Pohľad šéfdirigenta Opery Slovenského národného divadla Rastislava Štúra na operu Manon Lescaut Giacoma Pucciniho, ktorú hudobne naštudoval v opere SND. Premiéra tejto opernej inscenácie je naplánovaná na 15. júna 2012 v novej budove SND.
Rastislav Štúr
,,Puccini patrí medzi mojich najobľúbenejších autorov z takej štvorice mojich obľúbených Puccini, Verdi, Dvořák a Janáček. Je to skladateľ, ktorý píše hudbu plnú vášne a je skutočne nádherný pocit ťahať z orchestra jeho témy a vychutnávať si ich.
Keď som začal s hudobným naštudovaním Manon, tak som si povedal, že ťažšiu operu som snáď ani nikdy nedirigoval, akurát tak čo sa týka obtiažnosti je pre mňa na porovnanie Verdiho Falstaff. Je to veristická opera, ale môžem povedať, že aj impresionistická, pretože v hudbe tejto opery je veľmi veľa farieb. Puccini ju napísal skutočne obdivuhodne. Na dirigovanie je asi najnáročnejšie prvé a druhé dejstvo, ktoré sú dosť recitatívne, pol taktu spieva sólista, pol taktu zbor a všetko musí nadväzovať na seba. Obdivujem aj spevákov, lebo si musia vedieť rozložiť sily na celú operu. Napríklad veľmi náročný part má Des Grieux. Táto postava je jednou z najťažších Pucciniho tenorových postáv. Tu by som chcel povedať, že dávam klobúk dole pred Petrom Dvorským, ktorý mi hovoril, že túto postavu vo svete spieval 104 krát.
Pekná motivická práca je napríklad v Intermezze, ktoré je pred tretím dejstvom. Puccini nemal vo zvyku k svojim operám komponovať predohry. V Tosce sú na začiatku len tri akordy, v Bohéme sa ide hneď a tak ďalej. Práve tu je zaujímavé, že ľudia už poznajú konkrétne témy a motívy priamo z príbehu a už si ich v Intermezze vypočujú. Pár režisér chcel, aby sme Intermezzo hrali pred štvrtým dejstvom a aj keby by som mu rád vyhovel, snažím sa dodržiavať partitúru a tiež z úcty k Puccinimu som napokon nesúhlasil. V partitúre nie je žiadna zmienka o tom, že sa to môže hrať aj pred štvrtým, napriek tomu, že sa to tak zvykne robiť a nepopieram, že to má svoju logiku, ale mal by som z toho zlý pocit.
Mám rád napríklad áriu Manon – In quelle trine morbide a ako dirigent si vychutnám keď príde to crescendo (zosilnenie) a potom subito (náhle) piano, na ktoré ak sa len o trošku viac počká, robí to s emóciami veľmi veľa.
Manon Lescaut je jediná Pucciniho opera, ktorá mala úspech hneď na premiére. Napísal ju komplikovane, takmer v každom takte je nejaký predpis ako sa má hrať, sú tam rôzne spomalenia, zrýchlenia, zastavenia, neustále zmeny tempa a tak ďalej. Keď som si po prvýkrát otvoril partitúru, tak som si povedal, že toto sa snáď ani nedá naučiť. Hudba k tejto opere je tak ťažká, ale zároveň keď som sa s ňou zoznámil tak je veľmi prirodzená. Všetko si treba tak dalo by sa povedať ,,ohmatať“, aby práve tým, že je tam toľko zmien, nepôsobilo plynutie hudby v celku kostrbato a aby to bolo prirodzené."
,,Dovoľte mi všetkých srdečne pozvať na toto predstavenie, odporúčam tiež prísť viac krát a zistíte, že v tej hudbe je stále čo objavovať."
Rastislav Štúr, šéfdirigent Opery SND
súvisiace články
Premiéra: Pucciniho Manon Lescaut v Opere SND
