Český dirigent Robert Jindra hudobne naštudoval dielo Leoša Janáčka: Jej pastorkyňa v opere Štátneho divadla v Košiciach. Premiéra opery: 2. marca 2012.
V rozhovore s dirigentom sa dozviete o práci v košickom súbore, ako aj bližší pohľad na Jánáčkovú najpopulárnejšiu operu Jej pastorkyňu.
Robert Jindra, dirigent
V Štátnom divadle v Košiciach hosťujete po prvý krát. Môžete zhodnotiť prácu zo súborom košickej opery?
Predovšetkým musím konštatovať, že tunajšie divadlo má svoju tradíciu, silný umelecký potenciál a veľmi ma potešilo pozvanie na naštudovanie Janáčkovho operného diela. Hudba Leoša Janáčka nieje košickému publiku, ale ani interpretom až tak známa. Jej pastorkyňa predsa len nie je repertoárový titul, ktorý by sa tu bežne uvádzal. V samotnom začiatku skúšok som cítil určitú obavu košického súboru k tomuto dielu, zároveň však i veľkú snahu zdolať túto „novú“, neľahkú úlohu pochopiť Janáčkovu hudbu a stotožniť sa s ňou a to považujem za správny a zásadný krok k úspešnej realizácii.
Vy osobne už máte skúsenosti s hudbou Leoša Janáčka. Vnímate stretnutie s ním za niečo špecifického, ojedinelého? Je nutné pristupovať k jeho géniu odlišným spôsobom, ako je to bežné u iných operných tituloch?
Každý titul a to nielen Janáčkov, v sebe prináša niečo nového. Dokonca aj diela, ku ktorým máte možnosť sa opakovane vracať, prinášajú zakaždým nové inšpirácie a pohľady. Já sa vždy najskôr snažím získať povedomie o všetkých dostupných prameňoch daného diela tak v jeho základnej literárnej podobe, ako aj o vzniku a jeho hudobnej interpretačnej tradícii. Opery Leoša Janáčka vychádzajú predovšetkým z prirodzenej ľudskej reči. Je teda veľmi dôležité nájsť správny rytmus spievaného textu a od neho odvodiť vhodné tempá tak, aby spievané frázy vyzneli prirodzene a maximálne sa oslobodili od ,,operných manierov“. Už táto skutočnosť si od dirigenta vyžaduje iný spôsob uvažovania. Janáčkova hudba je neobyčajne emotívna a je nevyhnutné, aby orchestrálny zvuk nebol len sprievodným, ale predovšetkým dokresľoval a umocňoval jednotlivé scénické situácie a veľakrát i charakteristiku jednotlivých postav.
Robert Jindra, dirigent
Do akej miery musíte vnímať od dirigentského pultu príbeh a situácie, ktoré sa dejú na javisku?
Ja osobne som presvedčený o tom, že pokiaľ má vzniknúť inscenácia operného diela, ktorá ma diváka osloviť a presvedčiť, musí nastať symbióza medzi hudobnou a inscenačnou podobou diela. Pokiaľ nejde inscenačný zámer ruka v ruke s hudobným naštudovaním, nemôže podľa môjho názoru byť celkové stvárnenie presvedčivé a pri tak emocionálne silnom diele, akým práve Jej pastorkyňa je, to platí dvojnásobne.
Opera Leoša Janáčka mala svoju premiéru v roku 1904. Na javisku košického divadla sa však objavuje verzia z roku 1916, tzv. Kovařovicova verzia. Môžete divákovi objasniť, prečo ste sa rozhodli práve pre túto variantu?
Dôvodov k tomuto rozhodnutiu bolo viac. Netvrdím, že táto verzia je vo všetkých smeroch ideálna, jediná možná, alebo že ju musíme pokladať za tu najlepšiu. Faktom ale je, že sám Leoš Janáček súhlasil s Kovařovicovými úpravami. Síce v tom istotne zohrala nemalou úlohu aj skutočnosť, že Janáček sa dlhodobo usiloval o uvedenie Jej pastorkyne na scéne Národního divadla v Prahe a Kovařovicove zásahy do partitúry boli podmienkou prvého uvedenia na tejto scéne. Avšak aj naďalej sa po tomto uvedení ešte za skladateľovho života hrala práva táto verzia. Napriek tomu, že v súčasnom opernom svete je trend uvádzať skôr pôvodné verzie sa domnievam, že „Kovařovicova“ verzia je svojou inštrumentáciou bližšie Kovařovicovmu post-romantickému cíteniu, avšak tiež prehľadnejšia a prirodzenejšia. Jednou zvláštnosťou však zostáva, že v košickej inscenácii sme sa rozhodli inscenovať celý výstup Kostelničky v prvom dejstve opery, ktorý sa pri uvádzaní tejto verzie bežne škrtá.
Ďakujem za rozhovor.
súvisiace články
Jolana Fogašová: Janáček je neuveriteľne originálny a výborný dramatik
Premiéra: Jej pastorkyňa na javisku košickej opery
Publikované 1. marca 2012 
