Košice
Prehliadka divadelných odpremiérovaných inscenácií sezóny 2012/2013, ktorú košické Štátne divadlo každoročne organizuje už od roku 2001 začala tento rok reprízou baletného predstavenia Spiaca krásavica. Aj v tomto roku na túto výnimočnú akciu zavítali do Košíc tri desiatky divadelných odborníkov a kritikov.
Pre náš portál Opera Slovakia vyberáme názory odborníkov na operné predstavenia prehliadky, ktoré divadlo zverejnilo na svojom webe. Ako prvá operná inscenácia v rámci prehliadky bola 4. júna 2013 uvedená repríza Pucciniho jednoaktoviek Plášť/Gianni Schicchi, po nej nasledovala opera Francisa Poulenca Dialógy karmelitánok a poslednou z operných inscenácii bola na prehliadke uvedená repríza Verdiho opery Rigoletto. Po každom predstavení prehliadky sa uskutočnila diskusia medzi divadelníkmi a odbornou obcou.
Odznelo v diskusii odborníkov a tvorcov
Giacomo Puccini: Plášť/Gianni Schicchi 4. júna 2013
Terézia Ursínyiová, hudobná publicistka: „Priznám sa, že podľa mediálnych ohlasov som čakala niečo horšie. Ale zdá sa, že každá inscenácia sa musí trošku od premiéry usadiť. A možno všetkých inšpirovali aj prítomní kritici, ktorí predsa len sú na tom balkóne akousi hrozbou, takže predsa len sa trochu viac koncentrujú. Zaujali ma obidve tieto diela, ešte viac tá prvá. Tá druhá časť sa mi zdala trochu gesticky prehratá a tým scudzovacím momentom trochu taká nadsadená. V prvom rade vysoko hodnotím na tejto inscenácii orchestrálne naštudovanie dirigenta Olosa, pretože tá partitúra nestratila tú pucciniovskú farbu a vernosť, ktorá v nej je. Puccini tu už nie je tým skladateľom uzavretých čísel, ale tá melodická stavba ide dopredu veľmi dramatickým tokom, čo vyžaduje aj kvalitný orchester. Ten orchester bol dnes skutočne veľmi zaujímavý a dobrý a chcem sa poďakovať za toto naštudovanie. Režisér Pitínsky je určite človek zaujímavý a experimentálny, najmä na opernej scéne aj preto som predovšetkým v Plášti čakala práve nejaké experimenty. Ale je tam skôr veľmi veľa metafor v javiskovom riešení, v osvetľovaní. Aj keď si myslím, že využitie takmer totožného javiskového riešenia aj v prvej aj v druhej opere bolo účelné, Pitínský niektoré pohyby a vášne v oboch častiach nadužíva. Myslím si, že niektoré momenty tam ani nemuseli byť a aj v hre hlavných predstaviteľov boli niektoré veci veľmi prehrané. Je to zrejme jeho činoherným zameraním. Opera vyžaduje viac opernej štylizácie v hereckej práci. Veľmi by som chcela pochváliť vokálne výkony, v prvom rade Mariána Lukáča, Zsolta Vadásza, hoci mali isté problémy vo výškach. Najviac ma prekvapila Tatiana Paľovčíková, ktorú poznám aj z bratislavských hosťovaní a tu bola akoby vymenená. V Schicchim som naj viac očakávala od Mareka Gurbaľa a skutočne to bola postava veľmi dobre zahraná, či už plným hlasom alebo falzetom v irónii tej postavy. Mimoriadny bol pre mňa spevácky aj Ondřej Koplík. Ale bolo tam množstvo postavičiek, ktoré musím zopakovať boli v niektorých momentoch veľmi prehrané, ale bolo tam aj veľa skvelých hudobných momentov ako ženské tercieto na posteľou či Gurbaľova ária o Florencii. Podstata je taká, že viac sa mi z hľadiska režijnej práce páčil Plášť ."
Mária Glocková, Akadémia múzických umení, Banská Bystrica: „Videla som aj premiéru a musím súhlasiť s tým, že človek musí vidieť tú inscenáciu viackrát, aby si vedel niektoré veci oddiferencovať a vnútorne popísať. Tým, že som to už videla, ma núti porovnávať. Dnes úplne gratulujem a tlieskam orchestru, ktorý bol v Plášti výborný. Mal všetko, čo má mať, prelínačky, gradácie, dramatickosť, jednoducho som bola unesená. Schicchi mi na začiatku pripadal trochu pomalý a napokon v druhej časti vygradoval. My stále operu vnímame ako niečo statické, keď sa človek postaví do portálu a odspieva, čo má. Ale v týchto dvoch veciach treba na rovinu povedať, prevláda výrazne skôr tá konverzačná ako kantilénová interpretácia. Tým, že to boli konverzačky, musím zatlieskať všetkým spevákom, najmä v Schicchim, lebo to muselo byť veľmi náročné najmä herecky. Takže klobúk dole. Potvrdilo sa mi aj dnes tak ako na premiére, že neexistuje nejaký logický výklad toho množstva symbolov, ktorými režisér Pitínský naplnil obe tieto jednoaktovky a tak som už potom nad tým ani nerozmýšľala. Musím povedať, že dnes sa mi Plášť páčil po hudobnej i hereckej stránke viac, čím nechcem nijako haniť Schicchiho. Naopak, bol veľmi dobre rozohratý, ponúkol veľmi veľa akcií a mne osobne tam niektoré nadsádzky vôbec neprekážali."
Michaela Mojžišová, Divadelný ústav, Bratislava: „Puccini je meno, ktoré predáva, ale nie asi práve tieto dve diela. A preto oceňujem toto dramaturgicky odvážne gesto v rámci nového smerovania košickej opery. Aj nápad stiahnuť sem Pitínského bol vynikajúci. Myslím si, že jemu bol ten Schicchi inscenačne bližší, vnímala som to ako akýsi jeho nadčasový protestsong o tom, akí sme chamtiví, ako žijeme. V zásade mi to groteskné herectvo neprekážalo, ale mohlo byť trochu vo väčšom kontraste s lyrickými postavami Lauretty a Rinuccia. A čo sa týka symbolickosti scény, tá mi neprekážala. Skôr naopak. Hoci niektoré momenty boli príliš ilustratívne. Myslím si, že s Plášťom sa režisér Pitínský veľmi nepobozkal, naozaj mu skôr sedel ten Schicchi."
Ladislav Čavojský, divadelný historik: „Prikláňam sa k tomu, čo bolo povedané o hudobnom naštudovaní. Dirigent Olos má taktovku naozaj pevne rukách a pod ňou pevný orchester. Páčili sa mi vokálne výkony najmä mužského obsadenia, menej som bol spokojný s výkonmi speváčok. Čo sa týka hudobnej stránky, všetka česť. Ale... Ja som bol donedávna horlivým stúpencom toho, aby sa do opery vrátili činoherní režiséri. Dnes by som niektorých operných režisérov s činoherným krstným listom hnal bičom. Skutočne sa neviem zmieriť s tým, čo som dnes videl. Využitie rovnakej scény nebolo šťastné. Navyše režisér používa toľko prvkov, že nevdojak neustále na seba priťahuje najväčšiu pozornosť. Pri každej príležitosti. Režisér nanucuje divákovi toľko vecí, že to až ruší pri počúvaní opery. Všetko sa utápa v mori samoúčelnosti."
Oleg Dlouhý, Divadelný ústav Bratislava: „Ja by som operu činohercom nezapovedal. Ja musím povedať, že ma jedna aj druhá opera herecky zaujala. Pretože veľmi často je mi smiešno, keď vidím napĺňanie opernej konvencie istým opakovaním konštantných ak nie rovno klišeovitých riešení. Ja na tomto si najviac cením ochotu a schopnosť interpretov uveriť v zdivadelňovanie, do ktorého ho nútil Pitínský. Ale keď chcem počúvať Pucciniho, tak si pustím nejakú slušnú reproduktorovú sústavu a budem počúvať. Ale tu som prišiel do divadla. Mal som sa na čo pozerať, nemal som pocit, že Pitínskému hudba prekážalo, nemal som pocit, že groteskné herectvo či expresívne kostýmovanie bolo prehnané. Najviac sa mi pozdávalo, že všetci, či dokonca aj tie malé postavičky, hrali inak a bolo vidieť, že s nimi režisér pracoval. Musím oceniť odvahu košického divadla, že angažovalo tohto režiséra, ktorý už nahneval množstvo vyznávačov klasického ponímania opery. Mňa vždy poteší, keď sa polemizuje s konvenciami."
Elena Knopová, Ústav divadelnej a filmovej vedy SAV: „Najpôsobivejšie pre mňa bolo, že som sa na tomto predstavení bavila. Chvalabohu, že tam bola hravosť, že tam boli aj herecké výkony a nielen spevácke."
detail inscenácie TU...
Francis Poulenc: Dialógy karmelitánok 5. júna 2013
Vladimír Blaho, operný kritik: „Chcem poďakovať za dramaturgický výber, pretože si myslím, že to je opera, ktorá by mala byť na Slovensku a chcem poďakovať za realizáciu, ktorá bola hudobne aj divadelne veľmi dobrá."
Ladislav Čavojský, divadelný historik: „Je to vynikajúco urobené. Dnes to bolo najmä o ženských výkonoch, o vynikajúcom zbore, ktorý to úžasne zahral. Celú hru ste výborne preduchovnili. Mal som taký dojem, že sa nepozerám na operu, ale na nejaké scénické requiem alebo veľkolepú duchovnú skladbu. To nebola bežná opera. Až ma zamrazilo, ako sa tam ľudia mohli nájsť, koľko v tom bolo udalostí z ľudskej histórie. Ďakujem za krásny zážitok."
Mária Glocková, Akadémia umení Banská Bystrica: „Bolo by dobré, keby tu zazneli niekoľkonásobné komplimenty. Nedá sa to rozdeliť na spevákov, orchester, zbor. Bola to jedna veľkolepá freska, ktorú sme tu videli. Ja sa nebojím povedať, že to je nové naštartovanie nielen súboru v Košiciach, ale celkovo v slovenskom teritóriu. Je to nadčasová téma, nadčasové spracovanie, s tak minimálnymi žensky poetickými prostriedkami, že som sa niekedy dostávala do takého vnútorného dialógu s tými karmelitánkami a kládla si otázku, ako je možné takú brutálnu tému takto krehko a poeticky uchopiť. Tak, že vás úplne strhne. Mňa naozaj predstavenie prikovalo k stoličke. Toto dielo znesie všetky najvyššie kritéria, dovolím si povedať , aj v európskom meradle."
Michaela Mojžišová, Divadelný ústav Bratislava: „Je krásne, že z vašej inscenácie veľmi dobre vychádza nielen ten religiózny náboj, ale aj druhý plán tejto opery, konflikt medzi dobrom a zlom, konflikt, medzi vznešenými ideami, pokorou a násilím. Po druhom videní som si oveľa viac vychutnala symboly, ktoré boli v inscenácii."
Oleg Dlouhý, Divadelný ústav Bratislava: „Bola tu výrazne podčiarknutá otázka slobody, otázka hľadania pravdy, za ktorú ale nesiem zodpovednosť. Dokázali ste sa vyvarovať falošného pátosu, ktorý sa z toho priam ponúka. Naozaj ma príjemne fascinuje, že v súčasnosti máte dosť odvahy stavať repertoár veľmi pútavo, veľmi rôznorodo. Repertoár v tejto sezóne veľmi výrazne dobieha v rámci celoslovenských súvislostí podlžnosti z minulosti a dobieha to nie formálnym spôsobom. Je to veľmi príjemné a pre mňa potešujúce."
Terézia Ursínyiová, hudobná publicistka: „Prezradím možno to, čo by som nemala. Ak budem vypisovať anketu o najlepších inscenáciách tejto sezóny, tak dám túto inscenáciu ako prvú. Pretože si komplexne zaslúži to prvenstvo, napriek iným úspechom. Boli tam veľmi silné hudobné aj režijné momenty, ktoré dokážu poriadne zamávať s človekom. Bolo to nádherné predstavenie. Ste odvážni v tom, že ste vstúpili na pole neorané, pole kresťanskej kultúry, ktorá tu nie je predávaná až na koncertné uvádzania oratórií, kantát či omší."
Vladimír Predmerský, divadelný historik a kritik: „Ja už viem, komu dám divadelné Dosky."
Elena Knopová, Ústav divadelnej a filmovej vedy SAV: „Páčilo sa mi, že tu boli dva oddelené svety, ktoré prezentovali pohľady na rôznych ľudí a na spôsob ich viery."
Linda Keprtová, režisérka, scénografka a dramaturgička predstavenia: „Skúšali sme to o týždeň dlhšie ako je bežná prax. Súbor sa stretol s niečím úplne iným ako doteraz a tá práca bola skvelá, pretože celý súbor tomu od začiatku uveril. Pre mňa osobne, hoci ešte nemám za sebou veľa inscenácií, bola táto inscenácia to najťažšie čo som doteraz robila, predovšetkým obsahovo."
detail inscenácie TU...
Giuseppe Verdi: Rigoletto - 6. júna 2013
Vladimír Blaho, divadelný historik a kritik: „Najviac ma potešilo, že ste to nedali do Las Vegas, ale na druhej strane réžia bola veľmi tradičná až na niekoľko nápadov, ktorými ju chcel zmodernizovať, ale veľmi sa mu to nepodarilo. Hudobná stránka má isté klady, ale má aj dosť nedostatkov. Tempá sa mi zdali nie príliš vyvážené, niekedy príliš rýchle, inokedy pomalé. Celkovo je koncepcia poňatá dosť dramaticky, ale možno to súvisí s obsadením, a trochu tomu chýba kontrastnosť."
Ladislav Čavojský, divadelný historik: „Deformácia Rigoletta bola režisérom a kostymérom veľmi prehnaná. Prekvapilo ma, že ako činoherný režisér z činohry priniesol veľmi málo. Čo sa týka scény, bolo v niektorých momentoch veľmi dobré využitie točne pri kreovaní priestorov. Oceňujem, že sa v hudobnom naštudovaní neškrtal začiatok tretieho dejstva."
Mária Glocková, Akadémia umení Banská Bystrica: „Použijem titulok, ktorý mala recenzia na bratislavskú Adrianu Lecouvreur – Nie, prosím, ďakujem. Ja som si po prvom dejstve položila otázku – prečo? Za najväčší faul inscenácie považujem réžiu, scénografiu a kostýmy. Toto je znôška niečoho, čo som nepochopila. Hudobné naštudovanie bolo niekde ako taký veľmi rýchly galop, niekde to bolo veľmi pomalé, najmä v prípade Gildy. Oceňujem interpretačný výkon Michaely Váradyovej, rovnako aj v niektorých miestach aj Martina Bártu."
Lýdia Urbančíková, hudobná publicistka: „Hudobné naštudovanie sa mi na premiére zdalo ako najpozitívnejšia črta tohto predstavenia. Ale musím zdôrazniť, že dnes to už nebolo také kvalitné. Musím s prekvapením konštatovať, že zbor je miestami ukričaný, rovnako orchester. Nepochopiteľné je pre mňa ladenie celého predstavenia do tmavých farieb. K réžii sa nebudem vyjadrovať, lebo s ňou absolútne nemôžem súhlasiť, rovnako so scénou a najhoršie v tom celku sú kostýmy."
Michaela Mojžišová, Divadelný ústav Bratislava: „Réžia nie je štýlovo čistá, ale chvíľu funguje na jednom princípe, chvíľu na inom. Scéna občas divákom prekáža. Chvíľami to na mňa pôsobilo ako prehliadka operných klišé. Rigoletto bol zmrzačený na tretiu, nielen hrbom, ale aj krívaním a ešte aj kostýmom. Myslím si, že to nie je dobrá inscenácia, ale z hudobného naštudovania som mala dobrý pocit. Obrovský hold patrí orchestru, ktorý hral za tri dni tri rôzne diela pod tromi rôznymi dirigentmi a môžem povedať, že ani jedno nebolo problematické."
Oleg Dlouhý, Divadelný ústav Bratislava: „Inscenácia bola príliš ponurá od samého začiatku. Stále som čakal na nejaké výrazné kontrasty. Všetko sa mi zdalo maľované jedným štetcom. Nerozumiem kľúču, ktorý bol použitý pri kostýmoch. Mám výhradu aj voči titulkom, ktoré nešli po logike a text tým stratil divadelnú hodnotu. Žiadalo by sa mi, keby boli upravené."
detail inscenácie TU...
zdroj: www.sdke.sk
článok zaradený do: Recenzie, prečítali sme
