Významný slovenský operný spevák a pedagóg Sergej Kopčák, oslavuje 23. apríla 2013 svoje životné jubileum - 65 rokov. Muzikalita, nádherná farba hlasu, nevšedná kultivovanosť a elegancia, sugestívna interpretácia, technická dokonalosť... To je iba niekoľko atribútov, ktorými sa zvyčajne hodnotili vystúpenia umelca známeho operným priaznivcom takmer na celom svete.
Sergej Kopčák
Sergej Kopčák sa narodil 23. apríla 1948 v Ďačove (okres Prešov). Lásku k spevu prejavoval už v mladosti. A hoci študoval hru na husliach, rozhodol sa pre štúdium spevu na VŠMU, odkiaľ po dvoch rokoch odišiel do Sofie k prof. Michailovi Popovovi. Po krátkom pôsobení v operných súboroch v Banskej Bystrici (1971-1972) a Košiciach (1972-1974) bol Sergej Kopčák až do roku 1996 sólistom opery Slovenského národného divadla. Úspešná účasť na medzinárodných speváckych súťažiach (laureát Pražskej jari 1973, finalista v Mníchove 1976 a v brazílskom Riu de Janeiro 1977, laureát MTMI UNESCO na BHS 1978) prispela k tomu, že získal stáž v milánskej La Scale (1977-1978) a vo viedenskej Štátnej opere (1978-1979).
Na banskobystrickej scéne upozornil na svoj pozoruhodný hlasový fond v postavách Collina (Bohéma) a Sparafucila (Rigoletto), ktoré zopakoval aj v košických a bratislavských inscenáciách. V Košiciach naštudoval o.i. aj postavu Zachariáša (Nabucco), ktorú takisto spieval neskôr aj v SND. Popri týchto postavách doštudoval Kopčák po príchode do SND tiež Knieža Gremina (Eugen Onegin) a Strýca Bonza (Madame Butterfly). Ako Mefisto (Faust a Margaréta, 1975) zaujal okrem vokálneho prejavu a výrazovou stránkou interpretácie tejto náročnej postavy. Jeho výkony patrili vždy k jednoznačným pozitívam inscenácií – bol strhujúcim Pimenom, ale najmä Borisom Godunovom (postavu doštudoval v roku 1980 a zopakoval si ho aj v inscenácii v roku 2008), sugestívnym Filipom II. (Don Carlos, 1981), nezabudnuteľným Borisom Izmajlovom v Šostakovičovej Kataríne Izmajlovovej (1984). Z ruskej klasiky okrem spomínaného Gremina spieval aj Končaka (Knieža Igor, 1987). Z českej opernej tvorby stvárnil Palouckého (Hubička, 1987), Vodníka (Rusalka, 1987), z nemeckej Henricha (Lohengrin, 1976), Hermanna (Tannhäuser, 1994). Vrcholom speváckeho a hereckého majstrovstva bol Mefistofeles v rovnomennej Boitovej opere (1996).
Kopčák spieval na všetkých významných operných scénach, v milánskej La Scale, Štátnej opere vo Viedni, londýnskej Covent Garden, v Paríži, Mníchove, Buenos Aires mnohých ďalších , viac ako dvadsať rokov spolupracoval s Metropolitnou operou v New Yorku. Na americkom kontinente účinkoval aj v Chicagu, Bostone, Filadelfii, San Franciscu. Sám umelec videl pozitívum zahraničných vystúpení v možnosti stretávať sa neustále s novými ľuďmi, čo bolo pre neho aj motiváciou podávať maximálne sústredené výkony. Na svetových scénach spolupracoval s dirigentmi zvučných mien, akými sú Claudio Abbado, Leonard Bernstein, James Conlon, Riccardo Muti, Nello Santi, Charles Mackeras, James Levine, Seigi Ozawa či Valerij Gergiev.
Boris Godunov, Foto: Opera SND, 2008
Sergej Kopčák (Boris Godunov), Ľudovít Ludha (Šujskij)
Svoj repertoár známy aj zo slovenských operných scén obohatil aj o nové naštudovania, v Metropolitnej opere spieval okrem Borisa a Pimena aj Varlaama (Boris Godunov), popri Greminovi, Borisovi Izmajlovovi (Katarína Izmajlovová, v Met pod názvom Lady Macbeth z Mcenska) aj Dosifeja (Chovančina), popri Sparafucilovi aj Wurma (Luisa Miller), ďalej Komtúra (Don Giovanni), Fafnera (Zlato Rýna), Timura (Turandot), Dikoja v Káti Kabanovej, Kňaza v Schönbergovom Mojžišovi a Áronovi.
Sergej Kopčák sa venoval aj koncertnej činnosti, účinkoval v dielach svetovej symfonickej tvorby, blízka mu bola aj piesňová tvorba najmä ruských skladateľov M. P. Musorgského, S. Rachmaninova, P. I. Čajkovského. Bol nielen prvým interpretom, ale aj inšpirátorom vokálnych skladieb mnohých slovenských skladateľov – J. Beneša, R. Bergera, M. Bázlika a I. Zeljenku, z ktorých mnohé aj nahral na gramoplatne a CD nosiče.
Sergej Kopčák sa venoval aj pedagogickej práci, v rokoch 1997 – 1999 viedol majstrovské interpretačné kurzy v Piešťanoch a krátky čas pôsobil ako mimoriadny profesor na Vysokej škole múzických umení. K jeho odchovancom patria Ondrej Mráz, Jozef Benci a Michaela Šebestová.
V roku 2007 mu Literárny fond udelil Cenu za celoživotné dielo v oblasti divadelnej tvorby, v roku 2008 získal Cenu predsedu Národnej rady SR za rozvoj kultúry a humanitného vzdelávania a v roku 2009 dostal Cenu ministra kultúry za rok 2008 za stvárnenie postavy Borisa Godunova v rovnomennej inscenácii na scéne SND.
CD Posledné slová
V roku 2012 nahral posledné CD z produkcie Hudobného centra, „Sergej Kopčák - Posledné slová". CD vzniklo v nadväznosti na mimoriadne úspešný koncert v rámci medzinárodného festivalu súčasnej hudby Melos-Étos 2011 a je štúdiovou nahrávkou skladieb, ktoré na tomto podujatí zazneli.
Sergej Kopčák
,,Ako bola divadelná rozlúčka s operou, tak toto CD považujem za rozlúčku so slovenskou hudbou. CD som nahral hlavne kvôli pánovi Zejlenkovi a tým pádom sa to rozšírilo aj na ďalšie kompozície, ktoré sa napísali v súvislosti s touto platňou. CD ,,Posledné slová“ sú naozaj posledné slová a som veľmi rád, že som našiel ľudí, ktorých som oslovil a ktorí mi načas napísali skladby. Platňu som si vypočul a musím povedať, že zo slovenskej muziky odchádzam so cťou a som veľmi hrdý na to, čo som spravil. Sú to štyri nové kompozície, ktoré som vyprovokoval ja a slovenská hudba je obohatená o ďalšie štyri kompozície. Teraz záleží na mladej generácii, či sa toho chytia a či sa pustia do toho boja a obohatia slovenskú hudbu o ďalšie skladby.“
Sergej Kopčák
foto: Ľudovít Vongrej
Aj napriek tomu, že Sergej Kopčák v roku 2008 ohlásil koniec svojej profesionálnej kariéry, vznikol tento nový, vzácny CD nosič. Treba spomenúť, že CD Posledné slová nie je operná záležitosť, ale obsahuje ako to už bolo v úvode spomenuté skladby súčasnej hudby. Ako uviedol pán Kopčák, je rád, že táto nahrávka sa podarila a zároveň uviedol, že CD Posledné slová považuje za úplný koniec svojej kariéry. Viac z prezentácie CD TU...
Pripravil: Elena Blahová, Ľudovít Vongrej
článok zradený do: Operné korzo
