Banská Bystrica
Ďalšou v poradí 248. premiérou Štátnej opery v Banskej Bystrici je premiéra klasickej operety Franza Lehára, Cigánska láska. Opereta je dnes menšinový žáner a Štátna opera je posledným divadlom na Slovensku, v ktorom tento žáner pravidelne inscenujú, vždy v decembrovej premiére.
Príbeh Cigánskej lásky načrie do prostredia poznano – nepoznaného etnika, ktoré svoj život stavia na iných hodnotách a svojských princípoch. Rómske etnikum napriek tomu, že má svojské životné princípy, lásku potrebuje tak isto ako každý na našej planéte. Tento príbeh lásky, ktorý odkrýva nielen taje lásky, ale aj mnohé iné životné momenty každého z nás, si môžete pozrieť v réžii slovenskej režisérky a choreografky Dany Dinkovej.
Franz Lehár, hudobný skladateľ
(1870-1948)
rakúsky operetný skladateľ, narodený v Komárne, kde jeho otec pôsobil ako vojenský kapelník. Študoval na pražskom konzervatóriu hru na husle (u Bennewitza), skladbu súkromne u Zdeňka Fibicha. Najväčší vplyv na neho mala tvorba Antonína Dvořáka, ktorý mu radil v kompozícii a bol jeho najobľúbenejším skladateľom. Po skončení štúdia nastúpil dráhu vojenského kapelníka, ktorá ho však nijako neuspokojovala.
V roku 1902 stáva sa dirigentom v Theater an der Wien. Neskôr sa venuje výlučne len komponovaniu. Po raných dielach (sonátach, symfonických básňach, pochodoch a tancoch) sa venoval operetnej tvorbe a stal sa najzaujímavejším reprezentantom viedenskej operety 20. storočia. Jeho diela sa vyznačujú pozoruhodnou melodickou invenciou a sú stále na repertoároch operetných divadiel.
Štátna opera Banská Bystrica Franz Lehár: Cigánska láska
I.premiéra: 9. decembra 2011
II. premiéra: 10. decembra 2011
Libreto: Móric Mittelmann Dedinský
Úprava libreta: Dana Dinková
Opereta v 2 dejstvách
Hudobné naštudovanie a dirigent: Igor Bulla
Réžia a choreografia: Dana Dinková
Asistent choreografie: Michal Majer
Dramaturgia: Lenka Horinková
Kostýmy: Adriena Adamíková
Scéna: Jaroslav Valek
Zbormajster: Ján Procházka
Osoby a obsadenie:
ZORIKA Katarína Perencseiová / Helena Becse Szabó a. h.
JÓŽI Dušan Šimo / Ján Babjak a. h.
ILONA Oľga Hromadová / Lucia Knoteková a. h.
JONEL BOLESCU Michal Hýrošš / Juraj Nociar a. h.
PETER DRAGOTIN Ivan Zvarík / Štefan Šafárik a. h.
KAJETÁN Peter Schneider / Martin Gyimesi a. h.
JOLÁN Alžbeta Trgová / Diana Deáková
MIHÁLY Igor Lacko / Martin Popovič
JULČA Alena Hodálová / Eva Lucká
MOSCHU Igor Lacko / Ján Haruštiak a. h.
STAROSTA Igor Kúchen
LACI-CIGÁŇ Anton Kožák
CIMBALISTA MIKLOŠ Martin Budinský a. h.
Spoluúčinkuje orchester, zbor a balet Štátnej opery
Koncertný majster: Michal Hudák, Oldřich Husák
Sólo husle: Michal Hudák, Andrej Baran a. h.
www.stateopera.sk
Igor Bulla, dirigent
,,Cigánska láska je treťou operetou od Lehára (prvou bola Veselá vdova, potom Giuditta), ktorú v krátkej dobe v našom divadle hudobne pripravujem. O tejto operete sa hovorí, že Lehár do nej po prvý raz naplno vložil jeho maďarskú muzikalitu, dravú, svojráznu, ktorá má pôvod v ľudovej piesni. Nespútané husľové kadencie vyúsťujú do melancholických čardášových melódií a valčíkov podfarbených sedmohradským koloritom. Korešpondujú s rozprávkovým námetom tohto diela. Melódie Cigánskej lásky nie sú pre poslucháča ľahké, sú skôr dramatické než lyrické a vyhýbajú sa ľahkým efektom. Vďaka tomu sa niektoré stali svetoznáme. Jonelova pieseň: „ Zorika, Zorika, vráť sa mi späť“ či Ilonin Čardáš sa často hrávajú aj koncertne. V mnohých prípadoch táto opereta pripomína operu. Napríklad vstupná pieseň Zoriky v inštrumentácii orchestra pripomína nemecké postromantické opery 20. storočia. A nielen Zorikina pieseň,ale aj druhé finále je komponované operne“
Dana Dinková, režisérka a choreografka
,,Už pri inscenovaní Veselej vdovy som si uvedomovala, že veľký skladateľ operiet Franz Lehár sa usiluje vo svojej tvorbe o niečo navyše – o vytvorenie opernej operety. Po zoznámení sa s Cigánskou láskou som zistila, že v nej si tento sen naozaj splnil. Bol to jeho významný umelecký posun. Do operety vložil plno nádherných hudobných čísiel obohatených o vôbec najkrajšie čardáše operetnej literatúry. A nielen to. Dielo obsahuje náročné sopránové a tenorové party, veľké zborové scény, plochy pre tanečné výstupy, zaujme aj mladý komický pár ako kontrast k vážnej téme.
Prečo vážna téma? Veď ide o operetu, ktorá by mala byť zábavná a mala by sa vždy končiť happy-endom! Cigánska láska má síce šťastný koniec, ale jej téma je na operetu obzvlášť závažná. Rieši aj dnes aktuálny problém spolunažívania dvoch etník a zároveň i dvoch životných postojov. Lehár v troch dejstvách prerozprával príbeh Zoriky, ktorá sa stane obeťou vlastných vášní. Dej sa odohráva v Sedmohradsku pri rieke Čierna, blízko rumunských hraníc. Zorikin zámer vydať za sa snúbenca Jonela spochybní príchod cigánskeho huslistu Jóžiho. Odpoveď na svoju dilemu, či ostať vernou Jonelovi a všetkým pravidlám, ku ktorým ju vychovávali, alebo odísť s Jóžim a nájsť vytúženú slobodu, hľadá Zorika v sne. Poloha sna však pre mňa ako režisérku znamenala veľké riziko. Príbeh akoby strácal na dramatickosti a celý konflikt sa posúval do nereálnej ríše rozprávky, v určitých momentoch mätúcej a pre diváka nepochopiteľnej. Preto som si dovolila zmeniť priestor deja. V našej inscenácii Zorika nezačne snívať, jej sen sa stane skutočnosťou. Odíde s Jóžim do cigánskej osady. Vidí ho ako ozajstného chlapa, obľúbeného a obklopeného ženami, ktorý dáva prednosť slobode pred manželským záväzkom a to Zoriku ešte väčšmi priťahuje. Cigánsky voľnomyšlienkársky spôsob života jej však postupne prestáva vyhovovať. Chce sa vydať za Jóžiho a žiť s ním podľa naučených noriem. Jóžiho srdce však túži ostať slobodné, divoké a ničím nespútané - ako rieka.
Pôvodné tretie dejstvo operety, v ktorom sa Zorika prebudí zo sna, som takisto pozmenila. Zhutnila som hudobné čísla z tretieho dejstva do prvého a druhého, aby sa nenarušilo vyvrcholenie konfliktu medzi Zorikou a Jóžim. Tak som zúžila obsah inscenácie do dvoch dejstiev. Keďže som opustila motív sna, obávala som sa vyznenia záveru. Vráti sa Zorika k Jonelovi? Odpustí jej? Dokáže niekto natoľko milovať, že prepáči aj zradu? Myslím, že áno. Láska môže byť silnejšia ako hrdé ľudské ego. A tak vo finále príbehu Jonel odpúšťa Zorike a drží ju opäť v náručí. Zrazu akoby celá Jóžiho veľkosť a mužnosť prešla na gavalierskeho, nesmierne zaľúbeného Jonela. Veď čo môže byť väčšie ako bezhraničná láska“!?
Pripravil: Ľudovít Vongrej s spolupráci so Štátnou operou v Banskej Bystrici / 8. decembra 2011 
