Premiéra: Tsippi Fleischer – OASIS, opera pre deti
Bratislava-Rusovce
Základná umelecká škola sv. Cecílie v Bratislave Vás pozýva na premiéru opery pre deti Oasis z pera izraelskej autorky Tsippi Fleischer. Jej súčasná bratislavská inscenácia je prvým uvedením v anglickej jazykovej mutácii. Premiéra je naplánovaná na nedeľu 19. mája 2013 v Divadle SĽUK, Bratislava-Rusovce.
Pár slov o diele…
Oasis, opera pre deti v štyroch scénach pre zbor, šesť sólistov a orchester z pera izraelskej autorky Tsippi Fleischer, vznikla v roku 2010. V novembri 2010 mala svetovú premiéru v Karlsuhe, kde zaznela v nemeckom jazyku. Jej súčasná bratislavská inscenácia je prvým uvedením v anglickej jazykovej mutácii.
Izrealská skladateľka a muzikologička Tsippi Fleischer zasadila dej opery do biblických čias putovania Izrealitov púšťou po ich exode z Egypta. Na pôdoryse príbehu stretnutia židovských a beduínských detí, ktoré – nepoznačené nenávisťou, zlobou, pohŕdaním a egoizmom – dokážu nezištne pomôcť blížnemu v neľahkej životnej situácii, autorka otvára otázku akceptáciu životného štýlu rôznych národov a hľadá priestor pre ich porozumenie. Dielo vzhľadom na ideovú intenzitu zhmotnenia skladateľkinej celoživotnej umeleckej misie, ktorá smeruje k nachádzaniu porozumenia medzi národmi, i vzhľadom na silu hudobného výrazu, v ktorom sa spájajú prvky tradičnej židovskej a arabskej hudby s výdobytkami modernej artificiálnej hudby, predstavuje jeden z vrcholov tvorby Tsippi Fleischer. Operu Oasis prežiaruje viera v humanistické idey prekonávajúce bariéry neporozumenia – viera v nezištnosť priateľstva a v nezastupiteľnosť rodinných hodnôt.
Premiéra v nemeckom jazyku: 12. 11. 2010 Karlsruhe
Premiéra v anglickom jazyku: 19. 5. 2013 Bratislava
Tsippi Fleischer – OASIS, opera pre deti
Premiéra: 19. mája 2013, Divadlo SĽUK, Balkánska 31, Bratislava-Rusovce
Opera pre deti v anglickom jazyku
Reprízy 20. a 21. mája 2013
Libreto | Yael Medini
Anglický preklad | Gila Abrahamson
Inscenačný tím
Réžia | Pavol Smolík
Hudobné naštudovanie, dirigentka | Janka Rychlá
Zbormajsterka | Janka Rychlá
Scéna a kostýmy | Lucia Šedivá
Choreografia | Elena Zahoráková
Spevácky zbor ZUŠ sv. Cecílie Pressburg Singers
Komorný orchester učiteľov ZUŠ sv. Cecílie a hostí
Osoby a obsadenie
Matka | Veronika Podobová, Michaela Sališová
Otec | Marek Krátky, Alžbeta Zvijasová
Elon, ich syn | Anna Mojžišová, Ľubomír Uhrina
Noa, ich dcéra | Veronika Podobová, Alžbeta Zvijasová
Laila, beduínske dievča | Alžbeta Zvijasová, Petra Lenčová, Michaela Sališová
Ali, beduínsky chlapec | Ľubomír Uhrina, Stanislava Slivoňová
Vtáčik, beduínske deti | Viktória Kudlejová,Silvia Griačová, Katarína Magdolenová, Julia Jaroušková, Olivia Orlejová, Klára Pytoňáková, Paulína
Baroková, Štefánia Komlošiová
Vstupenky TU...
Dátum a čas predstavení:
19.5.2013 o 17.00 - premiéra
20.5.2013 o 10.00h
20.5.2013 o 17.00h,
21.5.2013 o 10.00h.
Obsah opery
Prvá scéna
Nezbední súrodenci Elon a Noa sršia aktivitou. Baví ich hľadať zvláštne kamene, sledovať chodníčky mravcov, pozorovať chrobákov. Opantaní túžbou po dobrodružstve podnikajú výlety do púšte a do rodičovského stanu sa častokrát vracajú neskoro. Rodičov trápia obavy, že sa deti stratia. Navyše ich znepokojuje, že rodina kvôli výletom malých nezbedníkov nestíha držať krok s ostatnými, a tak zaostáva na konci izraelitskej karavány.
Ako Izraeliti putujú vyprahnutou púšťou, zásoby vody v tábore sa zmenšujú a stáva sa čoraz vzácnejšou. Zrazu sa objaví Elon s malým vtáčikom, ktorého našiel a oživil počas jednej z expedícií do púšte. Chlapec to považuje za dôkaz, že sa v blízkosti nachádza pitná voda, ale rodičia sa len zasmejú detskému výmyslu.
Druhá scéna
Jednej noci sa Elon a Noa tajne vykradnú z tábora, odhodlaní nájsť zdroj vody. Ako kráčajú púšťou, marí sa im, že v diaľke vidia zeleň. Ale vyčerpaní namáhavou cestou strácajú vedomie. Spoza kopca počuť šťastné hlasy a výbuchy smiechu. Objavia sa Laila a Ali, deti púšte. Uvidia Elona a Nou v bezvedomí a preberú ich vodou z veľkých hlinených džbánov. Nasleduje zoznámenie, počas ktorého sa beduínske deti dozvedia o vážnych problémoch, ktorým čelia Izraeliti putujúci do zasľúbenej zeme. Izraelitské deti prijímajú pozvanie do oázy – to je tá zeleň, ktorú videli na pokraji vyčerpania. Laila a Ali im ponúknu vodu, chlieb, olivy a ďatle z ich paliem.
Tretia scéna
Rodičov veľmi vystrašilo, keď ráno nenašli deti v rodinnom stane. Elon a Noa sa vracajú v sprievode beduínských detí a prinášajú Izreaelitom vodu. Tábor prestúpi atmosféra priateľstva a bratstva. Rodičia Elona a Noy vyslovujú prianie adoptovať si Lailu a Aliho.
Štvrtá scéna
Beduínske deti by sa rady stali súčasťou rodiny Elona a Noy. Po dôkladnom uvážení však víťazí zmysel pre povinnosť. Nemôžu opustiť rodinné tradície, musia ostať v púšti, aby zachovali oázu aj pre nasledujúce generácie a poskytovali vodu smädným pútnikom. Izraeliti sľubujú, že nikdy nezabudnú na priateľstvo, s ktorým sa v púšti stretli. Smútok rozlúčky sa mieša s nádejou, že každý z národov, zachovajúc vlastné tradície, prežije svoj život v mieri a v pokoji.
O autorke
Tsippi FLEISCHER, hudobná skladateľka, muzikologička a pedagogička, sa narodila v Haife (Izrael). Jej rodičia, z Poľska pochádzajúci Židia patriaci k pionierskej generácii zakladateľov štátu Izrael, sa zoznámili v Palestíne, väčšina ich príbuzných zahynula počas holokaustu. Tsippi Fleischer už ako trojročná improvizovala na klavíri. Vyštudovala klavírnu hru a hudobnú teóriu na Rubin Conservatory of Music v Haife. Na Rubin Academy of Music v Jeruzaleme absolvovala odbory skladba a dirigovanie. Študovala tiež hebrejský a arabský jazyk, semitskú lingvistiku, literatúru a dejiny Blízkeho východu na univerzite v Tel Avive a hudobnú výchovu v New Yorku. Doktorát v odbore hudobná veda obhájila na renomovanej izraelskej Bar Ilan University. Roku 1978 sa vydala za lingvistu Aharona Dolgopolského, ktorý emigroval z Moskvy do Izraela počas vlny ruskej imigrácie v sedemdesiatych rokoch minulého storočia.
Tsippi Fleischer získala mnoho domácich i zahraničních ocenení: ACUM Prize za celoživotné dielo v oblasti hudby, Cenu premiéra pri príležitosti 50. výročia štátu Izrael, Unesco-Paris (Rostrum) Prize, ocenenia vlád Fínska, USA a ďalšie.
Multikultúrna atmosféra zmiešaného židovsko-arabského mesta Haifa, v ktorom Tsippi Fleischer vyrastala, i jej vzdelanie v oblasti lingvistiky a orientalistiky sa odrazili v autorkinom kompozičnom rukopise. Vo svojej tvorbe so vzácnou citlivosťou zjednocuje tradičné ľudové židovské i arabské prvky s výdobytkami súčasnej artificiálnej hudby. Oceňujúc jej zmysel pre farbu a zvukovosť ju muzikológovia prirovnávajú k Mauricovi Ravelovi či k súčasnému skladateľovi Georgovi Crumbovi.
Tsippi Fleischer je autorkou takmer osemdesiatich komorných, symfonických, operných, piesňových a zborových opusov. K jej najvýznamnejším dielam patria opery Médéa (1997), Kain a Ábel (2002) a Oasis (2010), piesňový cyklus Girl Butterfly Girl (1977), suita To the Fruits of My Land (1981), Oratorio 1492–1992 (1991), šesť symfónií skomponovaných v rozpätí rokov 1995–2011 a ďalšie. Diskografia skladateľky obsahuje dvadsať CD, viaceré vyšli v produkcii spoločnosti Vienna Modern Masters.
Popri komponovaní sa Tsippi Fleischer intenzívne venuje pedagogickej činnosti a vedeckému výskumu (predovšetkým v oblasti hebrejskej ľudovej piesne). Je autorkou viacerých vedeckých a edukačných publikácií, pravidelne prednáša na medzinárodných muzikologických fórach.
PRESSBURG SINGERS. Spevácky zbor vznikol v roku 2004, jeho zakladateľkou a umeleckou vedúcou je zbormajsterka Janka Rychlá. Pressburg Singers realizoval rad úspešných koncertných vystúpení doma i v zahraničí (Česká republika, Chorvátsko, Poľsko, Rakúsko, Taliansko, Švajčiarsko). Získal viacero ocenení na medzinárodných súťažiach: 1. miesto v kategórii komorných zborov a 2. miesto v kategórii detských zborov na Medzinárodnom festivale Musica Sacra Bratislava 2006, 2. miesto na 5. ročníku prestížneho medzinárodného festivalu mladých hudobníkov Summa Cum Laude vo Viedni. Teleso má v repertoári sakrálne i svetské diela všetkých štýlových období, jeho členovia účinkujú aj v predstaveniach Opery Slovenského národného divadla. Zbor koncertne spolupracoval s poprednými opernými sólistami (Miroslav Dvorský, Jozef Kundlák, Peter Mikuláš a ďalší). Počas svojej existencie vychoval rad členov, ktorí v súčasnosti študujú na slovenských konzervatóriách a na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Spevácky zbor Pressburg Singers je od školského roku 2011/2012 súčasťou Základnej umeleckej školy sv. Cecílie v Bratislave.
O inscenačnom tíme
Janka RYCHLÁ je zakladateľkou a umeleckou vedúcou speváckeho zboru Pressburg Singers. Absolvovala štúdium klavírnej hry na Konzervatóriu v Žiline a zborového dirigovania na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Pôsobila v Slovenskom rozhlase ako zbormajsterka Detského a mládežníckeho speváckeho zboru SRo. Umelecky profilovala viacero speváckych zborov (Chorus Salvatoris, Tempus), spolupracuje s Operou Slovenského národného divadla. Zúčastnila sa viacerých medzinárodných interpretačných kurzov vo Francúzsku, vystúpila na koncertných pódiách na Slovensku i v zahraničí (Turecko, Francúzsko, Taliansko, Rakúsko, Švajčiarsko, Poľsko, Chorvátsko, Česká republika). V súčasnosti popri umeleckej činnosti pedagogicky pôsobí na Katedre bábkarskej tvorby Divadelnej fakulty Vysokej školy múzických umení v Bratislave a v Základnej umeleckej škole sv. Cecílie.
Pavol SMOLÍK je operný režisér a dramaturg. Absolvoval štúdium hudobnej teórie a opernej réžie na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Po ukončení štúdia sa stal členom Opery Slovenského národného divadla, najprv ako asistent réžie, neskôr ako dramaturg a šéfdramaturg. V rokoch 1996–98 bol umeleckým šéfom súboru Štátnej opery Banská Bystrica, v rokoch 2009–2010 riaditeľom Opery SND. Patrí k profilovým tvorcom strednej režisérskej generácie, na konte má desiatky inscenácií v Opere SND, v banskobystrickej Štátnej opere, v opere košického Štátneho divadla, v Opernom štúdiu VŠMU i na viacerých českých scénách. Najväčšiu pozornosť vzbudili inscenácie Pucciniho Madama Butterfly (1991), Thomasovho Hamleta (2000), Smetanovej Hubičky (2003) či Verdiho Maškarného bálu (2004). Režíroval viacero inscenácií opier pre deti (Veľká doktorská rozprávka, SND 1992; Trojruža, SND 1996; Tajomný kľúč, Martin a slnko, SND 2006; Perníková chalúpka, ŠO Banská Bystrica 2012), v ktorých sa prejavil ako citlivý formovateľ vkusu mladého diváka. Popri umeleckej činnosti pedagogicky pôsobí na Vysokej škole múzických umení v Bratislave a na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. Bratislavčania ho poznajú aj ako organizátora a režiséra Bratislavských korunovačných slávností.
Lucia ŠEDIVÁ vyštudovala propagačné výtvarníctvo na Škole úžitkového výtvarníctva v Bratislave a scénografiu a kostýmové výtvarníctvo na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Počas vysokoškolského štúdia spolupracovala na školských tanečných a operných projektoch Kráľ tancuje, Ulica a Fragmenty. Jej prvou skúsenosťou s operou bola inscenácia Verdiho Falstaffa (VŠMU 2007, réžia Marián Chudovský), výtvarne sa spolupodieľala aj na inscenácii Mozartovej opery Così fan tutte (VŠMU 2008, réžia Pavol Smolík). Spolupracovala na inscenáciách divadelných hier a muzikálov (Producenti, 2008; Alica v krajine zázrakov, 2009; Európska večera, 2010; Skúška orchestra, 2010), filmových produkciách (Havran, 2007; Voices, 2009; Marhuľový ostrov, 2009; Tele vision; 2010), či televíznych reláciách (Prvé oddelenie, Filmix, Československo hľadá superstar).
Elena ZAHORÁKOVÁ vyštudovala pedagogiku tanca a choreografiu baletu na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Počas vysokoškolského štúdia založila prvý súbor moderného scénického tanca na Slovensku „Alfa“, ktorý pedagogicky a choreograficky formovala dvadsať rokov. Dlhé roky intenzívne spolupracovala so Slovenskou televíziou, pre ktorú vytvorila choreografie v oblasti zábavnej, detskej a literárno-dramatickej tvorby. Ako choreografka či garantka pohybovej zložky sa podieľala na desiatkach operných, operetných, muzikálových a činoherných inscenácií v slovenských i zahraničných divadlách (Slovenské národné divadlo Bratislava, Štátna opera Banská Bystrica, Štátne divadlo Košice, Divadlo J. Záborského Prešov, Divadlo J. Palárika Trnava, divadlá v Opave, Gdańsku, Štetíne atď.). V rokoch 1975–1990 pôsobila ako externá pedagogička na Katedre tanečnej tvorby VŠMU. Od roku 1990 vyučuje javiskový pohyb na Katedre spevu VŠMU. V rokoch 2001–2006 pôsobila na Tanečnom konzervatóriu Evy Jaczovej v Bratislave, od roku 2006 vyučuje na Katedre hudby Pedagogickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre (javiskový pohyb a choreografia).
Texty zostavila hudobná publicistka Michaela Mojžišová
Článok zaradený do: Aktuality
Diskusná téma: Premiéra: Tsippi Fleischer – OASIS, opera pre deti
Krásny zážitok v Rusovciach
A ešte väčšiu radosť máme, že tam spieva nám blízky, milovaný človiečik - naša vnučka Anička. Prajeme vám všetkým veľa síl, radosti, trpezlivosti a veľké úspechy!!!
ĎAKUJEME!
neskutočne nádherné dielo
Dúfam, že rusovecké predstavenia nebudú posledné a že sa s touto krásnou orientálnou a zároveň starozákonnou operou zoznámi viac divákov.
Re:neskutočne nádherné dielo
Pridať nový príspevok