Rytier šťasteny
Hoci sa v médiách píše najmä o divadelných udalostiach v Bratislave, odbornú verejnosť už roky zaujíma dramaturgickou odvahou (opery slovenských autorov, uvádzanie menej známych diel predverdiovského obdobia), ale aj ďalšími špecifikami svojej pôsobnosti (Zámocké hry zvolenské, striedanie operného, operetného a muzikálového repertoáru) najmä Štátna opera v Banskej Bystrici. Oslovili sme preto jej nového umeleckého šéfa – barytonistu, sólistu, Mgr. art. Šimona Svitka.
Šimon Svitok
Mgr. art. Šimon Svitok (nar. 1972), barytonista, je absolventom VŠMU (1995) v odbore spev. Od septembra 1994 je sólistom a od 1. augusta m. r. umeleckým šéfom Štátnej opery v Banskej Bystrici. Účinkuje ako Germont v Traviate, Sharples v Madama Butterfly, Belcore v Nápoji lásky, Paolo Albiani v Simone Boccanegra, Higgins v muzikáli My Fair Lady, Danilo v Lehárovej Veselej vdove a Bondy v Kálmánovej operete Vojvodkyňa z Chicaga.
Umeleckým šéfom ste sa stali po dirigentovi Mariánovi Vachovi, ktorý zostal šéfdirigentom ŠO. Aké máte predstavy o budúcnosti banskobystrickém opery po takej výraznej osobnosti?
- Marián Vach je pre mňa zárukou umeleckého rastu súboru. Viackrát som s ním spolupracoval ako sólista, minulú sezónu aj ako zástupca umeleckého šéfa, takže viem o čom hovorím. V prípade riešenia nečakaných situácií sa môžem na neho absolútne spoľahnúť. Nie náhodou mu hudobní kritici udelili za uplynulú sezónu titul najlepšieho slovenského operného dirigenta. Dlhé roky uvádza v ŠO diela, ktoré sú na Slovensku neznáme a tým objavné, nehovoriac o jeho zanietení pre pôvodné opery slovenských skladateľov. Budem sa snažiť presadzovať túto líniu dramaturgie i naďalej. Malú úpravu plánujem urobiť iba v tom, že väčšinu operných „lahôdok“ chcem sústrediť na festival Zámocké hry zvolenské, kde má ŠO svoje trvalé miesto a v nastávajúcej sezóne ich zaradíme do hracieho plánu. Na ZHZ je totiž možnosť pozývať hosťujúcich sólistov z domova i zahraničia, navyše máme dobré kontakty s cestovnými kanceláriami, ktoré na ZHZ dovážajú hostí z Nemecka alebo Rakúska.
Ako je to momentálne so sólistickým ensemblom ŠO? Chcete ho rozšíriť?
- Je to všetko aj otázka financií. Jednoznačne chcem dobudovať súbor v odbore mezzosoprán a dramatický soprán, kde zatiaľ musíme pozývať hostí. Pociťujeme tiež deficit mladých spevákov. Je to ťažká úloha, lebo mladí speváci sú v súčasnosti nepripravení na reálny divadelný život. Dnes nestačí len dobre spievať: sólista musí kooperovať s partnermi na javisku, so zborom, byť pohybovo vybavený a javiskovo presvedčivý. Stredná generácia spevákov bola v tomto ohľade pripravená lepšie.
Prečo je to tak?
- Voľakedy sa prijímali na štúdium spevu do prvého ročníka konzervatória alebo VŠMU 3-4 talentovaní ľudia. Dnes sú na Slovensku nie tri konzervatóriá a jedna VŠMU, ako v minulosti - ale sedem konzervatórií a niekoľko vysokých škôl, ktoré majú akreditáciu na výchovu spevákov. Ich existencia závisí od počtu študentov – a tak sa prijímajú aj diskutabilné talenty. Navyše: nie každá z týchto škôl je na tom tak dobre, aby mohla spolupracovať s profesionálnymi režisérmi, alebo pripravovať školské predstavenia za účasti orchestra. V ŠO uvádzame okrem operného repertoáru aj operetné a muzikálové predstavenia, a práve tu pociťujeme u mladých spevákov obrovský deficit napríklad v javiskovej reči.
Ste najmladším úradujúcim šéfom opery na Slovensku, máte len 40 rokov, no od r. 1994 ste sólistom tejto najmenšej slovenskej opernej scény. Je podľa vás zrelým a kvalitným umeleckým domom?
- Určite áno. O tri rok budeme oslavovať 55. výročie vzniku nášho divadla, ktoré bolo najprv Spevohrou DJGT, potom Operou DJGT a dnes samostatnou Štátnou operou. 55 rokov je naozaj dostatočne dlhý vek na to, aby bol zrelý nielen človek, ale aj inštitúcia. ŠO má svoju históriu, úspechy, prácu, za ktorou je niekoľko generácií umelcov. Pracujú tu ľudia, ktorí dokážu pripraviť inscenácie, ocenené bežnými divákmi aj odbornou kritikou.
Máte na predstaveniach dostatok divákov?
- Je doba, kedy ľudia premýšľajú, či si kúpia vstupenky do divadla, alebo rozdelia peniaze iným spôsobom. Našťastie, návštevnosť našich predstavení bola v uplynulej sezóne vyše 83 percent, čo je krásny výsledok. Kiežby by bola taká i naďalej!
Čo pripravuje ŠO v tejto sezóne?
- Po mimoriadne úspešnej úvodnej premiére Cikkerovho Coriolana, ktorý zožal kladné hodnotenie odbornej kritiky i návštevníkov, to bola Cigánska láska od Franza Lehára, ktorá mala premiéru 9. a 10. decembra m. r. Na Slovensku sa táto klasická opereta hrala pred mnohými rokmi iba na Novej scéne. Na marec pripravujeme premiéru Mozartovej opery Così fan tutte. Režírovať bude pani Jana Andělová-Pletichová, ktorá s nami už spolupracovala na divácky úspešnej Predanej neveste, či Barbierovi zo Sevilly a Giuditte. Je to nekonečne trpezlivý človek, ktorý vie robiť aj so začiatočníkmi. I preto sme sa snažili obsadiť popri skúsených sólistoch ŠO i mladých spevákov. Dirigentom bude – ako v Cigánskej láske - Igor Bulla. Štvrtým titulom bude tanečné predstavenie Carmen, v autorskom spracovaní choreografky a režisérky Dany Dinkovej na hudbu Bizetovej a Ščedrinovej Carmen. Bude to finalizovanie trilógie tanečných titulov: Gypsy Roots a Biele peklo, v ktorých sa Dana Dinková venovala problémom mladej generácie. Piatou premiérou bude - v rámci Zámockých hier zvolenských´2012 - uvedená opera Fedora od Umberta Giordana, a to po prvý raz na Slovensku. Diela sa ujme český režisér Michael Tarant a hudobné naštudovanie bude mať - podobne ako v Coriolanovi - M. Vach.
Zaspievate si aj vy v niektorých inscenáciach?
- Funkciu som prijal len pod podmienkou, že neprestanem spievať. Šéfovanie je dočasné - ale spievať chcem pokiaľ mi to vek a hlasivky dovolia. Takže objavím sa v titulných rolách opier Cosi fan tutte a Fedora.
Gabriela Jelínková-Podnecká ako Čo-čo-san a Šimon Svitok v úlohe konzula.
Foto: BRAŃO KONEČNÝ
Ako je to s baletom ŠO?
- Je to súčasť ŠO, no raz za divadelnú sezónu dostáva príležitosť na samostatný projekt. Nemáme balet na klasické tituly, ale na hudobno-dramatické tanečné predstavenia, ktoré majú veľký divácky úspech. Využívame v nich aj externých tanečníkov.
Orchester pripravuje každoročne samostatné koncerty...
- Tie majú obrovský úspech. Napr. 5. novembra m. r. bol koncert k nedožitým 80. narodeninám barytonistu Štefana Babjaka, ktorý patril k zakladateľským osobnostiam ŠO. Podarilo sa nám zosúladiť termíny jeho troch spievajúcich detí: Martina a Jána Babjakovcov a Terky Babjakovej-Kružliakovej, ktorí vystúpili na koncerte spolu s orchestrom ŠO. Na vianočný koncert sme oslovili opernú divu Jolanu Fogašovú, novoročný koncert zasa získal vysoký punc prítomnosťou popredných sólistiek Opery SND - Ľubice Vargicovej a Moniky Fabianovej, ktoré spoluúčinkovali s našimi sólistami. Momentálne pripravujeme Veľkonočné koncerty, na ktorých zaznie krásne dielo A. Dvořáka – Stabat Mater.
Štátna opera má novú prístavbu, ktorá vyriešila niektoré akútne problémy existencie súboru.
- Diváci prínos prístavby až tak necítia, ale umelci áno. Nedisponovali sme napríklad skúšobným javiskom – dnes ho máme a je plne využité. V prístavbe sme získali aj novú skúšobňu orchestra, kvalitatívne na úplne inej úrovni než bola pôvodná. Zbor, sólisti a orchester dostali nové šatne. Presťahovala sa celá administratíva. Obrovským ziskom sú ubytovacie kapacity pre hosťujúcich sólistov priamo v budove opery. V štádiu dobudovania je aj nová skúšobňa zboru. Plánuje sa divadelná kaviareň. Po celkovej rekonštrukcii by sa malo zväčšiť javisko, plánuje sa hydraulické zariadenie do orchestrálnej jamy, javisková točňa a vylepšenie prostredia pre divákov. Ale kedy to bude, záleží od celkovej ekonomickej situácie v štáte.
Ako sólista opery máte na „konte“ takmer 50 postáv. Ktoré inscenácie a osobnosti zostali zvlášť zapísané vo vašom vnútri?
- Napríklad Eugen Onegin, ktorého som spieval ako 23-ročný. Úlohu mi zveril režisér B. Kriška. Rád spomínam tiež na inscenáciu Božský Amadeus, kde som stvárnil Mozarta. To bolo moje prvé stretnutie s choreografkou a režisérkou Danou Dinkovou. Podstatou postavy v tomto diele bolo totiž tancovanie, ktoré zasahovalo až do klasického baletu. Bola to veľmi zaujímavá a užitočná skúsenosť pre speváka. Z osobností na mňa silne zapôsobila predovšetkým prof. Vlasta Hudecová, ktorá mi dala na VŠMU spevácku výbavu od úplných základov. Sformovala ma aj po ľudskej a osobnostnej stránke. Ak mám nejaký problém, môžem jej podnes kedykoľvek zavolať. Režisér Braňo Kriška mi dal základy, ako vnímať javisko a mať k nemu úctu. Po hereckej stránke ma na VŠMU veľmi ovplyvnila pani Eva Rysová.
Ste popredný barytonista ŠO. Ale zaiste hosťujete aj mimo domovskej scény.
- Som za takéto príležitosti veľmi vdačný. V SND som spieval v Lehárovej Veselej vdove a v Pucciniho Bohéme. V Košiciach zase ako Boni v Kálmánovej Čardášovej princeznej a Germont vo Verdiho La traviate. Spieval som v Petrohrade, kde ma prizvali na gala koncerty umelcov z Európy, po podobnom úspešnom podujatí v Bukurešti. V Japonsku som bol so sólistami ŠO už osemnásť ráz… Tohto roku v júli - budú sólisti ŠO na čele s riaditeľom divadla PhDr. Rudolfom Hromadom už na 23. zájazde v tejto čarovnej krajine. Naše operné i operetné koncerty, čiastočne scénické i kostýmované, sú tu vždy vypredané – pričom sály presahujú tisíc ľudí! Sú to úžasné zážitky.
Od roku 1994, kedy ste nastúpili do Štátnej opery, máte za sebou 600 predstavení, 50 postáv z opier, operiet, muzikálov, dramaturgicky a réžijne participujete na rôznych koncertoch a podujatiach, ste umeleckým šéfom opery. Na mladého človeka je to krásna bilancia!
- Zamestnanie je mojím koníčkom V jednom rozhovore som povedal, že som „rytier šťasteny“: čo som zatiaľ chcel vo svojom umeleckom i súkromnom živote urobiť, to sa mi podarilo. Mám úžasnú, šťastnú rodinu, ktorú si spolu s mojou manželkou veľmi vážime. A práve vďaka pokojnému domácemu zázemiu, môžem robiť to, čo robím. Som naozaj šťastný človek.
Pripravila: TERÉZIA URSÍNYOVÁ
Prečítané: Literárny týždenník č.9-10, dátum14.3.2012 , str. 15
