello, Dolly
Alfréd Doolitl / My fair Lady
Rigoletto,Giuseppe Verdi, ŠOBB, 1970
Štefan Babjak
V jeho umeleckej kariére sa predstavil nielen ako interprét, ale aj ako inscenátor a to v pozícii režiséra. 17. decembra 1977 sa konala premiéra operety Mamzelle Nitouche v réžii Štefana Babjaka. Krátko z recenzie: ,,Hlavným tvorcom predstavenia bol zakladajúci člen súboru, jeden z najlepších slovenských barytonistov, Štefan Babjak. Teraz sa popri vitruóznom stelesnení postavy Loriota predstavil aj ako režisér. Ide o debut nesporne vydarený“ (z kritiky Igora Vajdu: Videli ste už v divadlách?, Film a divadlo, 21. marca 1978)
Viva la mamma, Gaetano Donizetti, ŠOBB,1983
Štefan Babjak (Mamma Agáta), Mikuláš Doboš (Biscroma)
Počas svojej umeleckej kariéry získal v roku 1979 cenu Zväzu slovenských dramatických umelcov a v roku 1981 titul zaslúžilý umelec. V rokoch 1989 až 1991 bol umeleckým šéfom Štátnej Opery v Banskej Bystrici.
Štefan Babjak zomrel 27. apríla 2008 v Banskej Bystrici.
Opernému spevu sa venujú aj deti Štefana Babjaka, Martin, Ján a Terézia Kružliaková.
Jeho dcéra Terézia Kružliaková:
,,Náš ocino bol síce hĺbavejšia, vážnejšia povaha, ale vedel sa zasmiať a mal rád dobrý humor, hlavne českých komikov. Často sme mali doma naladený maďarský televízny kanál, pretože ocino narozdiel od nás rozumel maďarsky a vedel sa krásne baviť na situačných komédiách, alebo na vtedy často vysielaných kabaretoch. Mal to rad a takto relaxoval, hlavne keď už bol na dôchodku. Mňa zasa bavilo pozorovať, ako zabáva niekto jeho, keďže aj on bol výborný komik a zabával ľudí. Jeho veľkou láskou bola príroda a ako deti sme veľa času strávili v lese, kde nám ocino sprostredkovával jeho vzťah k prírode. Ďalším jeho koníčkom najmä v mladších rokoch bolo fotografovanie a domáca kamera. Za to sme mu veľmi vďační ja, aj moji súrodenci. Teraz si tie krásne spomienky môžeme po rokoch pozrieť a má to úžasne čaro, keď sa celá naša rodina zíde a všetci sa vidíme v rokoch minulých.
Ako umelec bol z môjho pohľadu dcéry veľmi zanietený a tvorivý .Vedel veľmi svedomito študovať svoje divadelné postavy a hlavne sa pred predstavením vedel neuveriteľne koncentrovať.. Celkovo miloval svoje povolanie operného speváka a snáď to diváci aj vycítili. Bol všestranný interpret, jeho veľkou láskou okrem opery bola aj opereta a muzikál, kde sa publiku vedel odovzdať tak, ako to najlepšie vedel.
Je mi ťažké hovoriť o ňom v minulom čase, keďže to nie je ešte tak dávno, čo nás ocko opustil, ale sú to bohužiaľ už len živé spomienky na neho, za ktoré vďačím, že sú. Spomínam si na oboch rodičov, (mamina nás opustila rok po ocinovi), s veľkou láskou a úctou, pretože si trúfam povedať, že ich celoživotným dielom, (ako to raz aj povedali v jednom rozhovore ), bola rodina, nás päť detí a popri tak veľkej rodine dokázali robiť svoje povolanie operných spevákov naplno. Vedeli vytvoriť a hlavne naša mamina výborné zázemie, čo až teraz s odstupom času vnímam ako veľký dar. Za toto som im veľmi vďačná.
Mala som aj to šťastie byť s mojim ocinom na javisku. Spolu sme účinkovali v týchto inscenáciách: T. Frešo: Martin a slnko, J.Strauss: Netopier a v muzikály: Hello Dolly na scéne štátnej Opery v Banskej Bystrici. Bola som vtedy ešte študentka konzervatória a VŠMU, takže pre mňa to boli veľmi pekné návraty domov v mojich študentských časoch. Samozrejme spomeniem aj koncerty v rámci Slovenska, kde sme spolu účinkovali ja, moji bratia Martin a Ján spolu s ním“.
Štefan Babjak bol pre svoje okolie nielen umelecká osobnosť, ale aj veľmi dobrý kolega a kamarát.
Jeho dlhoročný kamarát a kolega pán Mikuláš Doboš, sólista Opery Slovenského národného divadla v Bratislave si na pána Babjaka zaspomínal takto:
,,Štefan Babjak bol perfektný človek . Keď som v septembri 1975 prišiel do Banskej Bystrice, tak som sa hneď zoznámil s celým súborom, aj so Štefanom. Prvé naše spoločné predstavenie bola Tosca. Štefan robil Scarpiu a ja som spieval Angelottiho. Nejak hneď v októbri toho roku zorganizovalo divadlo zemiakovú brigádu, ktorá bola za totality bežná záležitosť a dnes to už ľudia nepoznajú. My sme mali tieto brigády veľmi radi, práve kvôli tej atmosfére, (smiech).
Štefan Babjak (vľavo) na zemiakovej brigáde so súborom Opery v Banskej Bystrici za minulého režimu.
Tam sme sa so Štefanom bližšie spoznali a po niekoľkých dňoch sme si potykali. Ja si na neho spomínam, ako na veľmi veselého človeka. Opýtal sa ma, že odkiaľ som. Ja som povedal, že som Košičan. On nato povedal: ,,jáj, ta ty z Košicoch, ta ja z Humennoho“ a ako východniari sme sa stali kamarátmi.
Nemal auto a keď som prišiel v tom sedemdesiatom piatom do divadla, ja už som auto mal. Štefan bol veľmi vášnivý hubár a spolu sme hubárčili. Pochodili sme dediny Hrochoť, Čerín, Čačín, Sebedín, Poniky, Ponickú Hutu.... Za dedinou sme vybehli do lesa, kde som už mal svoje miesta na zaparkovanie a on mi poukazoval svoje hubárske miesta, ktoré si každý hubár stráži.
Okrem divadla bol zaťažený na hodinky, raz si kúpil veľmi značkové hodinky a chválil sa nimi. Mal známych aj hodinárov a keď som potreboval opraviť hodinky, hneď mi v tom pomohol, ale najväčším koníčkom Štefana bolo filmovanie. Mal osmičku kameru, takú bez zvuku, len čisto na malé filmy. Vtedy vlastniť kameru bolo veľmi vzácne a on ju mal. Všetko čo mohol, tak filmoval. Jeho syn Štefan to teraz spracoval na DVD a dali mi niektoré. Doma mám DVD z prvého mája, kde ma Štefan filmoval ako beriem zástavu (smiech), no boli tam veľké veci.
Keďže nemal auto, vozil som ho ja. Viezol som ich aj do Košíc na pohreb Štefanovho otca. Pamätám si, že bola vtedy veľká zima a ja som na starej škodovke nemohol ani stisnúť spojku od zimy, ale došli sme a tak som sa zúčastnil toho pohrebu s jeho rodinou.
Ako umelec bol naozaj perfektný, aj čo sa týka hlasového i hereckého prejavu, aj prístupu k práci. Bol lyrický baryton, ale v divadle sme museli robiť všetko. Hral opery, operety, muzikály a všetko možné. Boli sme veľkí kamaráti.
Ďalej musím povedať, že Štefan bol v operetách expert na extempore. Keď s ním niekto vedel týmto spôsobom komunikovať, tak vymyslel nejakú aktuálnu, či už politickú, alebo športovú tému. Normálne sme to dali na javisko a mnohých, ktorí to neovládali, tým vyhodil z role. V tomto sme si spolu veľmi rozumeli."
Bol aj nositeľ titulu ,,zaslúžilý umelec“ , ktoré boli v Banskej Bystrici udelené trom umelcom banskobystrickej opery. Od neho som sa veľmi veľa naučil a rád si spomínam, na tieto pekné časy".
Nielen jeho rodina, kamaráti a kolegovia sa o pánovi Babjakovi vyjadrovali v superlatívoch. Za svoj čas, ktorý pôsobil na opernej scéne bol tak isto ako ostatní terčom operných kritikov.
Jeden zo súčasných operných kritikov, Pavel Unger, v spomienke na osobnosť Štefana Babjaka.
Spomienka na Štefana Babjaka
,,Keď ma editor portálu Opera Slovakia oslovil so žiadosťou sformulovať spomienku na nezabudnuteľného barytonista a zakladajúceho člena banskobystrického Divadla J.G.Tajovského (dnešnej Štátnej opery) Štefana Babjaka, v prvej chvíli som sa pokúsil rozpamätať na moje prvé divácke stretnutie s ním. Pravdepodobne to bolo pri hosťovaní vtedy ešte mladého, 8-ročného súboru v Bratislave s Menottiho buffou Stará panna a zlodej (1967), kde stvárnil postavu Boba. O tri roky neskôr, v piešťanskom amfiteátri, v rámci letného festivalu, hosťovali Bystričania s Offenbachovými Hoffmannovými poviedkami. Štefan Babjak bol Lindorfom/Coppeliom/Dapertuttom/Mikarelom v jednej osobe a trojicu Hoffmannových lások (spieval ho pedagogicky stále aktívny Ján Zemko) stvárnila Edita Gruberová. A potom nasledoval dlhý rad premiér, ktoré som v Banskej Bystrici navštívil a v mnohých z nich nechýbal práve Babjak. Mal som teda možnosť spoznať ho ako predstaviteľa veľkých tragických, ale aj komických a charakterových postáv, do ktorých vkladal svoj objemný, farebný a emóciou nabitý materiál. Kto zažil čo len raz jeho ľudsky dojemného a pravou „italianitou“ vybaveného Rigoletta, nezabudne naňho. Ale ani na jeho ďalšie verdiovské kreácie (Germont, Renato, Simon Boccanegra, Jago, Falstaff), na cituplného Michonneta v Adriane Lecouvreur, na humorom sršiacu Mammu Agatu v Donizettiho Viva la mamma a v neposlednom rade na hĺbavo vykreslený portrét rezbára Majstra Pavla z Levoče v rovnomennej Urbancovej opere. Štefan Babjak jednoducho výrazne písal dejiny súčasnej slovenskej opery a jeho miesto v nich je o to cennejšie, že celý svoj tvorivý život venoval divadlu, stojacemu v centre Slovenska len geograficky. Aj vďaka nemu má bystrická opera pevný základ a neustále tvorivo napreduje“.
Pavel Unger
Osobnosť tohto umelca je pre slovenskú opernú scénu veľkým prínosom. Patrí medzi tie osobnosti, ktoré výrazne ovplyvnili históriu a vývoj slovenskej opernej tradície.
Pripravil: Ľudovít Vongrej / 27. októbra 2011
