Banská Bystrica
Štátna opera Banská Bystrica pripravila premiéru opery Giuseppe Verdiho Macbeth, ktorá bude v I. premiére uvedená v Štátnej opere v rámci jubilejného 40. ročníka opernej časti festivalu Zámocké hry zvolenské 2013. Druhá premiéra je naplánovaná na 14. septembra 2013 v Štátnej opere.
Macbeth, Štátna opera Banská Bystrica, 2013
Foto: Jozef Lomnický
Macbeth a Lady Macbeth patria k najväčším postavám Wiliama Shakespeara rovnako, ako sú vrcholnými charaktermi v opernej tvorbe Giuseppe Verdiho. Dráma naplnená pachom krvi, úkladmi a vraždami, do ktorých zasahujú živly a zlé sily je snáď najzovretejšou hrou alžbetínskeho dramatika. Verdi v ničom nezaostáva: v Macbethovi vytvoril dielo, ktoré patrilo k jeho najobľúbenejším. Napriek tomu, že sa vymyká dobe svojho vzniku i kontextu skladateľovej tvorby. V tejto opere sa nenájde nosná tenorová úloha, v deji chýba láska a teda aj veľký ľúbostný duet. Dnes však Macbeth patrí k najfascinujúcejším dielam svetového operného umenia.
Libreto podľa rovnomenného diela W. Shakespeara napísal taliansky libretista Francesco Maria Piave. Svetová premiéra opery sa konala 14. marca 1847 v Teatro della Pergola vo Florencii, dirigoval Giuseppe Verdi a neskôr v upravenej verzii 21. apríla 1865 v Théâtre Lyrique v Paríži. Túto upravenú verziu dirigoval francúzsky dirigent Adolphe Deloffre.
Macbeth, Štátna opera Banská Bystrica, 2013
Foto: Jozef Lomnický
Verdiho Macbeth na Slovensku
V slovenskej premiére bol Macbeth uvedený 27. marca 1968 v Slovenskom národnom divadle. Hudobne dielo naštudoval Gerhard Auer, v réžii Júliusa Gyermeka. Na príprave zborov slovenskej premiéry Macbetha sa podieľal spolu so zbormajstrom Jánom Valachom aj v súčasnosti špičkový slovenský dirigent Ondrej Lenárd, ktorý bol tom čase na začiatku svojej kariéry pomocným zbormajstrom v Opere SND. Druhé slovenské uvedenie Macbetha bolo 18. mája 1989 v Opere SND v hudobnom naštudovaní Dušana Štefáneka a v réžii Júliusa Gyermeka. Macbeth uvedený 19. decembra 2003 v hudobnom naštudovaní Olivera Dohnányiho a v réžii Mariána Chudovského je stále na repertoári Opery SND. V košickej opere toto dielo ešte nebolo nikdy uvedené. Banskobystrická opera pripravila na Slovensku štvrté uvedenie Macbetha práve v jubilejnom roku, kedy si celý operný svet pripomína 200. výročie narodenia Giuseppe Verdiho. V histórii nášho najmladšieho operného divadla je to prvé uvedenie tejto opery.
Giuseppe Verdi: Macbeth
Opera v 4 dejstvách
255. premiéra v Štátnej opere
prvé uvedenie v banskobystrickej opere
I. premiéra: 23. júna 2013 v Štátnej opere
II. premiéra: 14. septembra 2013 v Štátnej opere
Realizačný tím
Hudobné naštudovanie a dirigent: Marián Vach
Réžia: Peter Gábor
Scéna: Jaroslav Valek
Kostýmy: Katarína Holková
Zbormajsterka: Iveta Popovičová
Osoby a obsadenie
Macbeth│ Zoltán Vongrey / Evez Abdulla a. h.
Lady Macbeth│Louise Hudson a. h. / Katarína Vovková a. h.
Banco│ Ivan Zvarík / David Szendiuch a. h.
Macduff│Michal Hýrošš / Stanislav Matis a. h.
Malcolm│Peter Schneider / Robert Smiščík
Dvorná dáma│Andrea Ľuptáková / Dominika Stráňavská a. h.
Lekár│Marián Hadraba / Igor Lacko
Sluha│Slavomír Macák
Fleance, dieťa│ Denis Bari / Samuel Jakub Tomík
Sicario│Dušan Kubíny
Zjavenia│Michaela Sojčáková, Karol Kurtulík, Ester Popovičová
Duncan │Igor Kúchen
Na premiére 23. júna sa divákom predstavia exkluzívni hostia
Evez Abdulla, Louise Hudson, Štefan Kocán a Miroslav Dvorský
Spoluúčinkuje orchester a zbor Štátnej opery
Koncertný majster: Michal Hudák
Štátna opera Banská Bystrica si dovoľuje informovať verejnosť, že vzhľadom na očakávané zhoršenie počasia v nedeľu 23. 6. sa premiéra opery Macbeth odohrá v banskobystrickej Štátnej opere a nie, ako bolo pôvodne plánované, na Zvolenskom zámku. Ostatné predstavenia sa v prípade zlého počasia odohrajú v Divadle J. G. Tajovského vo Zvolene.
Hudobne toto dielo naštudoval šéfdirigent Štátnej opery v Banskej Bystrici Marián Vach.
Marián Vach, dirigent
,,Giorgio Strehler, známy taliansky operný režisér vyhlásil, že Verdimu sa podarilo vďaka mimoriadnemu dramatickému inštinktu, ísť ďaleko za rámec poňatia shakespearovskej tematiky v 19. storočí: Verdi mal schopnosť nového pohľadu na výklad Shakespearovho diela, ktorý bol v tom čase úplne neobvyklý a hlboký, a to aj s ohľadom na historické súvislosti, ktoré ho obklopovali.
Tento poznatok môžem podložiť niekoľkými postrehmi z čítania partitúry: celý priebeh diela sa nesie v znamení boja, násilia a krvavých udalostí. Samotná orchestrácia a vokálne vedenie hlasov sú riešené tak, aby v poslucháčovi vzbudili pocit hrôzy, čo si Shakespearova hra priamo vyžaduje. Verdi chcel, aby bola rola Lady Macbeth speváčkou interpretovaná deformovanými, škaredými tónmi. Vyžadoval, aby z jej prejavu bolo viac cítiť deklamáciu textu ako krásu tónu alebo eleganciu vokálnej linky. Lady Macbeth často používa karikovanie, opakovanie Macbethovej dikcie, čo tvorí novú zvukovú a výrazovú možnosť spevu pre Lady.
Pre celú 6. scénu (Gran Scena e duetto – Macbeth zabije Duncana) dokonca predpisuje: Tento duet musí byť spievaný polohlasom, tmavo, s výnimkou niekoľkých miest, ktoré sú vyznačené. V inštrumentácii celej 6. scény predpisuje pre sláčiky „con sordino“ – teda s tlmítkom, dusítkom. Ten istý predpis ako pre spev v 6. scéne použil Verdi v 19. scéne (Gran scéne Námesačná) aj pre sláčikové nástroje. Jedinečný je aj orchestrálny postup v tejto scéne, ktorý je založený na monotónnosti sprievodu sláčikov, ale so zvláštnym, až elektrizujúcim rytmom.
Celá opera je podriadená neobyčajnému dramatizmu a dynamizmu za použitia dovtedy neobvyklých interpretačných postupov, čím plným právom možno priradiť operu Macbeth k titulom operného reformátora Ch.W. Glucka"
Macbeth, Štátna opera Banská Bystrica, 2013
Foto: Jozef Lomnický
Macbeth v banskobystrickej opere zinscenoval slovenský režisér Peter Gábor. Po deväťdesiatich činoherných réžiách, medzi ktorými je aj niekoľko muzikálov (Šakalí léta, Kabaret, Balada pro banditu) a po úspešnom pôsobení v niekoľkých divadlách či už na Slovensku, Česku alebo napríklad v Paríži, má za sebou aj štyri opery. Ako operný režisér debutoval pred viac ako dvoma rokmi v Národnom divadle Moravskosliezskom dielom Umberta Giordana Fedora. Jeho druhou opernou réžiou bolo dielo Charlesa Gounoda Romeo a Júlia, ktoré malo v Ostrave premiéru koncom roka 2011. O úspechu inscenácie ostatne svedčia aj dve prestížne ceny Thálie pre oboch hlavných predstaviteľov – Aleša Brisceina a Janu Šrejma Kačírkovú. Jeho treťou prácou bola Verdiho opera Rigoletto, ktorá mala v Štátnom divadle v Košiciach premiéru v máji tohto roku. Štvrtou operou, ktorú Peter Gábor naštudoval, je Verdiho Macbeth v Štátnej opere v Banskej Bystrici. Oboma poslednými opernými inscenáciami sa tak nitriansky rodák, ktorý detstvo strávil v Košiciach, ale posledných dvadsať rokov pôsobí hlavne v Česku, vracia na Slovensko.
Peter Gábor, režisér
,,Úvodný rituálny čarodejnícky sabat paradoxne ohlasuje vývoj a koniec životnej cesty Macbetha, théna z Glamisu. Proroctvo skvelej kariéry je štartom veľkej drámy. Macbeth sa postupne stáva thénom z Cawdoru a škótskym kráľom. Shakesperova najkratšia a najzovretejšia dráma znamená pre mňa rituálny kruh, v ktorom sa odštartuje neúprosný boj s časom. Macbeth túži poznať svoj životný osud až do konca. Posadnutý satanskou silou a našepkávaním krvilačnej ambície jeho životnej partnerky Lady Macbeth, sa bezhlavo rúti do boja s časom, ktorý v závere prehráva. Dramatický príbeh vnímam ako veľké podobenstvo na tému: zlo v človeku a jeho zrod. Štúdia rodiaceho sa zla v ľudskej duši je aj základným impulzom pre psychologickú stavbu dramatických postáv. Tragédie zločinu a trestu ma vždy fascinujú. Otvárajú dvere do najintímnejších polôh ľudského vedomia i podvedomia. Provokujú moju fantáziu k sugestívnym divadelným znakom fyzického i metafyzického sveta okolo nás a v nás."
Macbeth, Štátna opera Banská Bystrica, 2013
Foto: Jozef Lomnický
Obsah opery
1. dejstvo
Nad škótskymi vresoviskami zúri búrka a medzi bleskami sa zlietajú čarodejnice. Keď k nim dorazia víťazní vojvodcovia armády kráľa Duncana – Macbeth a Banco – nechajú si veštiť budúcnosť. Dozvedajú sa, že Macbeth spoločensky povýši − má sa stať sa sirom z Cawdoru a potom vraj dokonca i kráľom. Banco bude otcom kráľov. Jeho synovia sa teda dožijú kráľovského stolca po Macbethovi. Krátko na to prichádzajú kráľovskí poslovia a odovzdávajú Macbethovi správu, že bol za svoju udatnosť menovaný sirom z Cawdoru. Veštba sa začína plniť.
Lady Macbeth sa z listu svojho muža dozvedá o veštbe. Začína byť posadnutá ctižiadostivosťou rovnako, ako jej muž. Nabáda ho, aby prijal to, čo mu bolo vyveštené a nastúpil na trón: prehovorí ho k vražde kráľa Duncana, ktorý v ich hrade nocuje. Macbeth hosťa prebodne. Lady Macbeth podsunie zakrvavenú dýku spiacim strážcom a pokropí ich Duncanovou krvou, aby podozrenie z vraždy padlo na nich. Macduff a Banco ráno nachádzajú zavraždeného kráľa. Na symbolickej rozlúčke so zosnulým kráľom Macbeth so svojou ženou predstierajú smútok. Vo všeobecnom zármutku Duncanov syn Malcolm pochopí situáciu – preto hľadá útočisko inde a opúšťa Škótsko.
2. dejstvo
Kráľom sa stal Macbeth. Podľa proroctva sa ale obáva rivality Bancovho syna Fleanca. Cynickosť lady Macbeth prestáva mať hranice a vydáva ďalší impulz pre naplnenie vražedného plánu – nabáda svojho muža, aby zniesol Banca zo sveta. Macbeth cíti výčitky svedomia už po prvej vražde, no vzájomná závislosť manželov je silnejšia. Zlo dostáva príležitosť v ďalšom kole: podľa plánu Macbethovcov majú najatí vrahovia zabiť otca i syna. Banco má zlú predtuchu a chce svojho syna Fleanca ochrániť. Sám napokon vbieha do vražednej pasce a umiera, ale Fleance našťastie stihne ujsť.
Počas slávnostnej korunovačnej hostiny sa Macbethovi zjaví duch zavraždeného Banca. Kráľ trpí výčitkami svedomia a v zdesení naznačí svoju vinu. Lady Macbeth sa ho pokúša upokojiť, no Macbeth je zmätený a rozrušený. Správanie rozorvaného Macbetha je však nápadné a vyvoláva v oslavujúcom dave pochybnosti o ďalšom osude krajiny.
3. dejstvo
Macbeth chce stoj čo stoj spoznať svoj ďalší osud, a preto znovu navštevuje čarodejnice. Za každú cenu sa snaží vyhrať boj s časom. Čarodejnice mu veštia tri proroctvá, ktoré hovoria, že nad ním nezvíťazí nikto, kto bude zrodený zo ženy. Jeho vláda sa skončí až vtedy, keď sa proti nemu pohne Birnamský les. Nebezpečenstvo však predstavuje najmä Macduff, škótsky šľachtic, pred ktorým sa má mať Macbeth na pozore.
Macbeth sa s obavou u čarodejníc vyzvedá, ako je to s Bancovými potomkami. Namiesto odpovede zbadá osem kráľov. Posledný z nich má podobu Banca a nastaví mu zrkadlo. V ňom opäť objaví rad kráľov. Macbeth pochopí, že jeho vláda je ohrozená. Vydesený a od hrôzy omdlie.
Keď vylíči lady Macbeth ďalšiu veštbu čarodejníc i príhodu so zjavením kráľov a Banca so zrkadlom, tá mu dodáva odvahu a nabáda ho k ďalšej vražde Bancovho syna i Macduffa. Ich príbuzní majú byť vyvraždení spoločne s ďalšími škótskymi šľachticmi.
4. dejstvo
Škótski utečenci nariekajú nad krutovládou Macbetha, ktorý dal zavraždiť Macduffovu ženu a deti – odhodlaní muži nastupujú do vojny proti nemu. Spolu s Macduffom sa zhromažďujú na hranici Anglicka a Škótska. K spoločnému boju sa pridáva aj Duncanov syn Malcolm. Radí vojakom, aby sa pri chystanom útoku maskovali vetvami Birnamského lesa. Tak dokážu spôsobiť, že sa Birnamský les zdanlivo pohne.
Pre lady Macbeth sa stala ťažoba nespočetných zločinov príliš veľká. Šialená blúdi priestormi hradu a márne sa pokúša zmyť vidinu krvi zo svojich rúk. Napokon padá usmrtená vlastnou rukou.
Macbeth cíti, že ho jeho prívrženci opúšťajú. Dozvedá sa o smrti svojej ženy a tiež o tom, že jeho nepriatelia vyrazili do boja. Nezasiahne ho ani smrť lady Macbeth, prepadá ho pocit márnosti. Birnamský les sa blíži a Macbetha tak, ako predpovedala veštba, prebodne Macduff vlastnou rukou. Macduff sa totiž nenarodil zo ženy prirodzeným spôsobom, ale bol vybraný z lona svojej mŕtvej matky. Proroctvo sa teda naplnilo. Umierajúci Macbeth uznáva svoju vinu a odchádza „v hneve s nebesami i so svetom”.
Zdroj: ŠOBB
Redakčná úprava: Ľudovít Vongrej
Článok zaradený do: Aktuality
Tip na kliknutie
Operná časť 40. ročníka festivalu Zámocké hry zvolenské
