Prvý ročník medzinárodnej speváckej súťaže Évy Marton

15.03.2014 13:55

 

Motto: ,,Keď som študovala na Lisztovej akadémii, prisahala som, že ak budem mať niekedy svojich študentov, budem ich od prvej chvíle učiť samostatnosti a sebadôvere. Učiteľ obvykle chce zo študenta vytvoriť menšieho umelca, než je on sám. Toto je chyba! Musíme im dať krídla, aby sa čo najrýchlejšie preklenuli do života." (Éva Marton).

 

 

 

Pozdrav pána Andrása Battu, vládneho komisára, bývalého prezidenta Lisztovej akadémie a patróna súťaže.

 

,,Svet je zaplavený súťažami a festivalmi. Mnohí sa sťažujú, že ich to znehodnotilo. Avšak aj keď jestvuje mnoho nástrojov, Stradivariho husle ostávajú naveky dielom s vysokou cenou. Všetko závisí od toho, či existuje zlatý štandard profesionalizmu a zdravého jadra. Položiac si túto otázku a príjmuc jednoznačnú odpoveď, Lisztova akadémia v Budapešti organizuje svoju prvú medzinárodnú súťaž. Keďže je spojená s menom Évy Marton, objavila sa ako sa ako mocná značka. Presne tá istá Éva Marton, ktorá sa v posledných štyridsiatich rokoch tešila z hviezdnej kariéry v najväčších operných rolách Pucciniho, Wagnera, Richarda Straussa, Verdiho a iných skladateľov. Ak môže inštitúcia alebo krajina poskytnúť takýto poklad, bolo by nerozumné nevyužiť ho. Využívame teda túto možnosť v duchu sloganu „génie oblige“, ktorý často citoval Ferenc Liszt.

 

V tomto duchu súťaž na seba upútala pozornosť činiteľov zodpovedných za riadenie kultúrneho života u nás. Zároveň treba povedať, že to bude vzrušujúca umelecká udalosť. Predsedkyňou poroty Prvej medzinárodnej súťaže Évy Marton bude táto eponymická umelkyňa sama a porota bude zostavená z vplyvných predstaviteľov medzinárodného operného sveta, ktorí môžu ponúknuť výdatnú pomoc v budovaní kariéry mladého speváka. Pretože čo je na speváckej súťaži dôležité? Nie finančná odmena (hoci môžem prezradiť, že v tomto prípade odmena nebude zanedbateľná...) ale možnosť pre ďalšie zmluvné záväzky a propagácia. Skutočne dobrá súťaž je ako koruna stromu, rozvetvuje sa a jej konáre môžu prerásť veľmi ďaleko, azda až na iné svetadiely. Lisztova akadémia – so svojimi vynikajúcimi koncertnými sieňami – a elegantná budova Budapeštianskej opery, ktorá bude ako partner hostiteľom galakoncertu, lákajú svojím čarovným pôvabom mladých hudobníkov skúšať šťastie. Dúfame, že budeme úspešní a nájdeme niekoľko klenotov, pričom sa spoľahneme nielen na odborníkov, ale aj na spoluúčasť kritického, podporujúceho a sympatického obecenstva."

 

                                                                                  

Éva Marton

 

Prvý profesionálny debut maďarskej sopranistky Évy Marton nastal už počas štúdia na Akadémii Franza Liszta v Budapešti v roli Kate Pinkerton z opery Madama Butterfly v rámci festivalu na Margaretinom ostrove (Budapešť). V Maďarskej štátnej opere debutovala roku 1968 ako Šematchanskaja carica v opere Rimského-Korsakova Zlatý kohútik. Roku 1972 ju pozval Christoph von Dohnányi do Frankfurtu, kde spievala Grófku z Figarovej svadby a v Maggio Musicale Fiorentino vo Florencii sa predstavila v Rossiniho Viliamovi Tellovi ako Matilda pod taktovkou Riccarda Mutiho. Do Budapešti sa vrátila spievať Odabellu z Verdiho Attilu.

 

Roku 1973 prvý krát vystúpila vo Viedenskej štátnej opere ako Tosca s nadšeným ohlasom obecenstva a krátko nato tu spievala Tatianu v novej inscenácii Eugena Onegina. Tieto výkony vyvolali rad debutov v mnohých popredných medzinárodných operných domoch. V Metropolitnej opere New York to bola Eva z Majstrov spevákov norimberských roku 1976. V rozmedzí rokov 1981 až 1986 ju denník New York Times trikrát vybral medzi najlepších umelcov roka v New Yorku za roly ako Cisárovna v opere Žena bez tieňa od Richarda Straussa, Alžbeta v Tannhäuserovi a Tosca. Roku 1977 spolupracovala s Hamburskou štátnou operou (opäť Žena bez tieňa) a debutovala aj v Opere San Franciscko v titulnej postave Aidy; roku 1978 prvý raz vystúpila v La Scale ako Leonóra v Trubadúrovi a v Lyrickej opere Chicago debutovala ako Maddalena v Giordanovom Andreovi Chénierovi. Na Bayreuthskom festivale spievala Alžbetu aj Venušu v Tannhäuserovi (1977/1978) a na Mníchovskom opernom festivale sa objavila prvý krát v titulnej roli Egyptskej Heleny (Richard Strauss) s dirigentom Wolfgangom Sawalischom roku 1981. Na Salzburskom festivale spievala Leonoru z Fidelia v rokoch 1982 a 1983 pod taktovkou Lorina Maazela, titulnú rolu Elektry s Claudiom Abbadom roku 1989 a Farbiarku zo Ženy bez tieňa roku 1992 s Georgom Soltim.

 

Éva Marton sa stala jednou z najpoprednejších interpretiek Brünnhildy z Wagnerovho Prsteňa, avšak Brünnhilda je len ďalšou hrdinkou z  rozsiahlej galérie jej bezvýhradných interpretácií zahrnujúcich titulné roly Salome, La Giocondy, Leonory zo Sily osudu a predovšetkým titulnú úlohu Turandot z Pucciniho poslednej opery, ktorú prvýkrát naštudovala pre Viedenskú štátnu operu roku 1983. Odvtedy bola oslavovaná jednoducho ako „Turandot dneška“ a spievala ju takmer dvestokrát v každom väčšom opernom divadle a podujatí vrátane Metropolivnej opery, La Scaly, Areny di Verona, San Francisca, Chicaga, Barcelony, Houstonu, Washingtonu, v šiestich rozličných televíznych a video-snímkach, z toho jednej z Viedenskej štátnej opery s dirigentom Haroldom Princom, jednej z Metropolitnej opery v produkcii veľkolepého Franca Zeffirelliho a v inscenácii s návrhom scény od Davida Hockneya zosnímanej v Opere San Francisco. Túto operu nahrávala dvakrát: pre CBS s dirigentom Lorinom Maazelom a pre RCA s Robertom Abbadom.

 

V televízii sa objavila aj ako Alžbeta v Tannhäuserovi, Elsa v Lohedngrinovi, Leonóra v Trubadúrovi, všetko z javiska Met. Okrem toho aj v dvoch verziách Toscy (z veronskej Arény a z Opery v Sydney), v La Gioconde a Elektre z Viedenskej štátnej opery, v Andreovi Chénierovi z La Scaly a v Žene bez tieňa zo Salzburského festivalu. Všetky tieto televízne snímky sú teraz dostupné aj na videokazetách alebo DVD. Éva Marton sa stala aj jedným z najviac nahrávaných umelcov. Spolu to činí viac než 20 kompletných opier, ako aj sólových recitálov, albumov árií a symfonických diel. Z mnohých nahrávok sú to napríklad celé  opery La Gioconda, Andrea Chénier, Fedora, Turandot, Tosca, Dievča zo zlatého západu, Hrad kniežaťa Modrofúza, Violanta (Korngold), Tiefland (d'Albert), Salome, Elektra, La Wally (Catalani), Semirama (Respighi), Lohengrin a úplný Prsteň pod taktovkou Bernarda Haitinka.

 

 

 

Medzi jej angažmány patria ďalší kompletný Prsteň pod vedením Zubina Mehtu v Lyrickej opere Chicago (1996) ako aj Elektra vo Washingtone a Lyone pod taktovku Kenta Nagana (1997), Turandot v Metropolitnej opere a vo Viedenskej štátnej opere (1997), veľkolepá nová inscenácia Lohengrina v Hamburskej štátnej opere z roku 1998 (Ortruda) a nová inscenácia Jenůfy z Hamburgu v nadšene oslavovanom debute mimoriadne dojímavej úlohy Kostelničky, za ktorou nasledoval ďalší rad predstavení Toscy v Metropolitnej opere (1999).

 

V rodnom Maďarsku prijala spoluprácu s poprednou popovou hviezdou Miklósom Vargom na nahrávke piesne „Európa“ – hymne Majstrovstiev Európy v atletike, ktoré sa konali v auguste roku 1998 v Budapešti.

 

Jej ďaľšími rolami boli Kundry z Parsifala v Barcelone a Lisabone z roku 2001 ako aj Isolda v modernom scénickom stvárnení Ruth Berghausovej v Hamburskej štátnej opere roku 2000. Po vyzdravení z ťažkého zranenia, ktoré utrpela po nehode na scéne v závere predstavenia Tristana, hrala a spievala vo filmovej verzii maďarskej národnej opery Bánk Bán od Ferenca Erkela (2001/2002), ktorá sa pripravuje pre DVD. Účinkovanie na koncertoch a recitáloch vypovedá o Éve Marton aj ako o sugestívnej interpretke piesní a skladieb Roberta Schumanna, Franza Liszta, Richarda Wagnera a najmä Arnolda Schönberga a Gustava Mahlera.

 

Od jej debutu ako Farbiarky v Žene bez tieňa od Richarda Straussa roku 1992 pod taktovkou sira Georga Soltiho v inscenácii, ktorá uviedla túto operu úplne bez škrtov po prvýkrát od jej svetovej premiéry roku 1919, sa Éva Marton stala oslavovanou za to, že patrí medzi malý počet sopranistiek schopných spievať túto kompletnú verziu. Ukázala sa takto vo viacerých moderných scénických stvárneniach v Berlíne (Philippe Arlaud) pod taktovkou Christiana Thielemanna roku 1998, Barcelone (Andreas Homoki) roku 2000 a vo Frankfurte (Christof Nel, dirigent Sebastian Weigle) roku 2003. Veľkolepá inscenácia Michaela Hampa v Aténskom Megarone počas Kultúrnej olympiády v Grécku roku 2002 sa vysielala priamym prenosom a vznikla aj nahrávka pre televíziu a na DVD.

 

V rokoch 2005 až 2013 viedla Spevácke oddelenie na Lisztovej akadémii a v súčasnosti tam naďalej pokračuje vo vyučovaní ako emeritná profesorka. V poslednom čase účinkovala ako Kostelnička (Jenůfa) v Düsseldorfe (2009), Klytaimnestra (Elektra) v Ženeve (2010) a Gertrúda (Bánk Bán) v Budapešti. V Slovenskom národnom divadle vystúpila naposledy dňa 12. septembra 2010 na otváracom galakoncerte sezóny 2010/2011.

 

 

Éva Marton na otváracom galakoncerte sezóny 2010/2011 v SND

 

 

Organizátor súťaže – Koncertné centrum Lisztovej akadémie

 

V roku 1875 bola založená Národná uhorská akadémia hudby a toto meno bolo vytesané aj na secesnú budovu na Námestí Ferenca Liszta, ktorej otvorenie sa konalo roku 1907. Roku 1918 bola z podnetu ministra pre náboženstvo a vzdelanie premenovaná na Národnú maďarskú akadémia hudby. Pri príležitosti 50. výročia založenia v roku 1925 dostala do názvu meno Ferenca Liszta. V roku 1971 získala štatút univerzity a oficiálny názov Hudobná univerzita Ferenca Liszta, ale tento názov sa vžil až po tridsiatich rokoch a budova až do začiatku rekonštrukcie roku 2011 niesla názov Hudobná akadémia Ferenca Liszta (Liszt Ferenc Zeneakadémia). Súčasný názov vyjadruje poslanie inštitúcie zastrešujúcej rozšírené vzdelávacie a kultúrne funkcie vrátane prevádzky koncertného centra. Plný názov, ktorý sa používa len na protokolárne účely je Liszt Ferenc Zeneművészeti és Zenetudományi Egyetem, Koncertközpont (Akadémia hudby a muzikológie Ferenca Liszta, Koncertné centrum). V blízkej budúcnosti sa plánuje oddeliť sekciu s právomocou organizovať koncerty, samostatne budovať ich dramaturgiu a predávať vstupenky, a vytvoriť tak neziskovú organizáciu v 100% vlastníctve univerzity s názvom Koncertné centrum Lisztovej akadémie.

 

V budove akadémie sa kedysi ozývala klavírna hudba v podaní Bélu Bartóka (1881 – 1945)  a Ernő Dohnányiho (1877 Bratislava – 1960), hra na husliach Jenő Hubaya (1858 – 1937) and Ede Zathureczkého (1903 – 1959), bývalých riaditeľov a pedagógov tejto poprednej inštitúcie. Rekonštrukcia budovu transformovala do podoby, akú vyžaduje moderný vzdelávací ústav, pričom v nej zachovala aj ducha minulosti. Pod jednou strechou sa tu tak vo vzájomnom súlade stretávajú neskoré 19., začiatok 20. a 21. storočie. Hoci je v budove moderný výťah, pôvodné schody spájajúce učebne a koncertné siene prirovnal Dr. András Batta k starému latinskému výroku „Gradus ad Parnassum“. Keďže usporadúvanie koncertov je jednou zo základných úloh tejto univerzity, vzdelávanie a kultúra sa dostali navzájom tak blízko ako vysmiata a vážna satyrova hlava na vonkajších stenách tejto úžasnej budovy.

 

 

Budova Lisztovej akadémie v Budapešti

 

Dokonale zrekonštruovaný 106-ročný palác hudby je domovom svetoznámej univerzity so 138-ročnou históriou, ktorej zakladateľom bol Ferenc Liszt. Tá teraz vytvára svoju vlastnú koncertnú organizáciu: dve inštitúcie spolu sa stanú v podstate novou jedinečnou entitou. Toto je kľúčové miesto pre hudbu v centre malej krajiny, umiestnenej na rozsiahlom európskom kontinente: použijúc moderný výraz, je svetovou značkou.

 

Požiadavky súťaže:

 

Kvalifikačné kolo

 

Videonahrávka dvoch árií vo formáte DVD/MP4 podľa výberu uchádzača zodpovedajúca nasledujúcim požiadavkám: jedna baroková ária (z opery, oratória alebo kantáty) a jedna operná ária z iného obdobia. Diela interpretované na tejto nahrávke môžu byť zaradené do súťažného programu.

 

Akceptovať sa budú iba nahrávky vo vysokej kvalite zosnímané 31. marca 2013 alebo neskôr. Audio-nahrávky, CD alebo VHS sa neuznávajú.

 

Nahrávka musí zobrazovať uchádzača a jeho sprievod (korepetítora, orchester a pod.) a každá z dvoch árií musí byť zosnímaná naraz bez prerušovania (editovanie nie je povolené).

 

Nahrávky treba poslať poštou do 15. marca 2014 na adresu sekretariátu súťaže alebo elektronicky do 31. marca 2014.

 

Adresa sekretariátu je H-1061 Budapest, Liszt Ferenc tér 8.

Výsledky kvalifikačného kola sa oznámia 15. mája 2014.

 

Súťaž

 

Môžu sa zúčastniť speváci všetkých národností, ktorí najneskôr v deň začiatku súťaže dovŕšili vek 18 rokov a narodili sa

a) 15. septembra 1982 alebo neskôr (ženy)

b) 15. septembra 1979 alebo neskôr (muži)

 

Súťažiaci si pripravia jednu Lisztovu pieseň a spolu 7 operných árií. Odporúča sa výber zo zoznamu uvedeného TU (https://zeneakademia.hu/documents/217453/0/marton_eva_repertoar_v2.pdf), ale nie je to nevyhnutné.

 

Úvodné kolo

1 Lisztova pieseň a 2 árie reprezentujúce rôzne štýly a charaktery.

Hneď po Lisztovej piesni kandidáti zaspievajú jednu alebo dve árie, druhá ária sa bude spievať, iba ak o to požiada porota

 

Semifinále

2 árie reprezentujúce rôzne štýly a charaktery.

Kandidáti zaspievajú obidve

 

Finále

3 árie reprezentujúce rôzne štýly a charaktery.

Jednu si zvolí kandidát a jednu porota.

 

Všetky árie a piesne sa musia spievať naspamäť, v pôvodnej tónine a v pôvodnom jazyku, v kompletnej verzii vrátane recitatívu, cabaletty, stretty a pod.

 

Žiadosť musí obsahovať zoznam árií a súťažiaci môžu meniť svoj program do 31. marca 2014. Organizátori súťaže môžu požiadať o zmeny – napríklad kvôli nedostupnej orchestrálnej partitúre – do 30. júna 2014.

 

 

Časový plán súťaže

15. september 2014 žrebovanie poradia, skúšky s korepetítormi

16. september 2014 Úvodné kolo – 1. deň

17. september 2014 Úvodné kolo – 2. deň

18. september 2014 Semifinále

19. september 2014 skúška s orchestrom

20. september 2014 Finále

21. september 2014 Galakoncert v Maďarskej štátnej opere

 

Porota

 

Predseda:

Éva Marton

Členovia:

Szilveszter Ókovács, generálny riaditeľ Maďarskej štátnej opery

Balázs Kocsár, dirigent

Jelena Obrazcovova, mezzosoprán

Vittorio Terranova, tenor

Sabino Lenoci, umelecký riaditeľ niekoľkých talianskych hudobných festivalov a programov

Miguel Lerín, umelecký manažér

Peter Mario Katona, (Director of Casting) v Kráľovskej opere Londýn

Pal C. Moe, producent, konzultant (Producer, Casting consultant of Glyndebourne Festival

 

bližšie info na

www.martoncompetition.hu

 

 

 

 

Pripravil: Ján Marták

zdroj: martoncompetition.hu

Článok zaradený do: Operné korzo

 

 

Fotogaléria: Prvý ročník medzinárodnej speváckej súťaže Évy Marton

Táto fotogaléria je prázdna.

Diskusná téma: Prvý ročník medzinárodnej speváckej súťaže Évy Marton

Neboli nájdené žiadne príspevky.

Pridať nový príspevok

                 

 

 

Kontakt

Ľudovít Vongrej - šéfredaktor redakcia@operaslovakia.sk