Do Banskej Bystrice zavítal Wolfgang Amadeus Mozart a to v podobe jeho opernej inscenácie Cosi fan tutte, ktorá je štvrtou premiérou banskobystrickej opery tejto divadelnej sezóny. V poradí 249. premiéru Štátnej opery v Banskej Bystrici budú môcť diváci uzrieť od 16. marca 2012.
O diele
Svetová premiéra opery Cosi fan tutte sa konala 26. januára 1790 (Burgtheater, Viedeň), dirigoval ju W. A. Mozort a slovenská premiéra sa konala 19. novembra 1932 v opere SND, ktorú dirigoval Karel Nedbal. Cosi fan tutte je komická opera v dvoch dejstvách s libretom Lorenza Da Ponteho. Lorenzo da Ponte bol dvorným básnikom cisára Jozefa II., presláveným libretistom Salieriho a Mozarta. Bol autorom textov Mozartovej slávnej opernej trojice: Figarova svadba, Don Giovanni a Cosi fan tutte. Svoju pestrú životnú dráhu začal ako opát s kňazským svätením. Časom v seminári prekladal latinskú literatúru. Po neúspešnej kariére klerika ho prilákalo divadlo. Stal sa divadelným praktikom, básnikom, kníhkupcom, vydavateľom a podnikateľom.
Napriek tomu, že opera sa na svojej svetovej premiére nestretla s pozitívnym ohlasom, dnes si toto dielo hudobného velikána udržiava svoje miesto v rebríčku dvadsiatich najhranejších opier. Mozart sa prirodzene obrátil na Da Ponteho, ktorý tento raz vytvoril v skutku originálne libreto a to navzdory tomu, že spracoval otrepanú opernú tému o vernosti a láske. Na prvý pohľad sa zápletka (dva milenecké páry, manipulované dvoma prefíkanými radcami) zdá byť celkom konvenčná. Mozart a da Ponte však opäť prenikli pod povrch banálnych milostných intríg a stereotypných predstáv o zaslepenej vášni.
Urobiť z nudnej záležitosti veselú necnosť, to bola podstatná črta rokoka. Da Pontemu ani Mozartovi tu vôbec nešlo o morálne hodnotenie. Ich úmyslom bolo napísať operu. Tvrdilo sa, že fabula sa zakladá na skutočnej udalosti. Vraj ju da Pontemu porozprával cisár Josef II, aj ho poveril, aby napísal príslušné libreto. To je, prirodzene, legenda, ktorá má všeobecný nesúhlas a skôr mala za úlohu ospravedlniť Mozartovu spoluúčasť na diele.
Dej sa odohráva v Neapole. Lorenzo Da Ponte použil obľúbenú zápletku postavenú na zámene snúbencov známu už z 13. storočia. Ženy sú v tomto príbehu vlastne obeťou úbohej intrigy, ktorá vypáli dobre len preto, že muži sú dosadení do pozície, z ktorej smú odpustiť ženám, hoci by to vlastne malo byť naopak. Guglielmo a Ferrando, obaja títo fajnoví páni dôstojníci, ktorých duša sa sústreďuje viac-menej v ich kordoch, nie sú mužné pudové povahy ako don Giovanni. Zakladajú si na svojej cti, hoci sotva vedia, čo to znamená. Sú to klasické vzory chlapskej podlosti, ešte horšie, ako ich cynický navádzač a „starý filozof“ don Alfonso. Obaja mladí páni hrajú svoje úlohy tak perfektne a perfídne, akoby sami chceli dokázať a využiť neveru svojich dám, čo veľmi skoro po svadbe nepochybne aj urobia.
Dvaja mladí vojaci chceli vyskúšať vernosť svojich nastávajúcich a rozhodli sa zmeniť svoj výzor. Netrvalo dlho a snúbenice sa zaľúbili do „nových“ amantov.
Mladým mužom tak ostáva len horké zistenie, že ,,také sú všetky“.
Wolfgang Amadeus Mozart
Wolfgang Amadeus Mozart sa narodil 27. januára 1756 v Salzburgu. Jeho talent sa prejavil už v ranom veku. Väčšiu časť detstva strávil na dlhých cestách po Európe, pri ktorých ho sprevádzal otec, zamestnanec salzburského arcibiskupa. Mozartove dielo najlepšie vystihuje povahu hudobného klasicizmu. Vyznačuje sa celkovou priezračnosťou, melodickým bohatstvom, vyváženou inštrumentáciou a formovou brilantnosťou. Táto hudba je nenáročná na počúvanie, ale pre interpretov predstavuje nemalý problém. Mozart obľuboval rýchle tempá a durové tóniny. Jeho hudba je živá, radostná, hravá, v pomalých vetách príjemne meditatívna, ale vždy zrozumiteľná. Aby sme lepšie porozumeli Mozartovým vrcholným operám, musíme si uvedomiť silné väzby, ktoré spájajú jeho scénické dielo a ostatnú tvorbu. Na súdobé operné konvencie a štýly, ktorých dokonalú znalosť preukázal, totiž aplikoval sonátové, symfonické a koncertné princípy. To platí aj opačne, lebo melodickú a obsahovú zložku jeho inštrumentálnych skladieb výrazne ovplyvnil vrodený cit pre vokálny výraz.
Mozart sa však týči nad všetkými svojimi súčasníkmi nielen vďaka remeselnému majstrovstvu. Bol totiž obdarený výnimočným talentom pretransformovať prostý dej na javisku v hlbokú reflexiu ľudskej osobnosti. Dokázal sa vysmiať slaboduchosti pyšných ignorantov, rovnako súcitne poľutovať smoliarov. Podobne ako Shakespeare bol Mozart bystrým pozorovateľom života. Dôverne známe témy lásky, vernosti, pomsty a nenávisti pretavil spôsobom, ktorým obohatil o novú skúsenosť nielen vtedajšie, ale aj dnešné publikum. W. A. Mozart zomrel 5. decembra 1791 vo Viedni.
Cosi fan tutte v Banskej Bystrici
Banskobystrická opera obohatila svoj repertoár o dielo obdobia klasicizmu. Mozart, ktorý v Banskej Bystrici chýbal sa tak v polovici marca 2012 premiéruje na javisku opery v divadle stredného Slovenska. Divadlo pokračuje v tradícii slovenských textov. Libreto Lorenza da Ponte preložil slovenský libretista Július Gyermek.
Cosi fan tutte v Štátnej opere Banská Bystrica
Foto: Braňo Konečný
I.premiéra: 16. marca 2012
II. premiéra: 17. marca 2012
Libreto: Lorenzo da Ponte
Preklad libreta: Július Gyermek
Hudobné naštudovanie a dirigent: Igor Bulla
Réžia: Jana Andělová Pletichová
Dramaturgia: Lenka Horinková
Kostýmy: Roman Šolc
Scéna: Jaroslav Milfajt
Zbormajster: Ján Procházka
Osoby a obsadenie
FIORDILIGI: Katarína Perencseiová / Martina Múdra a. h.
DORABELLA: Radoslava Mičová a. h. / Lucia Duchoňová a. h.
FERRANDO: Dušan Šimo / Juraj Hollý a. h.
GUGLIELMO: Martin Popovič / Ľubomír Popík a. h.
DESPINA: Helena Becse Szabo a. h. / Dominika Doniga a. h.
DON ALFONZO: Šimon Svitok / Marián Lukáč a. h.
Spoluúčinkuje orchester, zbor a balet Štátnej opery
Koncertný majster: Michal Hudák
Jana Andělová-Pletichová, režisérka
„Samotný názov opery poodkrýva hlavnú tému tejto dvojdejstvovej opery, ktorej námetom bola údajne skutočná milostná aféra, ktorá pobavila cisára Jozefa II. natoľko, že poveril Da Ponteho na napísanie libreta, ktoré by čerpalo práve z tejto humornej až grotesknej príhody. Mozartova genialita dala tejto ľahkovážnej prevlekovej komédii ďalší rozmer - mieša žartovnú komiku s lyrickou vážnosťou (Počujete o milenci schovanom v skrini a tak ďalej, smejete sa. Ak ste vy sami jedným z aktérov, tak vám do smiechu určite nieje.). Mozartovo uchopenie sa námetu je pre mňa inšpiráciou a základňou na rozvinutie ďalších tém – rozdielny pohľad mužov a žien na morálku, vášeň, túžby, a podobne. V našej inscenácii prevláda situačná komika, ktorá podporuje a ctí zaradenie tejto opery do komického žánru“.
Igor Bulla, dirigent
„Mozartova hudba nie je pre mňa novinkou hoci sa na pôde Štátnej opery neobjavuje často. Po Donovi Giovannim, Záhradníčke z lásky, Requiem a Božskom Amadeovi je to moje štvrté stretnutie s hudbou tohto génia. Hudobná štruktúra Cosi fan tutte je jedinečná. V tejto opere ansámble výrazne prevažujú nad áriami. Mozartova hudba obsahuje v každej note veselosť i vážnosť, skutočný cit aj komiku, realitu aj drámu. Je tu stále prítomná skrytá melanchólia prebúdzajúca život, v ktorom sa láska aj výsmech lásky zbližujú. Cosi fan tutte je nepochybne jedným z vrcholných diel tohto neprekonateľného skladateľa a zároveň jednou z najkrajších ansámblových opier v dejinách hudby.“
Pripravil: Ľudovít Vongrej / 15. marca 2012 
